KSKE 13 CoE 280/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/280/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111232079 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111232079.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného G. Q. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, S. X/A, XXX XX J. zastúpeného S. kanceláriou C. a L., s.r.o., T. XX, XXX XX J. proti povinnému C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XX, XXX XX T. vedenej na Exekútorskom úrade v C. u súdneho exekútora JUDr. O. K., P. E. XX, C. pod č. Ex XXXX/XXXX, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.939,03 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 16Er/5899/2011-17 zo dňa 25.4.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 25.4.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že oprávnený sa návrhom domáhal u súdneho exekútora JUDr. O. K. vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ a.s. sp.zn. W zo dňa 29.7.2011 a dňa 23.11.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd citoval ustanovenia § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, ods. 4 písm.r/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1, 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví a podľa Exekučného poriadku ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie a taktiež má právo posúdiť, či exekučný titul bol vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie a či exekučný titul je materiálne a formálne vykonateľný. Pri rozhodcovskom rozsudku je súd povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej zmluvy.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený /správne má byť právny predchodca oprávneného/ a povinný uzavreli dňa 3.12.2008 zmluvu o úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo aj odôvodnil a uviedol,

že v čl. 3 ods. 7 zmluvy je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. V ďalšom citoval čl. 10.2.2. Všeobecných podmienok a uviedol, že podľa jeho názoru o neprijateľnú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Súd uviedol, že rozhodcovskú doložku nie je možné akceptovať, ak vyžaduje od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži a oprávnený od začiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby prípadné spory boli riešené v rozhodcovskom konaní, rozhodcovským súdom, ktorý vybral oprávnený. Jedná sa o doložku, ktorá nebola osobne vyjednaná a poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa uviedol, že nie každá podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, ale pokiaľ ide o hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, nie sú pochybnosti o tom, že taká podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú podmienku súd prihliada aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Ako je uvedené vyššie, súd prvého stupňa rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto táto ani nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať, a preto aj rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je nulitný, neúčinný a tým pre jeho rozpor so zákonom je vylúčené udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže exekučný súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, cestou svojho právneho zástupcu, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tým, že účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora vyhovieť alebo zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení odvolania oprávnený uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, nakoľko v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup pri uplatnení práva na základe exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. V štádiu posudzovania predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi sa súd zaoberá tým, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený pečiatkou vykonateľnosti, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej, a v rámci tohto preskúmania nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť /skutkové a právne závery/ rozsudku. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, a to ani v prípade pasívneho správania sa účastníka. Preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zák.č. 244/2002 Z.z., pričom rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Predmetná úverová zmluva predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou zriadenou podľa zák.č. 483/2001 Z.z. a nejde o žiaden nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. S týmito závermi sa stotožnil aj Generálny prokurátor SR a podal mimoriadne dovolanie a NS SR v dovolacom konaní uznesením sp.zn. XMCdo/XX/XXXX z 26.9.2011 napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú právnemu posúdeniu veci považovanému dovolacím súdom za správne. Poukázal aj na ustanovenie § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré zakotvilo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a G. si v zmluve o úvere túto povinnosť splnila, a preto nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a odvolaciemu súdu bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní oprávneného so stanoviskom sudcu, že odvolaniu nemieni vyhovieť /§ 374 ods. 4 O.s.p./.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podľa § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením splnenia, resp. nesplnenia podmienok na vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na doplnenie a k odvolacím dôvodom oprávneného uvádza:

Posúdenie zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy oprávnený v podanom odvolaní nenapadol a odvolací súd sa stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa.

K rozsahu oprávnenia exekučného súdu posudzovať materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto podľa právnej úpravy platnej v Slovenskej republike nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Obdobné ustanovenie Občiansky súdny poriadok nemá, takže ak súd posudzuje rozhodcovský rozsudok podľa platnej právnej úpravy, nie je tým daná rozdielnosť posudzovania exekučných titulov vydaných v rozhodcovskom konaní a súdnom konaní. Uvedené ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy. Z rozhodnutí Súdneho dvora vo veciach M., S. a C. Q. vyplýva, že i keď spotrebitelia nepodali žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, v konaní o výkon takýchto rozsudkov je potrebné v rámci realizácie zásady rovnosti zmluvných strán poskytnúť spotrebiteľovi, ako slabšej zmluvnej strane ochranu pred nečestnými zmluvnými podmienkami a že v prípade rozhodcovského nálezu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek, a teda aj v štádiu výkonu rozhodnutia, z úradnej povinnosti prihliadať k neplatnosti, resp. ničotnosti takého rozhodnutia. Tiež poukazuje na uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-XX/XX /G. s.r.o. proti W. T./, v ktorom sa o.i. uvádza, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia čl. 6 ods. 1 smernice č. 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Oprávnený v podanom odvolaní uznáva, že pri posudzovaní exekučného titulu exekučný súd posudzuje, či bol vydaný k tomu oprávneným subjektom. Uvedené posudzoval v napadnutom uznesení aj súd prvého stupňa, keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka tak, ako bola dohodnutá, nie je platná, a potom nemôže byť platný a v súlade so zákonom ani rozsudok vydaný na jej základe.

Ako vyplýva z obsahu spisu, zmluvu o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, s povinným uzavrela G. a.s., ktorej v ustanovení § 93b ods. 1 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách je stanovená povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, 88k) a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Podľa odkazov pod č. 88k je uvedené ustanovenie § 90 zák.č. 492/2009 Z.z., podľa ktorého Poskytovatelia platobných služieb sú povinní spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového združenia 77) zriadiť stály rozhodcovský súd a zabezpečiť činnosť stáleho rozhodcovského súdu podľa osobitného zákona o rozhodcovskom konaní, 78) ktorý má sídlo v Bratislave; štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho pobočky.

Rozhodcovský súd, ktorý v danej veci rozhodoval je súdom zriadeným ROZHODCOVSKOU, ARBITRÁŽNOU A MEDIAČNOU a.s. a z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti nevyplýva, že táto spoločnosť je zriadená na základe uvedeného zákona. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovským súdom zriadeným podľa uvedeného zákona je Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej bankovej asociácii.

Z uvedeného vyplýva, že spor v danej veci nerozhodol rozhodcovský súd, ktorý by k tomu bol oprávnený podľa vyššie uvedenej zákonnej úpravy. Okrem toho oprávnený ani nepreukázal, že by povinnému bolo dané poučenie v takom rozsahu, aby spotrebiteľ, ako klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, a preto odvolací súd má za to, že oprávnený, resp. jeho právny predchodca nesplnil ani poučovaciu povinnosť, ktorú mal podľa zákona, na ktorý sa oprávnený odvoláva.

Pokiaľ ide o znenie rozhodcovskej doložky, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto vyžaduje od povinného, ako spotrebiteľa, aby spory vyvolané oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s. podľa jej vnútorných predpisov. Povinný nemal žiadnu možnosť ovplyvniť voľbu súdu. Z uvedeného vyplýva nerovnovážne postavenie poskytovateľa úveru a spotrebiteľa. Okrem toho, ako uviedol súd prvého stupňa, a čo vyplýva aj z vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade G. a.s., ako právneho predchodcu oprávneného a povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale mal možnosť iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať. Odvolací súd taktiež poukazuje na znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej rozhodcovský súd sa bude riadiť podľa jeho vnútorných predpisov, pričom tieto predpisy povinnému neboli známe a povinný nebol poučený o možnosti podať na všeobecnom súde žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto odvolací súd má za to, že aj keby spor rozhodoval súd zriadený podľa vyššie uvedenej právnej úpravy, tak znenie rozhodcovskej doložky v žiadnom prípade nemožno považovať za splnenie povinnosti banky, ako právneho predchodcu oprávneného,

ponúknuť povinnému riešenie sporov v rozhodcovskom konaní tak, aby povinný, ako spotrebiteľ, mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh a ani za poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka v znení uvedenom v čl. 11 bod 11.2. Obchodných podmienkach ako ani v čl. 10.2. ďalších Obchodných podmienok predložených oprávneným, vyžaduje od spotrebiteľa, aby všetky spory boli rozhodované výlučne v rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré nespĺňa podmienky konania v súlade s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, medzi ktoré možno zaradiť nezneužívanie výkonu práva, či poctivosť ako takú. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu, na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, a to nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.

Odvolací súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobom, že táto nie je individuálne vyjednaná, ale je uvedená iba v Obchodných podmienkach a povinný mal možnosť zmluvu s týmito podmienkami iba prijať alebo ju odmietnuť, že o tom, že spor bude riešený výlučne v rozhodcovskom konaní pred súdom, určeným právnym nástupcom oprávneného podľa vnútorných predpisov tohto súdu, ktoré povinnému neboli známe, je potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje silnejšie postavenie a spotrebiteľovi ako slabšej strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť znenia rozhodcovskej doložky uvedeného v Obchodných podmienkach.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky posúdil rozhodcovský rozsudok ako titul, ktorý nemá legitimitu a z ktorého dôvodu žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnene zamietol, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, a preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a keďže povinnému také trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.