KSKE 13 CoE 212/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 13 CoE 212/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/212/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609216649 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609216649.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného E. A. a.s. X. XX, U., IČO. XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou HMG & PARTNERS s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: XX XXX XXX proti povinným 1/ H. E., nar. X.X.XXXX, bytom X. 4, S., 2/ H. D. nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, S., o vymoženie 157,01 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, Bratislava pod sp.zn. EX XXXXX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 18.1.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu voči povinnému H. D. vyhlásil za neprípustnú a v tejto časti exekúciu zastavil.

Toto rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že dňa 20.11 2009 bola príslušnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia pre vymoženie istiny 157,01 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. Ro XXXX/XXXX zo dňa 22.7.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.8.1992. Konštatoval, že dňa 13.1.2010 bolo súdu doručené súdnym exekútorom podanie povinného Jozefa D., z obsahu ktorého je zrejmé, že vzniesol námietku premlčania nároku vymáhaného v exekúcií. Uvedené podanie povinného súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Prvostupňový súd citujúc ust. § 57 ods. 1 písm.g/ a § 58 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti uzavrel, že povinným vznesená námietka premlčania je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal totiž za preukázané, že exekučným titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.7.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.8.1992. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný u súdneho exekútora oprávneným až dňa 11.11.2009, teda v čase, kedy už bol nárok priznaný exekučným titulom premlčaný, pretože v zmysle § 110 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Povinnosť plniť vznikla od 27.8.1992, teda k premlčaniu došlo dňa 27.8.2002. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný až dňa 11.11.2009 a povinný vzniesol námietku premlčania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v tejto časti exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený cestou svojho právneho zástupcu. Citujúc ust. § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 110 ods. 3 a § 112 Občianskeho zákonníka zastával názor,

že predmetná pohľadávka nie je premlčaná v celom rozsahu a že nárok oprávneného z exekučného titulu zanikol uplynutím 10 ročnej premlčanej doby len čiastočne a to dňa 27.8.2002. V nadväznosti na to uznal dôvodnosť námietky premlčania pokiaľ ide o istinu a úrok vo výške 23% ročne zo sumy 157,01 eur od 17.1.1992 do 10.11.2006. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.11.2009, nárok oprávneného v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 23% zo sumy 157,01 eur ročne od 11.11.2006 do zaplatenia v uvedenom rozsahu premlčaný nie je a exekúcia v časti vymoženia úroku vo výške 23% ročne zo sumy 157,01 eur od 11.11.2006 do zaplatenia je dôvodná. Nakoľko tu nie je dôvod, pre ktorý by bola exekúcia v tejto časti neprípustná, žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza:

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že exekučným titulom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.8.1992 boli povinní spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť oprávnenému istinu 157,01 eur s 23% úrokmi ročne od 17.1.1992 do zaplatenia a trovy konania v sume 8,30 eur.

Povinný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 13.1.2010, ktoré posúdil prvostupňový súd ako návrh na zastavenie exekúcie, vzniesol námietku premlčania nároku vymáhaného v exekúcií a súd prvého stupňa námietku uznal za dôvodnú, v dôsledku čoho exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu v tejto časti zastavil. Oprávnený považoval za oprávnenú námietku premlčania svojho práva iba pokiaľ ide o istinu a úroky od 17.1.1992 do 10.11.2006.

Ak nárok na istinu je premlčaný, čo uznáva aj oprávnený, potom podľa § 100 Občianskeho zákonníka nemôže byť oprávnenému takéto právo priznané a teda povinný nemá povinnosť právo, v danom prípade istinu, uhradiť. Medzi účastníkmi konania nie je sporné zistenie súdu prvého stupňa, že 10 ročná premlčacia doba na zaplatenie istiny priznanej v exekučnom titule uvedená v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danom prípade uplynula dňa 27.8.2002. Z uvedeného teda vyplýva správny právny názor súdu prvého stupňa, že povinný môže byť v omeškaní s úhradou istiny iba do uvedeného dňa a teda oprávnenému vzniklo právo na úrok iba do 27.8.2002. Ak povinný po uvedenom dni už nemá povinnosť istinu uhradiť, potom ani nemôže byť v omeškaní s jej úhradou.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Z uvedeného vyplýva, že na uplatnenie úrokov 3 ročná premlčacia doba sa vzťahuje iba na úroky zročné po právoplatnosti rozhodnutia t.j. po 27.8.2002 a na úroky splatné v období do právoplatnosti rozhodnutia t.j. v danom prípade do 27.8.2002 platí 10 ročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V danej veci to znamená, že na úroky priznané do 27.8.2002 platí 10 ročná premlčacia doba, ktorá v danej veci uplynula dňa 27.8.2002 a na úroky po 27.8.2002 platí 3 ročná premlčacia doba.

V danej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.11.2009 ako je vyššie uvedené, oprávnenému vzniklo právo na úroky za obdobie od 17.1.1992 do 27.8.2002 a to vzhľadom na uplynutie premlčacej doby platnej pre istinu.

To znamená, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie t.j. ku dňu 11.11.2009 už uplynula 10 ročná premlčacia doba pokiaľ ide o právo na úroky za obdobie do 27.8.2002 t.j. do právoplatnosti exekučného titulu. Keďže ako je uvedené vyššie, oprávnený už nemá právo na úrok z omeškania po 27.8.2002, bez právneho významu je posudzovanie trojročnej premlčacej doby.

Z takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd má za to, že námietka premlčania práva oprávneného uplatneného povinným je dôvodná v celom rozsahu, a preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnutého uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.