KSKE 13 CoE 46/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806207395 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806207395.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného C. - R. B. I. P. C. B. v R., R. 8, R. IČO: XX XXX XXX proti povinnému B. E., nar. X.X.XXXX, bytom Z. č. XXX zastúpenému JUDr. Ladislavom Csákom, Hviezdoslavova 4, Rožňava o vymoženie sumy 33,19 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. E. J., H. úrad R., P. X R. pod sp.zn. EX/2922/2006, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.4.2010 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o trovách exekúcie m e n í tak, že :

P r i z n á v a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,61 eur.

Z a v ä z u j e povinného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,61 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o nepriznaní náhrady trov konania povinnému p o t v r d z u j e .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 14.4.2010 zastavil exekúciu, priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 31,51 eur, zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov a ostatným účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 eur na základe vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1252259 zo dňa 3.11.2004, oprávnený návrh na vykonanie exekúcie uplatnil u súdneho exekútora dňa 7.12.2006 a na základe žiadosti súdneho exekútora súd vydal dňa 9.1.2007 poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný podal na exekútorskom úrade dňa 19.2.2007 námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie, ktoré boli uznesením zo dňa 13.6.2007 zamietnuté. Povinný dňa 15.12.2008 navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu a trval na priznaní náhrady trov konania. Súd prvého stupňa citoval ust. § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. a keďže exekúcia mohla byť vykonaná len do 20.11.2007 podľa § 57 ods.1 písm.b/ zák.č. 233/1995 Z.z. exekúciu zastavil.

V ďalšom súd prvého stupňa uviedol, že súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,42 eur, citoval ust. § 196 a § 200 ods.1 Exekučného poriadku a § 14,§ 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhl.č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách exekútorov /ďalej iba vyhláška/ a uviedol, že za úkony - spracovanie zaslania podaní 4x, spracovanie návrhu na náhradu trov konania, spracovanie zaslania spisu a spracovanie vrátenia poverenia nepriznal odmenu, keďže sa jedná o administratívne úkony, za ktoré odmena je podľa citovaného § 25 zahrnutá v priznanej odmene exekútora. Za oprávnenú odmenu súd prvého stupňa priznal časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm.a/ vyhlášky za úkony - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a spracovanie lustrácie do Sociálnej poisťovne v sume 6,64 eur, paušálnu odmenu podľa § 14 ods.1 písm.b/ vyhlášky za úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a lustrácie povinného v sume 9,96 eur a náhradu hotových výdavkov - poštovného vo výške 11,76 eur, teda celkom vo výške 31,51 eur a v tejto výške priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Uviedol, že exekúcia bola zastavená z dôvodu prekludovania nároku oprávneného, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie pred uplynutím prekluzívnej lehoty, a preto zastavenie exekúcie nezavinil. Pokiaľ ide o povinným uplatnené trovy konania v sume 119,76 eur, keďže podľa posúdenia súdu povinný spôsobil celý priebeh exekučného konania nesplnením si svojej zákonnej povinnosti, nezaplatením bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, náhrada jeho trov konania neprichádza do úvahy. Na základe uvedeného súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa do všetkých výrokov, okrem výroku o zastavení exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, cestou svojho právneho zástupcu. Uviedol, že namieta správnosť názoru súdu, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a nemôže za to, že sa vymáhaná pohľadávka napokon nevymohla a zdôraznil, že návrh na exekúciu podal po vyše dvoch rokoch, čo súd ponechal bez povšimnutia a navrhol skúmať, v koľkých prípadoch tomu tak u oprávneného bolo. Uviedol, že oprávnený nič nepodnikol na odstránenie prieťahov v konaní a navrhol skúmať, či u súdneho exekútora urgoval vykonanie exekúcie. Uviedol, že namieta, aby on niesol zodpovednosť za to, že exekútor nekonal bez prieťahov a má za to, že taký postup je v rozpore s dobrými mravmi. Ak súdny exekútor zavinil prieťahy, oprávnený má rôzne spôsoby nápravy a môže sa voči nemu domáhať náhrady škody, spôsobenej úhradou trov konania. Povinný uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal výlučne z toho, že konanie bolo zastavené z dôvodov preklúzie, avšak on v konaní namietal viaceré skutočnosti, pre ktoré nepovažoval uplatnenie nároku a jeho spôsob za zákonný, ktoré súd vôbec neskúmal, a bez takéhoto skúmania vyslovil záver, že on zavinil zastavenie konania, pričom navyše sa v takýchto prípadoch skúma zavinenie zastavenia konania z hľadiska procesného, z ktorého hľadiska toto zavinil oprávnený. V ďalšom namietal aj to, či vzhľadom na nečinnosť exekútora je možné považovať za účelne vynaložené tie úkony, za ktoré mu bola priznaná náhrada, pričom podľa neho takými nie sú. Ak exekútor v konaní nepokračoval bez prieťahov, čo vyústilo do zastavenia konania, bolo úplne zbytočné z jeho strany žiadať o vydanie poverenia, spracovať upovedomenie či lustráciu do SP. I keď súd vytkol súdnemu exekútorovi, že nevykonal exekúciu za obdobie jedného roka, tak ani súd nekonal bez prieťahov, keď o jeho návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol až po takmer 3 rokoch, pričom on má znášať následky v podobe trov konania. Navrhol preto napadnuté výroky uznesenia zmeniť tak, že oprávnený je povinný nahradiť povinnému trovy exekúcie vo výške 119,76 eur ako aj trov odvolacieho konania, všetko v sume 138,22 eur.

Oprávnený v podaní zo dňa 11.4.2011 uviedol, že oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie a nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie v dôsledku preklúzie a má za to, že povinný bol dôvodne zaviazaný na úhradu exekučných trov a jeho požiadavka, aby oprávnený bol zaviazaný uhradiť mu trovy konania sa javí ako nanajvýš pochybná.

Súdny exekútor v podaní zo dňa 12.4.2011 k odvolaniu povinného uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňom 7.12.2006, citoval ustanovenia § 196, § 197, § 200 ods.1 a § 203 Exekučného poriadku a uviedol, že oprávnený aj súdny exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku a citoval z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6M Cdo 4/20110 zo 6.10.2010. Z uvedeného vyvodil záver, že konajúci súd pri rozhodovaní o tom, kto hradí trovy exekúcie postupoval v súlade so

zásadou uvedenou v ust. § 196 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie /až na zákonom určené výnimky/ platí povinný. K povinným tvrdenej nečinnosti súdneho exekútora, uviedol, že v konaní vykonal všetky potrebné úkony a poukázal na to, že práve zo strany povinného boli podané námietky, ktoré boli súdom zamietnuté, následne podal návrh na odklad exekúcie, na čo má síce ako účastník právo, avšak počas rozhodovania o jeho návrhoch došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správne.

Povinný, cestou svojho právneho zástupcu, v podaní zo dňa 2.4.2012 zopakoval svoje námietky uvedené v odvolaní a názor prezentovaný súdnym exekútorom, nepovažuje za správny. Ustanovenie § 197 Exekučného poriadku rieši trovy konania vo všeobecnej rovine a nie je použiteľný pre daný prípad. Trovy konania pri zastavení exekúcie rieši § 202 Exekučného poriadku. Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na § 203 Exekučného poriadku, tak práve na jeho základe sa domáha toho, aby povinnosť na náhradu trov exekúcia bola uložená oprávnenému a nie povinnému a aj v rozhodnutí NS SR, na ktoré súdny exekútor poukazuje, sa zvýrazňuje včasnosť podania návrhu na vykonanie exekúcie a podanie takého návrhu po dvoch rokoch, pričom zákonná lehota je 3-ročná, nemožno považovať za včasné podanie návrhu. Uviedol, že vzhľadom na jeho ďalšie námietky, by oprávnený v konaní nemohol byť úspešný, ani nebyť preklúzie. Zotrval na svojom odvolaní a uplatnil ďalšie trovy odvolacieho konania v sume 18,61 eur, celkom v sume 37,71 eur.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie nebolo napadnuté odvolaním a tento výrok nadobudol právoplatnosť.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a odvolaciemu súdu bolo predložené so stanoviskom konajúceho sudcu, že odvolaniu nemieni vyhovieť. Preto podľa § 374 ods. 4 O.s.p. o odvolaní je príslušný rozhodnúť odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie povinného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také na prejednanie ktorého je odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie otázky, či v predmetnej veci sú dané dôvody na zaviazanie povinného na náhradu trov exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi a na nepriznanie náhrady trov konania povinnému.

Podľa § 196 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/, Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 Exekučného poriadku Náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods.2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods.1, 2, 3 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/, 1) Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. (3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, v prípade zastavenia exekúcie súd rozhodne o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, pričom podľa všeobecnej zásady tieto trovy uhrádza povinný. Z tejto zásady ustanovenie § 203 Exekučného poriadku predstavuje výnimku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučným titulom v konaní je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1252259 zo dňa 3.11.2004, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 20.11.2004 a bola ním povinnému uložená pokuta za prekročenie rýchlosti pri vedení motorového vozidla. V poučení sa uvádza, že ak pokutu povinný nezaplatí poštovou poukážkou alebo orgánu, ktorý ju uložil v určenej lehote 15 dní, rozhodnutie sa stáva vykonateľným a bude postúpené na právne vymáhanie. Povinný pokutu nezaplatil do 15 dní od jej uloženia, preto uplynutím uvedenej lehoty sa tento exekučný titul stal vykonateľný, čo povinný v podanom odvolaní ani nespochybňuje.

Pokiaľ ide o námietky povinného, na ktoré povinný poukázal aj v podanom odvolaní, odvolací súd sa plne stotožňuje s ich nedôvodnosťou tak, ako bola posúdená súdom prvého stupňa v uznesení zo dňa 13.6.2007, teda že vychádzajúc zo zákonnej úpravy a zriaďovacej listiny oprávneného, je tento vecne aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie za celý svoj územný obvod, do ktorého patrí aj W. B. R. - W. ktoré o udelení pokuty povinnému rozhodlo, že návrh na vykonanie exekúcie sa podľa § 36 Exekučného poriadku doručuje súdnemu exekútorovi a že Upovedomenie o začatí exekúcie za povinného prevzala osoba, ktorá bola podľa povinného oprávnená na preberanie zásielok, a teda sa má za to, že bolo doručené do vlastných rúk povinného.

K prieťahom v exekučnom konaní, ktoré povinný pripisuje oprávnenému, súdnemu exekútorovi a súdu, odvolací súd uvádza, že tieto uvedené subjekty nezavinili. V danej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie síce dva roky po vykonateľnosti exekučného titulu, avšak rok pred uplynutím prekluzívnej lehoty na vymoženie nároku, ktorú lehotu, vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky, ktorá činí 1 000,00 Sk, čo v mene euro činí 33,19 eur, odvolací súd považuje za dostatočnú na jej vymoženie. V danej veci súd prvého stupňa vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 9.1.2007, ktoré súdny exekútor prevzal dňa 15.1.2007 a dňa 2.2.2007 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré za povinného prevzala dňa 13.2.2007 osoba, oprávnená preberať za neho písomnosti podľa zmocnenia P.S. 6/05. V ďalšom povinný uplatňoval svoje procesné práva podaním námietok zo dňa 16.2.2007, ktoré boli po ich preverení uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 13.6.2007 zamietnuté, podaním návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov bez predloženie podkladov /súdny poplatok napokon povinný zaplatil/, podaním návrhu zo dňa 6.7.2007 na zastavenie exekúcie z dôvodu, že mu Upovedomenie o začatí exekúcie nebolo doručené do vlastných rúk a na odklad exekúcie. Za účelom prejednania návrhov povinného súd prvého stupňa predvolal povinného na výsluch - 15.12.2008, na ktorý sa dostavila koncipientka právneho zástupcu povinného a na ktorom uviedla, že došlo k zmene situácie, keďže už uplynula prekluzívna lehota na vymáhanie pohľadávky oprávneného, a preto navrhla zastavenie exekúcie pre preklúziu a uviedla, že doklady k návrhu povinného na oslobodenie od súdnych poplatkov predloží do 31.12.2008. V podaní zo dňa 14.1.2009 právny zástupca povinného uviedol, že finančná situácia povinného sa zlepšila, a preto uhrádza súdny poplatok za námietky v kolkoch, ktoré

boli nalepené na podaní. Podaním zo dňa 22.3.2010 súd prvého stupňa vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a uznesením zo dňa 14.4.2010 exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie, súdny exekútor vykonával úkony riadne a včas, a to až do 20.11.2007, do ktorého dátumu mohla byť exekúcia vykonaná, pričom po vydaní Upovedomenia o začatí exekúcie dňa 2.2.2007 už povinný uplatnením námietok a ďalších podaní znemožnil súdnemu exekútorovi pokračovať v exekúcii. Odvolací súd zdôrazňuje to, čo uviedol aj súd prvého stupňa v rozhodnutí o námietkach povinného, že na zaplatenie uloženej pokuty mal povinný dostatok času, a to tri roky, pričom nemožno mať za to, že túto povinnosť nemohol splniť pred začatím exekučného konania, ba práve naopak, ak by uloženú povinnosť splnil dobrovoľne, oprávnený by nebol nútený pohľadávku vymáhať cestou exekúcie a neboli by mu vznikli žiadne náklady. Ešte aj po začatí exekučného konania mal povinný čas zaplatiť uloženú pokutu, ktorej výška podľa odvolacieho súdu a nepreukázaných podmienok na oslobodenie od súdneho poplatku nebola taká, aby mohla ohroziť uspokojenie jeho životných potrieb. Ak povinný svoju povinnosť, vyplývajúcu z exekučného titulu nezaplatil, či už dobrovoľne pred, alebo po začatí exekučného konania, nemôže sa dovolávať toho, že táto nebola zaplatená z dôvodu prieťahov na strane oprávneného, súdneho exekútora, či súdu.

Pokiaľ súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie, tieto boli priznané za úkony vykonané do uplynutia prekluzívnej lehoty, avšak časovú odmenu podľa § 14 ods.1 písm.a/ vyhlášky za úkony - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a spracovanie lustrácie do Sociálnej poisťovne v sume 6,64 eur, súd prvého stupňa priznal nedôvodne, pretože za uvedené úkony priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods.1 písm.b/ vyhlášky za úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a lustrácie povinného v sume 9,96 eur. To znamená, že dôvodná je odmena súdneho exekútora vo výške 23,61 eur, teda priznaná odmena vo výške 31,51 eur znížená o sumu 6,64 eur a DPH z nej vo výške 1,26 eur.

K povinným napadnutému výroku o nepriznaní mu náhrady trov konania, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti považuje za vecne správne. Dôvodnosť vedenia exekučného konania voči povinnému bola v konaní preukázaná, jeho námietky uplatnené do uplynutia lehoty na zastavenie exekúcie neboli dôvodné, a preto mu nevzniklo ani právo na náhradu trov konania do rozhodnutia o zastavení exekúcie, pričom výrok o zastavení exekúcie nebol odvolaním napadnutý.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 23,61 eur a povinného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výška 23,61 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepriznaní trov konania povinnému podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.