KSKE 13 CoE 346/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/346/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806206557 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806206557.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. M. č. XX, XXX XX R. pre vymoženie sumy 491,93 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Mlynská č. 5, Spišská Nová Ves pod sp.zn. EX/1583/2006 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 10Er/527/2006-20 zo dňa 21.3.2011 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie.

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 76,77 eur.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 21.3.2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Kešelákovi trovy exekúcie vo výške 83,41 eur.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 19.12.2006 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora Ing. Mgr. Radoslava Kešeľáka pre vymoženie istiny 491,93 eur s príslušenstvom, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp.zn. SR 2207/06 zo dňa 30.6.2006 a oprávnený podal dňa 06.10.2010 návrh na zmenu exekútora a exekúciou navrhol poveriť exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava. V ďalšom súd uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, a ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená, citoval ustanovenia § 41 ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , § 2 písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1,2,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Obč.zák.) a uviedol, že so zohľadnením ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Obch. zák.) , ktorý upravuje zmluvu o úvere vo vzťahu k ustanoveniu § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je ustanovenie § 497 Obch. zák. lex generalis a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch lex specialis s poukazom na citované ustanovenia § 52 ods. 1 - 3 Obč. zák., ktoré obligatórne ustanovujú použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách na vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, preto na

právny vzťah medzi oprávneným a povinným z predmetnej zmluvy o úvere je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch a nie ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. V ďalšom súd citoval ust. § 53 ods. 1,3,4 Obč. zák. a uviedol, že zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 28.06.2005 uzatvorená zmluva o úvere, z ktorej nevyplýva aké boli dohodnuté úroky a nie je uvedený údaj o RPMN a vo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v bodu 17 - riešenie sporov bola dohodnutá rozhodcovská doložka.

Súd prvého stupňa posúdil zmluvu o úvere zo dňa 28.06.2005 ako takú, na základe ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko sa v danom prípade jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného v obchodnom registri vedeného Okresným súdom Bratislava I vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávneným. Podľa návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinný zaplatil 109,54 € (3.300,00 Sk) . Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na rozhodcovskom súde žalobu. Rozhodcovská doložka bola vo Všeobecných podmienkach v bode 17 dohodnutá v tomto znení: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len rozhodcovský súd ) , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) . Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Súd prvého stupňa v ďalšom uviedol, že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Obč. zák. pomenovaná) , ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Obč.zák., ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Obč. zák. zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Súd konštatoval, že návrh spotrebiteľskej zmluvy - Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie alebo odmietnutie návrhu ako celku. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Obč. zák. spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj

vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Obč. zák. obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. V prejednávanej veci súd prvého stupňa uviedol, že nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 17. uzatvorenej Zmluvy o úvere je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok § 53 ods. 3 Obč. zák. takúto podmienku výslovne nespomína a na základe uvedeného dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu na zmenu exekútora, keďže samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia pokračovaní v exekúcii a citoval ust. . § 58 ods. 1 , § 57 ods.1,2 EP a podľa uvedených ustanovení exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučný titul je nevykonateľný.

V ďalšom súd prvého stupňa uviedol, že exekútor Mgr. Ing. Radoslav Kešeľak požiadal súd o priznanie trov za doposiaľ vykonanú exekučnú činnosť vo výške 140,52 eur v zmysle §§ 14, 15 a 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška ) a súd tieto po preskúmaní považoval za oprávnené vo výške 83,41 eur a podrobne uviedol ich špecifikáciu. Výšku trov exekúcie súd posúdil podľa príslušných ustanovení vyhl.č.288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2008 a odôvodnil, prečo nepovažoval za oprávnenú odmenu uplatnenú súdnym exekútorom za úkony prevzatie návrhu , štúdium návrhu a jeho zápis , žiadosť o súčinnosť Agency of Security Fenix cit, s.r.o a žiadosť o súčinnosť R. U. -U. ako ani náhradu cestovných nákladov za pracovnú cestu zo dňa 08.04.2008. Zvyšné trovy exekúcie uplatnené súdnym exekútorom súd prvého stupňa považoval za oprávnené a súdnemu exekútorovi priznal ich náhradu. V rámci časovej odmeny podľa §14 ods. 1písm. a) , ods. 2, vyhlášky priznal odmenu za úkony - vyhotovenie vyúčtovania trov exekúcie a predloženie spisu súdu, 09.11.2010 vo výške 6,64 eur, v rámci paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1písm. b, ods. 3, § 15 vyhlášky priznal odmenu vo výške 56,44 eur a ďalej priznal DPH v sume 11,29 eur a náhradu poštovného vo výške 15,68 eur, celkom vo výške 83,41 eur. Na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal oprávneného, keďže tento podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí právnymi vadami.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V podanom odvolaní oprávnený k zmluve o úvere uviedol, že sa jedná síce o spotrebiteľskú zmluvu, avšak túto nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že on síce poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky len dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere podľa § 497 a násl. Obch. zákonníka a podľa § 261 ods.3 písm.h/ Obch. zák. sa na túto zmluvu aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán a predmetná zmluva o úvere obsahuje podstatné náležitosti ustanovené § 497 Obch. zák., a teda v nej nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov. V ďalšom citoval ustanovenie § 2 písm.b, § 4 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného k 28.6.2005 a uviedol, že keďže predmetom ním poskytovaných úverov je poskytovanie peňažných prostriedkov, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany oprávneného nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V ďalšom nesúhlasil s posúdením rozhodcovskej doložky súdom prvého stupňa, keďže táto bola dohodnutá ako nevýhradná. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky. Z textu rozhodcovskej doložky tiež vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, a to pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, preto nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že sa jednalo o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Je nepochybné, že tzv. alternatívne doložky sú právne prípustné, a to jednak podľa vnútroštátneho práva ako aj podľa európskeho práva. V danom prípade rozhodcovské konanie prebiehalo plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní, a preto nesúhlasí ani s výrokom o trovách exekučného konania a namietal aj nedôvodné priznanie odmeny za úkony vyúčtovanie trov exekúcie, predloženie spisu súdu , ktoré sú administratívnymi úkonmi podľa § 25 vyhl.č.288/1995 Z.z. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa.

Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 13.12.2011 k odvolaniu oprávneného uviedol, že s ním nesúhlasí a žiada, aby súd uvedené odvolanie zrušil a potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 21.3.2011.

I keď oprávnený v odvolaní výslovne neuviedol, že napáda aj výrok o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora, v závere odvolania navrhol zrušiť celé napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, a preto odvolací súd v záujme právnej istoty považoval odvolanie oprávneného podané aj proti uvedenému výroku.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a odvolaciemu súdu predložené so stanoviskom konajúceho sudcu, v ktorom uviedol, že mu nemieni vyhovieť, preto o odvolaní rozhodoval odvolací súd podľa § 374 ods.4 O.s.p.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa 251 ods.4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 202 ods.2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / EP/.

Pokiaľ ide o zmenu súdneho exekútora, táto je upravená v ustanovení § 44 ods.7 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania tak, že Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, odvolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní je prípustné iba vtedy, ak to Exekučný poriadok pripúšťa, pričom ako vyplýva z ustanovenia § 44 ods.7 Exekučného poriadku, proti uzneseniu či už o vyhovení alebo zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 218 ods.1 písm.c/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Preto pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, odvolanie proti tomuto výroku nie je prípustné, a preto ho odvolací súd odmietol.

K odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, odvolací súd uvádza, že podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v týchto výrokoch a na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

K námietke oprávneného, že vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obch. zákonníka a nemožno ju posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho

zákonníka, odvolací súd uvádza, že normy obchodného práva /vrátane všeobecnej úpravy úveru/ sú v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie, to znamená, že primárne sa použije lex specialis, ktorým je v danom prípade zákon o spotrebiteľskom úvere, a iba ak ten určitú otázku neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. O takýto prípad v prejednávanej veci ide, lebo zmluva o úvere zo dňa 28.6.2005 neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že nie je spotrebiteľskou zmluvou, resp. naopak, že povinný je podnikateľom, preto tvrdenie oprávneného, že treba jeho vzťah s povinným posudzovať výlučne podľa Obchodného zákonníka, neobstojí. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku oprávneného, že úver, poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 28.6.2005 nie je zmluvou o spotrebiteľskou úvere. Ako uviedol oprávnený v podanom odvolaní, podľa § 2 písm. a/ zák.č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, v danej veci sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov pre povinného, ktorý nebol v postavení podnikateľa.

Ani s tvrdením oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v zmluve dohodnutá ako tzv. nevýhradná, odvolací súd nesúhlasí. Oprávnený nespochybnil, že rozhodcovská doložka bola vo Všeobecných podmienkach dohodnutá v znení uvedenom v napadnutom uznesení tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a/ Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, v tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde a že sa strany dohodli, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku.

Z uvedeného znenia vyplýva, že zmluvnou stranou, ktorá určí, či sa spor zo zmluvy prejedná pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, je vždy žalujúca strana. Z praxe je známe, že žaloby z úverových zmlúv nepodávajú klienti oprávneného, ale takmer výlučne oprávnený, takže on určuje, či konanie bude vedené na rozhodcovskom súde alebo na príslušnom všeobecnom súde. Na takéto určenie klient, v danom prípade povinný, nemá žiaden vplyv a okrem toho v čase uzavretia úverovej zmluvy nie sú mu známe ani vnútorné predpisy rozhodcovského súdu, podľa ktorých bude tento rozhodovať. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že rozhodcovskú doložku v uvedenom znení nemožno posúdiť ako tzv. alternatívnu, resp. nevýhradnú, ako ju posudzuje oprávnený, ale jedná sa o výlučnú právomoc oprávneného rozhodnúť o tom, či žalobu podá na rozhodcovskom súde alebo na všeobecnom súde a povinný nemá možnosť túto jeho voľbu ovplyvniť, prípadne zmeniť. Okrem toho, ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, ale bola povinnému vnútená ako súčasť všeobecných podmienok.

Pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie, oprávnený v ňom napadol nedôvodne priznanú odmenu za úkony vyúčtovanie trov exekúcie, predloženie spisu súdu , za ktoré súd prvého stupňa priznal odmenu vo výške 6,64 eur. Odvolací súd s uvedenou námietkou oprávneného stotožňuje a má za to, že uvedené úkony nie sú úkonmi smerujúcimi k vymoženiu pohľadávky, ale sú administratívnymi úkonmi, za ktoré je odmena zahrnutá v odmene súdneho exekútora /§25 vyhl.č.288/1995 Z.z./ a taktiež mu nepatrí DPH z uvedenej sumy, ktoré mu súd prvého stupňa zrejme omylom nepriznal, preto o túto položku odvolací súd odmenu súdneho exekútora nekrátil. Z uvedených dôvodov patrí súdnemu exekútorovi odmena vo výške 76,77 eur /83,41 - 6,64/.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora odmietol podľa § 218 ods.1

písm.c/ O.s.p., uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne a vo výroku o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 76,77 eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený mal v tomto konaní úspech iba v nepatrnej časti a súdnemu exekútorovi a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.