KSKE 13 CoE 14/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511207319 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511207319.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: T. Z. s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v F., Q. XX/C proti povinnému: V. F., nar. X.X.XXXX, bytom v T., T. XXX/XX o vymoženie 791,51 eura s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom R.. C. H., ul. Ľ. U. XX, Y.,pod sp.zn. EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 27.10.2011, č.k. XXEr/XXXX/ XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvého stupňa ) uznesením zo dňa 27.10.2011, č.k. XXEr/ XXXX/XXXX-XX (ďalej len uznesenie ) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 791,51 eura s prísl..

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.5.2011 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 8.4.2011, sp. zn. K Dňa 25.5.2011 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny vo výške 791,51 eura s prísl.. Súd citoval § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) , § 45 ods.1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK ) , § 52 ods.1 až 3, § 53 ods.1 a 4, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník ) a § 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že v prejednávanej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere. Z obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere vyplýva, že zmluva sa riadi ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, avšak táto dohoda nemá za následok, že sa na predmetný právny vzťah nevzťahuje aj pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. Súd prvého stupňa poukázal na § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, ani inak si zhoršiť svoje postavenie. Zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom a spotrebiteľom a na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Súd prvého stupňa po preskúmaní obchodných podmienok spoločnosti T. a.s. dospel k záveru, že tieto obsahujú podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a takouto je aj rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná v bode 11.2. obchodných podmienok a uviedol znenie tohto bodu. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky má za to, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednal a

mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu a vzhľadom na uvedené spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Napriek formálnemu zneniu doložky reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Podpisom zmluvy sa spotrebiteľ reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Súd prvého stupňa mal za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok nezakladá vykonateľnosť predmetnej pohľadávky a daná listina nie je listinou, na základe ktorej by bolo možné viesť exekúciu. Teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a jedná sa o právne ničotný a neúčinný dokument. Z uvedeného dôvodu zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení odvolania oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Svojim postupom súd nahrádza aktivitu povinnej, ktorá jediným úkonom nevyužila procesné práva, ktoré jej zákon v nachádzacom konaní priznáva. Ani pozícia spotrebiteľa ako slabšej strany nemôže odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Odvolanie sa na § 44 ods.2 Exekučného poriadku považoval oprávnený za nedôvodné, pričom tento záver je založený na nesprávnom právnom posúdení. Súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd, ale ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku a taký výklad § 44 ods.2 Exekučného poriadku je nezákonný a protiústavný. Uviedol, že cieľom exekučného konania je zabezpečiť nútený výkon právoplatne priznanej veci a tomuto cieľu zodpovedá aj rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu, ktorý je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný titul v danej veci obsahoval náležitosti, ktoré podľa zákonnej úpravy obsahovať má, a teda je materiálne vykonateľný. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdo XX/XXXX a NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX. Preskúmavanie rozhodcovských rozhodnutí v exekučnom konaní by bolo porušením Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantovaného práva na spravodlivý súdny proces a nemožno ho vyvodiť ani z judikatúry ESD. Nesprávnym výkladom ustanovení Exekučného poriadku súd prvého stupňa porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je aj nútený výkon rozhodnutí. V ďalšom oprávnený uviedol, že výklad súdu prvého stupňa, na základe ktorého došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a odníma účastníkovi konania možnosť konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Oprávnený ďalej podotkol, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 22.5.2007, ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2008, nie je možné na vzťahy predmetnej úverovej zmluvy aplikovať. Oprávnený mal vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, a teda ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom. Podľa názoru oprávneného sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal § 93b zákona č. 483/2001 Z.z., podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Ak súd dohodnutú rozhodcovskú doložku nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Záverom oprávnený uviedol, že novému uplatneniu práva na súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti navrhol oprávnený napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žiadosti o udelenie oprávnenia na vykonanie exekúcie sa vyhovuje alebo zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. ) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 8.4.2011, č. K vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri C., E. A Y., a.s., so sídlom M. cesta 7, F., a to rozhodcami R.. E. V., R.. R. Q. a Y.. Y. Q.. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v Obchodných podmienkach a všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 22.5.2007 uzatvorenej medzi T., a.s. (právny predchodca oprávneného) a povinnou. V zmysle tejto zmluvy T., a.s. poskytla povinnej úver vo výške 1.659,70 eura.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) , alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc

do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 22.5.2007 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (T. a.s.) a povinnou, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci E. M. SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora vo veci E. M. SL. Podobne Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24.02.2011, sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX-XX uviedol, že Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru) , podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 11.2 Obchodných podmienok a bod 3 ods. 6 (verzia 1/2007) a čl. 10.2 časti II Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 22.5.2007.

Podľa bodu 3.6 Obchodných podmienok zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, neplatnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri C., E. a Y. a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

Podľa čl. 11.2 Obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o

platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri C., E. A Y., a.s., so sídlom M. cesta 7, F..

Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP ) , banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, predložia na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu.

Podľa bodu 10.2.3 VOP, ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") .

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) .

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy) , čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 a v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konania bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený povinný v zmysle § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí. Totiž podľa znenia § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i) ] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. (poznámka č. 88k) k zákonu č. 483/2001 Z. z.) . Jedná sa o súd zriadený bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu ani z výpisu z Obchodného vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri C., a.s. je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle § 67 zákona č. 510/2002 Z. z., pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z bankových obchodov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodu neplatného uzavretia rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok, a teda exekučný titul nebol vydaný orgánom na to oprávneným. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Preto odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul, dôvodné bolo teda zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.