KSKE 13 CoE 253/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/253/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810210406 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810210406.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému: Y. R., nar.XX.XX.XXXX, B. Č..XXX, X., o vymoženie 1.682,23 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod č. EX 13462/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa14.03.2011, č.k. 10Er/963/2010-12 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý.

Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn.: SR04340/10 zo dňa 2.6.2010, ktorým bola povinná zaviazaná uhradiť oprávnenému sumu1682,23 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1682,23 eur od 1.1.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1682,23 eur od 19.03.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 412,06 eur. Exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 702700007, ktorú uzavreli oprávnený s povinným dňa 08.07.2009.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) , § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) , § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluvy o fungovaní EÚ, smernice Rady 93/13/EHS a uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 08.07.2009 zmluvu o úvere. Predmetnú zmluvu považoval súd za spotrebiteľskú zmluvu, pretože oprávnený konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, pričom povinný konal ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Súčasťou predmetnej zmluvy je rozhodcovská doložka, ktorá je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O neprijateľnú podmienku ide aj v prípade, ak spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Povaha zmluvy o úvere je adhézna, preto mal spotrebiteľ len možnosť prijať zmluvu ako celok resp. ju odmietnuť. Súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08

zo dňa 04.06.2009Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40 rozsudku. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernica Rady 93/13/EHS. Súd ďalej konštatoval, že zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne t.j. 91,25 % ročne je v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva na ochranu spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, preto zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že prvostupňový súd dospel k nesprávnemu posúdeniu veci , že na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy. Uviedol, že v predmetnej veci je povinná podnikateľkou podľa ust. § 2 zákona č.513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov v spojení so zákonom č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Spotrebiteľom je podľa odvolateľa len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby alebo spotreby iných osôb napr. manželky, detí a pod. V prípade keď povinná konala ako podnikateľka- živnostníčka a takto sa preukazuje aj v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver použije na podnikateľské účely a nie na vlastnú spotrebu, má odvolateľ za to , že podmienky stanovené v hypotéze právnej normy ust. § 52Oz alebo ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch neboli splnené a posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským (ESD, C -464/01 vo veci Johan Gruber proti Bay Wa AG) . Odvolateľ uviedol, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a preto je nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25% denne bol v blanko zmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Z uvedeného vyplýva, že vyplnené zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve (existuje exces z dohody) .Teda podľa odvolateľa aj v prípade riadneho alebo naopak excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka a rozdiel spočíva v tom , že v prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. V rozhodcovskom konaní však takáto námietka zo strany odporcu- povinného nebola vznesená, pričom povinný bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený a teda v zmysle vyššie uvedeného prvostupňový súd nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a teda zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd preto prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") . To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn.: SR 04340/10 zo dňa 2.6.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 6.7.2010 a vykonateľným dňa 09.07.2010 /v spise na č.l.5/, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1682,23 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1682,23 eur od 1.1.2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1682,23 eur od 19.03.2010 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 412,06 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z predloženej zmluvy o úvere č.702700007 zo dňa 08.07.2009 /v spise na č.l.4/ uzavretej medzi účastníkmi konania, vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 800 eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 772 eur t.j. celkovo 1572 eur v 12 mesačných splátkach po 131 eur počnúc dňom 17.08.2009. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V článku 18 týchto podmienok je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešiť a] pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b] pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvého stupňa, ktorý založil svoje rozhodnutie na existencii spotrebiteľského vzťahu medzi oprávneným a povinným. Odvolacia námietka oprávneného, že finančné prostriedky boli povinnému poskytnuté na výkon podnikania nie je opodstatnená. Je totiž nesporné, že poskytnutý úver vo výške 800 eur nebol povinnému poskytnutý na výkon podnikania z dôvodu, že z obsahu zmluvy o úvere /v spise na č. l. 4/ táto skutočnosť nevyplýva. Pokiaľ by sa nemalo jednať o spotrebiteľský úver, je vecou oprávneného, aby pri uzatváraní iných zmlúv ako spotrebiteľských, v záujme právnej istoty označil účastníkov zmluvy náležite (IČO a miesto podnikania) a bezpochybne všetkými náležitosťami týkajúcimi sa identifikácie účastníkov zmluvy.

Len samotné zaškrtnutie kolónky v zmluve o úvere, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania, je pre právne posúdenie zmluvy o úvere podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka irelevantné.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poskytnutý úver túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný nemohol ovplyvniť, pretože boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Ďalej sa odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predstavuje predmetná rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou podmienkou nie je len rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, ale tiež rozhodcovská doložka, ktorá síce umožňuje spotrebiteľovi vybrať si medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, ale ak by sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, aby rozhodcovskému konaniu zabránil. Z tohto dôvodu neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že sa jedná o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá je prípustná.

Odvolací súd zdôrazňuje, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je v rozpore právom na súdnu ochranu garantovaným Ústavou Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 a nasl., ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Oprávnený namietal, že úrok z omeškania vo výške 0,25% ročne nie je neprimeraný a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Nakoľko bol však povinný zaviazaný rozhodcovským rozsudkom len na istinu, zmenkový úrok vo výške 0,25% a zákonný úrok vo výške 6% ,nie je táto námietka opodstatnená.

Na záver odvolací súd ešte dodáva, že exekučný súd je v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj

materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza; vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Exekučného poriadku sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní však nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Exekučného poriadku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011) . Preto zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.