KSKE 13 CoE 29/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611203433 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611203433.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného U. - W. sociálnych služieb, ul. O. č.1, Z. proti povinnému F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č. XXX, o vymoženie výživného, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, Exekútorský úrad Košice, Južná trieda č. 93, Košice pod sp.zn. EX/XXX/XXXX, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2Er/136/2011-17 zo dňa 25.10.2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 1,30 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves, ako súd prvého stupňa, zastavil exekučné konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že súdny exekútor doručil súdu dňa 14.3.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dňa 17.5.2011 súdny exekútor predložil súdu späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným a vyčíslil hotové výdavky v sume 5,85 eur. Na základe späťvzatia návrhu súd prvého stupňa exekúciu zastavil. K rozhodnutiu o trovách exekučného konania súd prvého stupňa uviedol, že o nich rozhodol podľa § 251 ods. 4 v spojení s § 146 O.s.p. s poukazom na § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku, nakoľko ustanovenia § 200-203 Exekučného poriadku nemajú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania, a preto o trovách exekučného konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote súdny exekútor odvolanie. Uviedol, že je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, za čo mu podľa § 196 Exekučného poriadku patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a strata času a na jej úhradu súd môže podľa § 203 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného. Nepriznaním trov musí exekútor znášať vynaložené náklady, napriek tomu, že konal na základe platných právnych predpisov a nezavinil zastavenie konania. Uviedol, že súdny exekútor nie je podnikateľom, svoju činnosť vykonáva na základe splnomocnenia a výkon tejto činnosti nie je možné považovať za slobodné povolanie. Navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť tak, že mu bude priznaná náhrada trov exekučného konania.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekučného konania, a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Exekučné konanie v danej veci bolo začaté dňa 3.3.2011, v ktorý deň súdny exekútor obdržal návrh na vykonanie exekúcie /§ 36 ods. 2 exekučného poriadku/ a oprávnený po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a pred vydaním tohto poverenia vzal späť svoj návrh v celom rozsahu. V návrhu na vykonanie exekúcie ako aj v žiadosti o udelenie poverenia je ako oprávnený uvedený U. - Domov sociálnych služieb, ul. O. č.1, Z..

Keďže oprávnený pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie vzal späť návrh, podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa zastavil exekúciu a vznikla mu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie.

Súd prvého stupňa o trovách exekučného konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. z dôvodu, že ustanovenia § 200-203 Exekučného poriadku nemajú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.

Je pravdou, že podľa § 251 ods. 4 O.s.p. sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, avšak iba v prípade, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

V danom prípade však trovy exekúcie sú upravené v osobitnom predpise, teda v Exekučnom poriadku, a preto sa o nich rozhoduje podľa Exekučného poriadku, a nie podľa Občianskeho súdneho poriadku. V prípade zastavenia exekúcie je úhrada trov exekúcie upravená v ustanovení § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého je možné za splnenia tam uvedených podmienok zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V danom prípade došlo k zastaveniu exekučného konania z dôvodu, že oprávnený vzal späť svoj návrh, preto sa má za to, že zavinil zastavenie exekučného konania a je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania. Keďže súdom prvého stupňa nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, súdnemu exekútorovi nevzniklo právo na odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 a §15 vyhl.č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej iba vyhláška/, ktoré právo si súdny exekútor ani neuplatnil, ale vzniklo mu právo na úhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa § 196 Exekučného poriadku a § 22 vyhlášky. Toto právo si súdny exekútor uplatnil vo výške 5,85 eur, a to ako poštovné za viaceré zásielky.

Súdny exekútor je odborná osoba na vykonávanie exekučnej činnosti, a ako takej mu malo byť známe, a zrejme mu aj bolo známe, že oprávnený tak, ako je uvedený v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, už v čase podania návrhu nebol oprávneným, keďže W. G., ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, už v čase podania návrhu bola plnoletá, a preto v návrhu označený oprávnený ani nebol oprávnený na podanie návrhu. Preto zaslanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 8.3.2011 a s tým spojené poštovné, nebolo účelným výdavkom súdneho exekútora. Takým výdavkom nebolo ani poštovné za zaslanie druhej žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 19.4.2011, keďže U. - W. sociálnych služieb mu k nej nezaslal plnú moc na zastupovanie W. G. a takým výdavkom nebolo ani poštovné za ostatné uplatnené zásielky, ktoré vychádzali z nedôvodne podanej žiadosti súdneho exekútora, okrem výdavku spojeného s jeho výzvou adresovanou oprávnenému na odstránenie vád návrhu, ktorý si uplatnil ako poštovné vo výške 1,30 eur.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd má za to, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 1,30 eur, a preto podľa § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekučného konania zmenil tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 1,30 eur.

V odvolacom konaní bol súdny exekútor úspešný v nepatrnej výške a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznáva ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.