KSKE 13 CoE 228/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/228/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207203220 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207203220.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: M. poisťovňa so sídlom v Z., pobočka N., IČO: XX XXX XXX, J. námestie 1, N. proti povinnému: K. s.r.o., R.: XX XXX XXX, so sídlom v N., O. 2, o vymoženie pohľadávky vo výške 199,16 eur a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora V.. F. X., D. 1, N., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 6.6.2011, č.k. XXEr/ XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa ) uznesením zo dňa 6.6.2011, č.k. XXEr/XXX/XXXX- XX (ďalej len uznesenie ) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi V.. W.. F. X. trovy exekúcie vo výške 40,89 eura, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 6.2.2007 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na základe exekučných titulov - právoplatných a vykonateľných rozhodnutí oprávneného č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 2.11.2006 a č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 2.11.2006. Dňa 31.5.2011 doručil exekútorský úrad súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekučného konania vo výške 56,83 eur. Súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom spisu a listinných dôkazov zistil, že súdny exekútor požiadal o súčinnosť Dopravný inšpektorát o oznámenie, či povinný je držiteľom príp. vlastníkom motorového vozidla. Bola mu doručená odpoveď s negatívnym výsledkom. Taktiež požiadal o súčinnosť Daňový úrad za účelom oznámenia bankového spojenia povinného. Odpoveď mu bola doručená dňa 29.3.2007, následne súdny exekútor vykonal blokáciu účtov povinného. Na týchto však neboli žiadne finančné prostriedky. Za účelom zisťovania majetku povinného vykonal súdny exekútor služobnú cestu, pri ktorej zistil, že povinný nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nedisponuje žiadnym speňažiteľným majetkom, na účtoch nemá žiadne finančné prostriedky a v evidencii neeviduje nezaplatené faktúry. Voči povinnému je vedených niekoľko exekučných konaní, pričom tieto boli neúspešné z dôvodu nemajetnosti. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 40,89 eur zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Trovy exekúcie pozostávajú z časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) , ods. 3 v spojení s § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška ) vo výške 23,24 eur za 7 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie

upovedomenia o spôsobe exekúcie, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného) , z náhrady hotových výdavkov vo výške 10,84 eur (poštovné) a z dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH ) vo výške 6,81 eur. Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony: oznámenie o nedobytnosti, návrh na zastavenie exekúcie a vrátenie poverenia, pretože ich považoval len za administratívne úkony, ktoré bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa čo do výroku o náhrade trov exekúcie podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie oprávneným nepriznať.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa poveril dňa 7.3.2007 súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného. Vymáhaná pohľadávka nebola uhradená, pričom povinný nie je ako zamestnávateľ odhlásený a naďalej je evidovaný v obchodnom registri. Poslednú úhradu na účet oprávneného povinný realizoval dňa 15.10.2007 v sume 127.515,00 Sk cez pokladňu oprávneného. Oprávnený namietal, že nakoľko povinný uhradil počas exekúcie niekoľkonásobne vyššiu sumu ako bola vymáhaná suma, mal za to, že v rámci exekúcie bolo možné vymôcť pohľadávku oprávneného a aj trovy exekučného konania. Súdny exekútor preto v rámci exekúcie nevyužil všetky dostupné spôsoby vymáhania pohľadávky, keďže je zrejmé, že povinný mal finančné prostriedky, o čom svedčí jeho úhrada v hotovosti do pokladne oprávneného. Preto mal oprávnený za to, že žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie, a preto nie je možné použiť § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a zaviazať ho úhradou trov exekúcie. Ďalej súdny exekútor uviedol, že súdnych exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom títo vykonávajú exekútorskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Súčasne mal oprávnený za to, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, spis. zn. II. ÚS XXX/XX z 22.10.2008) .

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že počas trvania exekúcie vykonal blokáciu účtov povinného a tiež všetky potrebné lustrácie ohľadne zisťovania majetku povinného, pričom bolo zistené, že spoločnosť nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nedisponuje žiadnym speňažiteľným majetkom. K námietke oprávneného, že povinný v roku 2007 uhradil do pokladne oprávneného sumu 127.515,00 Sk, a teda musí disponovať nejakým majetkom, uviedol, že akýkoľvek subjekt sa môže dostať do platobnej neschopnosti v priebehu polroka a nie za obdobie štyroch rokov, ktoré uplynuli od podania návrhu na vykonanie exekúcie až po jej zastavenie. Súdny exekútor mal za to, že v exekučnom konaní vykonal všetky úkony potrebné pre uspokojenie svojich trov ako aj pohľadávky oprávneného. Zároveň súdny exekútor uviedol, že má vždy nárok na úhradu trov exekúcie a nemal by znášať náklady, ktoré v priebehu exekúcie vzniknú, nakoľko len konal zákonom ustanovenú povinnosť. Je na oprávnenom, či sa rozhodne podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd uznesenie potvrdil.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. ) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací súd z exekučného spisu zistil, že na žiadosť súdneho exekútora zo dňa 23.3.2007 mu Daňový úrad N. II oznámil číslo účtu povinného a názov banky, v ktorej je vedený a dňa 30.3.2007 súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. N. riaditeľstvo B. zboru v N. dňa 27.2.2007 oznámilo súdnemu exekútorovi, že povinný nie je vedený ako držiteľ motorového vozidla.

Dňa 21.12.2010 súdny exekútor oznámil oprávnenému, že na základe vykonaných služobných ciest a jednotlivých lustrácií zistil, že povinný nevykonáva podnikateľskú činnosť, v sídle spoločnosti podľa obchodného registra nie sú podnikateľské priestory, nedisponuje žiadnym speňažiteľným majetkom, na bankových účtoch nemá peňažné prostriedky. Povinný nemá v evidencii nezaplatené odberateľské faktúry, je voči nemu vedených niekoľko exekučných konaní, ktoré sú neúspešné z dôvodu nemajetnosti.

Nakoľko oprávnený v odvolaní uviedol, že povinný realizoval poslednú úhradu na účet oprávneného dňa 15.10.2007 v sume 127.515,00 Sk cez jeho pokladňu, odvolací súd vyzval oprávneného, aby predložil súdu listinný dôkaz o uskutočnenej úhrade zo strany povinného na účet oprávneného. Tento predložil súdu dňa 2.8.2012.

Podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že povinný po začatí exekúcie (6.2.2007) oprávnenému uhradil sumu 127.515,00 Sk (15.10.2007) , t.j. že disponoval finančnými prostriedkami, ktoré mu umožňovali uhradiť aj vymáhanú pohľadávku v tomto exekučnom konaní. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je vzhľadom na uvedenú skutočnosť iný skutkový stav, ktorý súd prvého stupňa nemohol posúdiť v čase vydania napadnutého uznesenia, pričom táto skutočnosť má zásadný význam pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie.

Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto preskúma, či súdny exekútor v čase od začatia exekúcie po úhradu povinného oprávnenému dňa 15.10.2007 vykonal všetky úkony za účelom zistenia majetku povinného, taktiež či spoločnosť disponovala peňažnými prostriedkami na úhradu pohľadávky a iné potrebné skutočnosti a podľa zistených skutočností o náhrade trov exekúcie opätovne rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.