KSKE 13 CoE 169/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/169/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811200012 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811200012.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Y. L., a.s., IČO: XX XXX XXX, Q. 7, XXX XX Q., zastúpeného spoločnosťou L. legal, s.r.o., U. 2, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX proti povinnej L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX D., o vymoženie 258,48 eur s prísl. vedenej u súdneho exekútora T.. B. C., Exekútorský úrad Q., E. XX. augusta 2, XXX XX Q., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. XEr/X/XXXX-XX zo dňa 11.4.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 11.4.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 258,48 eur od povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXXXXXX zo dňa 03.11.2009. ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., A. cesta 7, XXX XX Q.. Exekútor požiadal o udelenie poverenia v rozsahu sumy 258,48 eur, príslušenstva, zmluvnej pokuty a trov exekúcie. Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm.d/ Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , § 45 ods. 1 a 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK ) a uviedol, že z hľadiska procesného postupu, súd nemá pred samotným posúdením súladu žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom vykonávať dokazovanie. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa úpravy uvedenej vyššie. Z ust. § 45 ZRK vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom, čo súd posudzuje ako predbežnú otázku ešte pred vydaním poverenia exekútorovi a ak v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, je bez právneho významu vydanie poverenia exekútorovi a exekúciu je treba zastaviť.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že sa oboznámil s predloženými písomnými dôkazmi (rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami úveru) a v zmysle citovaných ustanovení skúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so zákonom a zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 16.11.2006 uzatvorená úverová zmluva na základe, ktorej bol povinnej poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach.

Oprávnený sa následne žalobou, doručenou rozhodcovskému súdu dňa 06.06.2008 domáhal zaplatenia sumy 258,48 eur, s príslušenstvom a trovami konania a rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Citoval ust. § 2 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú lex specialis k ustanoveniam § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zmluvu o úvere. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach spotrebiteľských vzťahov, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej hlavy Občianskeho zákonníka t.j. § 52 a nasl. a citoval ust. § 52, § 53 ods. 1, § 54 Zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a uviedol, že zistil, že vyššie uvedená zmluva medzi oprávneným a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinná vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd má zato, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinnej, ťaží oprávneného. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, či označenie zmluvy, ako zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje postavenie. Z úverovej zmluvy mal súd prvého stupňa za evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnej a výške úveru, že povinná nemala možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov oprávneným, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy a teda mala možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. V bode 5.38 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy alebo obchodných podmienok predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., IČO: XXXXXXXX, A., XXX XX Q. podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu Rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie je pre nich konečné a záväzné. K uvedenej rozhodcovskej doložke súd prvého stupňa uviedol, že tvorí súčasť všeobecných úverových podmienok oprávneného, nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom v majetkových sporoch z úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou. Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Povinná, ako spotrebiteľ mala možnosť len odmietnuť zmluvu o úvere, alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam určeným oprávneným - dodávateľom. Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne pred rozhodcovským súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný, a preto súd prvého stupňa na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, cestou svojho právneho zástupcu, a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť. V dôvodoch odvolania právny zástupca oprávneného poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého postup súdu prvého stupňa nebol správny. Uviedol, že z tejto vyplýva, že ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučnú právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky a neznamená rozpor s dobrými mravmi, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si svoje práva voči dlžníkovi uplatnil na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v U. sp.zn. XCoE/XX/XXXX, v ktorom sa uvádza, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, prejavil tým záujem o posilnenie možnosti riešenia sporov mimosúdnym spôsobom a dohodu o takomto riešení sporov prenechal na ich vôli, ktorá je obmedzená podmienkami ustanovenými v § 1,3,4 a 5 zákona o rozhodcovskom konania a § 3 Občianskeho zákonníka. Až s účinnosťou od

1.1.2008 novelou Občianskeho zákonníka bola zapracovaná do ustanovenia § 53 ods.4 písm.r/ ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka a tieto ustanovenia sa vzťahujú iba na tam uvedené spotrebiteľské zmluvy, medzi ktoré úverová zmluva nepatrila. V dôsledku toho sa na účastníkov konania nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Preto pokiaľ zmluva o úvere bola uzavretá pred 1.1.2008 neposudzuje sa jej platnosť podľa § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka. V danej veci bola zmluva uzavretá dňa 10.10.2005 a posudzuje sa podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu jej účastníkov. Ak by jej účastníkom bola osoba, ktorá je spotrebiteľom, tak musí byť taký vzťah posudzovaný podľa zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý zákon je lex specialis k Obchodnému zákonníku. Použitie Občianskeho zákonníka bolo do 31.7.2007 prípustné len podľa § 1 ods.2 Obchodného zákonníka, t.j. podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Preto aj predmetná zmluva o úvere môže byť posudzovaná len podľa týchto zákonov. Pokiaľ ide o európske právo, a to Smernicu č. 93/13/EHS z 5.4.1993, túto nemožno aplikovať priamo a poukázal na znenie rozhodnutia Krajského súdu v Q. sp.zn. XXCoE/XXX/XXXX.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie oprávneného podľa § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na rozhodnutia súdov v Slovenskej republike v obdobných veciach, odvolací súd k tomu uvádza, že tieto nie sú pre konajúci súd záväzné a okrem toho existujú aj rozhodnutia súdov s iným právnym posúdením.

Podstatná námietka oprávneného v odvolaní je, že pri zmluvách o úvere súd je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky podľa znenia § 53 ods. 4 písm.r/ Občianskeho zákonníka iba u zmlúv uzavretých po 1.1.2008 a keďže zmluva o úvere v danej veci bola uzavretá dňa 16.11.2006, súd nebol oprávnený rozhodcovskú doložku podľa uvedeného ustanovenia posudzovať a tiež, že posudzovanie rozhodcovskej doložky podľa uvedeného ustanovenia, nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že oprávnený v podanom odvolaní nespochybňuje, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a teda, že v nej povinná bola v postavení spotrebiteľa. Je pravdou, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka, a to do ustanovení § 52 až 59 zaradená až s účinnosťou od 1.4.2004, pričom až s účinnosťou od 1.1.2008 boli do tejto úpravy zaradené všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, a teda aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, a teda v čase uzavretia úverovej zmluvy, z ktorej oprávnený uplatňuje nároky, Občiansky zákonník neobsahoval právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Odvolací súd má však za to, že uvedené, pokiaľ ide o definovanie spotrebiteľských zmlúv, neznamená, že zmluva o úvere, ktorá má všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, nebola aj v tom čase spotrebiteľskou zmluvou.

Keďže nie je sporné, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľskou zmluvou, odvolací súd má za to, že výkladom je potrebné dôjsť k záveru, že aj na zmluvy uzavreté do 1.1.2008, sa na povinnú, ako spotrebiteľa a účastníka tejto zmluvy, musia vzťahovať všetky v tom čase platné zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a teda aj ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

Odvolací súd nespochybňuje ani tvrdenie oprávneného, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm.r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľnú podmienku sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nadobudlo účinnosť až od 1.1.2008, a teda v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte nebolo platné a účinné. Poukazuje však na to, že aj právna úprava neprijateľných podmienok uvedená v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je taká, že za takéto podmienky nie je možné považovať aj iné podmienky, keďže v tomto ustanovení sa uvádza, že za takéto sa považujú najmä tam

špecifikované podmienky. To znamená, že do 31.12.2007 ako aj po 1.1.2008 za neprijateľné podmienky je možné považovať aj iné podmienky, i keď nie sú v uvedenom ustanovení vymenované.

Odvolací súd zdôrazňuje to, čo v napadnutom rozsudku uviedol aj súd prvého stupňa, že rozhodcovská doložka nebola osobitne medzi účastníkmi konania dojednaná, ale bola súčasťou všeobecných podmienok, ktoré oprávnený prehlásil za súčasť zmluvy a ktoré povinná nemohla ovplyvniť, a okrem toho všeobecné podmienky sú vypracované tak malými písmenami a v tak hustom riadkovaní, že ich čítanie bez lupy je takmer nemožné, čo samo osebe je vyhotovením zmluvy v rozpore s dobrými mravmi. Ochrana spotrebiteľa vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany / napr. rozsudok zo dňa 6.10.2009 vo veci J. A. SL/. Odvolací súd má za to, že u spotrebiteľských zmlúv takýto spôsob dojednania rozhodcovskej doložky, je dojednaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka jeho absolútna neplatnosť.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky posúdil rozhodcovský rozsudok ako titul, ktorý nemá legitimitu a z ktorého dôvodu žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnene zamietol.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnej trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.