KSKE 13 CoE 28/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207211575 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207211575.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska č. 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005 proti povinnej N. E., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XX, C., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad Prešov, so sídlom Konštantínova 13, Prešov pod sp.zn. Ex 2707/2007 o vymoženie sumy 95,90 eur s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 39Er/1479/2007-22 zo dňa 28.9.2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e a vo výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že oprávneného zaväzuje uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,12 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 24.8.2011 zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 80,09 eur.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že poverením zo dňa 25.7.2007 poveril na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, ktorý dňa 19.8.2011 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.h/ zák.č.233/1995 Z.z. s odôvodnením, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že z exekútorského spisu zistil, že súdny exekútor zisťoval majetok povinnej súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou, Miestnym úradom MČ Košice - Západ, Krajským riaditeľstvom PZ, KDI v Košiciach, Daňovým úradom Košice II, Úradom práce a sociálnych vecí a rodiny Košice, Obvodným úradom Košice, odbor živnostenského podnikania a Geodetickým a a kartografickým ústavom a z týchto šetrení zistil, že povinná nevlastní žiaden nehnuteľný majetok na území SR, nie je registrovaná ako daňový subjekt, nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla, nebola, resp. nie je úradom práce vedená ako uchádzač o zamestnanie, nenachádza sa v živnostenskom registri, nepoberá žiadne dávky ani príspevky k dávke, nie je evidovaná v databázach účastníkov sieti jednotlivých mobilných operátorov, nie je evidovaná ako spoločník, príp. konateľ žiadnej obchodnej spoločnosti ani osobným šetrením súdneho exekútora nebol zistený žiadny majetok povinnej. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súd prvého stupňa podľa § 57 ods.1 písm.h/ zák.č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej iba Exekučný poriadok/, exekúciu zastavil. O trovách exekučného konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 80,09 eur. Uviedol špecifikáciu trov exekúcie uplatnenú súdnym exekútorom a po jej preskúmaní zistil, že položky sú vyúčtované podľa vyhl.č.288/1995 Z.z. a boli účelne vynaložené, nestotožnil sa iba s vyčíslením časovej odmeny za úkon - správa o stave exekučného konania, ktorý považoval za administratívny úkon, a za ktorý súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu. Celkové trovy exekúcie súd prvého stupňa uznal za oprávnené vo výške 80,09 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený a uviedol, že má za to, že súdny exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinnej. Zo správy súdneho exekútora vyplýva, že povinná momentálne nepracuje a nemá žiaden príjem, je však preukázané, že v minulosti bola pracovne aktívna - bola evidovaná ako zamestnanec do 3.8.1995, má teda vytvorené pracovné návyky, preto podľa jeho názoru je predpoklad, že v budúcnosti sa opäť zamestná a získa príjem, z ktorého môže byť pohľadávka oprávneného uspokojená. Zo správy tiež vyplýva, že povinná je poistencom zdravotnej poisťovne Dôvera a.s., ako osoba dobrovoľne nezamestnaná - samoplatiteľ, z čoho oprávnený usudzuje, že s veľkou pravdepodobnosťou disponuje s finančnými prostriedkami, z ktorých uhrádza poistné. Navyše je v produktívnom veku a má nespočetné možnosti na zmenu svojich majetkových pomerov. Na základe uvedeného považuje záver súdneho exekútora o nemajetnosti povinnej za predčasný a nesúhlasí so zastavením exekúcie. Ďalej oprávnený uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného v exekučnom konaní bude premlčané a tým dôjde k zmareniu úspešného vymáhania pohľadávky a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť. K trovám exekúcie oprávnený uviedol, že má za to, že súdnemu exekútorovi nepatrí odmena za úkony - správa o stave exekúcie a výzva povinnému na poskytnutie súčinnosti z dôvodu, že sa jedná o administratívne úkony, ktoré bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky, preto má za to, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,38 eur.

Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 15.12.2011 k odvolaniu oprávneného uviedol, že ho navrhuje zamietnuť, nakoľko boli splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku, že majetkové pomery povinnej boli dôkladne prešetrené a vykonávanie ďalších úkonov by za danej situácie bolo nehospodárne a neúčelné. Úvahy o budúcom možnom zlepšení pomerov povinnej a veku povinnej sú pre rozhodovanie danej veci bez právneho významu. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že povinná nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie, pričom exekučné konanie sa začalo už v roku 2007. Úkony správa o stave exekúcie a výzva na súčinnosť nemožno považovať za bežnú administratívnu činnosť. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa, a to podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Pokiaľ ide o výrok o zastavení exekúcie, odvolací súd sa podľa § 219 ods.2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením uvedeným v napadnutom uznesení a poukazuje aj na správnosť záverov uvedených vo vyjadrení súdneho exekútora. Na doplnenie k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd uvádza, že pre rozhodovanie vo veci je rozhodujúci stav, ktorý existuje v čase rozhodovania a nemožno prihliadať na možný, ale ničím konkrétnym nepodložený budúci stav. Z pripojeného exekútorského spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinnej v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie ako aj v roku 2009, 2010 a 2011 a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie tieto zistil komplexne, o čom oprávneného informoval v správe o stave exekúcie zo dňa 9.8.2011 a zo strany oprávneného v podanom odvolaní nebola uvedená žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinnej. Pokiaľ ide o zistenie súdneho exekútora, že povinná je poistencom zdravotnej poisťovne Dôvera, a.s., odvolací súd uvádza, že v oznámení uvedenej poisťovne je tiež uvedené, že povinná si neplní povinnosť odvádzať preddavky na poistné v plnom rozsahu. Z uvedeného teda nie je možné vyvodiť, že povinná má majetok, postačujúci na úhradu trov exekúcie. Okrem toho súd prvého stupňa zistil, že povinná sa nezdržiava na adrese zapísanej ako jej trvalé bydlisko a miesto jej pobytu nezistil.

Ustanovenie § 57 ods.1 písm.h/ zák.č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / ďalej Exekučný poriadok/ stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vychádzajúc zo znenia uvedeného ustanovenia, zákonná úprava teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu, a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte uvedeného ustanovenia.

Podľa § 112 Obč. zák. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

V prípade zmeny majetkových pomerov, má oprávnený možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie, pričom lehota na uplatnenie návrhu podľa § 112 Obč. zák. po dobu trvania exekučného konania spočívala, nakoľko oprávnený do skončenia konania v tomto riadne pokračoval.

Ako uviedol súdny exekútor vo svojom vyjadrení, vykonávanie ďalších úkonov by bolo nehospodárne a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

Pokiaľ ide o trovy exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní napadol nedôvodné priznanie odmeny za úkony - správa o stave exekúcie a výzva povinnej na poskytnutie súčinnosti. Pokiaľ ide o úkon - správa o stave exekúcie, za tento úkon súd prvého stupňa odmenu súdnemu exekútorovi nepriznal. Pokiaľ ide o úkon - výzva povinnej na poskytnutie súčinnosti, odvolací súd sa stotožňuje s oprávneným, že sa jedná o administratívny úkon, z jeho obsahu vyplýva, že sa jedná o výzvu povinnej, aby sa dostavila k súdnemu exekútorovi a podala prehlásenie o jej majetku. Jedná sa o administratívny úkon, ktorý síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale nie je úkonom súdneho exekútora, vedúci k vymoženiu pohľadávky. Podľa § 25 Ex. poriadku odmena za taký úkon je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Z uvedeného dôvodu je preto námietka oprávneného na nedôvodné priznanie odmeny vo výške 6,64 eur + 1,33 eur DPH dôvodná.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne a vo výroku o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že oprávneného zaväzuje uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,12 eur.

V odvolacom konaní bol oprávnený takmer v celom rozsahu neúspešný, preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.3 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.