KSKE 13 CoE 59/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/59/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607204707 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7607204707.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného G. konsolidačná a.s., so sídlom v H., X. č. XX, IČO: XX XXX XXX proti povinnému J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. č. XX, zomr. X.X.XXXX, pre vymoženie sumy 223,06 eur s prísl. vedenej u súdneho exekútora I.. M. S., Exekútorský úrad I., so sídlom Štúrova č.12, I. pod sp.zn. Ex XXX/XXXX, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Er/211/2007-31 zo dňa 23.2.2012 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 23.2.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil exekúcie a žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora, vydal dňa 18.6.2007 poverenie na vykonanie exekúcie a dňa 12.2.2007 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel. Z predložených dôkazov súd prvého stupňa mal za preukázané, že povinný zomrel dňa X.X.XXXX a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.10.2009 zastavené podľa § 175h ods.1 O.s.p.. Súd prvého stupňa citoval príslušné ustanovenia Exekučného poriadku a uviedol, že zo zisteného stavu mal preukázané, že povinný zomrel po začatí konania, a teda nemôže mať právnu subjektivitu a spôsobilosť na právne úkony, ktorý nedostatok nemožno odstrániť, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 196, §197 ods. 1 a § 203 ods.1, 2, 3 Exekučného poriadku a uviedol, že súdny exekútor žiadal priznať trov exekúcie vo výške 83,00 eur. Ďalej súd uviedol, že z ust. § 203 ods.1 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, ak sú pre to splnené dve podmienky, a to že ide o účelné trovy a oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie /§57 ods. 1 písm.h/ Exekučného poriadku/, pričom v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.g/ Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa uviedol, že v rámci výkladu ustanovenia § 203 ods.1 Exekučného poriadku podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy, nemožno preto zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie bez splnenia taxatívne upravených podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia. Taktiež nie je možné oprávnenému uložiť náhradu trov exekúcie ani podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku, keďže exekúciu súd zastavil podľa § 57 ods.1 písm.g/ Exekučného poriadku potom, ako došlo k jej vyhláseniu za neprípustnú. Dôvod zastavenia sa musí premietnuť aj do výroku o trovách exekúcie a v danej veci jediným dôvodom na

zastavenie exekúcie je úmrtie povinného. Preto súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Uviedol, že dôvodom zastavenia exekúcie bolo úmrtie povinného, pričom povinný nezanechal žiadny majetok, preto bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor nesúhlasil s tvrdením súdu, že oprávnenému možno uložiť nahradiť trovy exekúcie výlučne len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil, nakoľko takáto formulácia zo zákona nevyplýva a poukázal na znenie ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie/ a uviedol, že v danom prípade povinný zomrel, pričom v rámci dedičského konania bola jednoznačne preukázaná jeho nemajetnosť, pre ktorý dôvod bolo dedičské konanie zastavené, teda dedičské konanie /zrejme malo byť uvedené exekučné konanie/ bolo nesprávne zastavené podľa § 57 ods. 1 písm.g Exekučného poriadku z dôvodu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú. Samotné úmrtie povinného totiž nie je dôvodom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, nakoľko v prípade, ak by povinný zomrel a zanechal majetok, pohľadávka by bola uhradená z tohto majetku, resp. ak by povinný mal dedičov, došlo by k univerzálnej sukcesii a dedičia povinného by vstúpili do konania namiesto zomrelého povinného. Predmetné konanie malo byť správne zastavené podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku. Poukázal na uznesenie NS SR č.k. 7M Cdo X/XXXX zo dňa 13.5.2011, podľa ktorého ak povinný subjekt - fyzická osoba zomrela a nezanechala žiaden majetok, je potrebné exekučné konanie zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, t.j. z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku a v takom prípade je oprávnený povinný hradiť trovy exekúcie. Poukázal tiež na to, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a za tento výkon patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a strata času. Súdny exekútor uviedol, že je presvedčený, že ani on nezavinil zastavenie exekúcie a tiež nemohol predpokladať úmrtie povinného, pri výkone postupoval bezodkladne a efektívne za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, preto má za to, že mu za úkony do výmazu povinného /zrejme úmrtia povinného/ patrí odmena, ako aj náhrada hotových výdavkov a navrhol, aby mu uvedená náhrada bola priznaná v požadovanej výške.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie oprávnený nepodal odvolanie a tieto výroky nadobudli právoplatnosť.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie, a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté dňa 3.4.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.12.2004. V priebehu exekučného konania povinný zomrel, a to dňa X.X.XXXX, ako nemajetný a súd prvého stupňa na podnet súdneho exekútora napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods.1 písm.g,/ Exekučného poriadku, a to z dôvodu straty hmotnoprávnej a procesnej spôsobilosti povinného. O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku s tým, že nie sú splnené podmienky podľa uvedeného ustanovenia, aby oprávneného zaviazal na zaplatenie trov exekúcie.

V prípade zastavenia exekúcie je úhrada trov exekúcie upravená v § 203 ods.1, 2, 3 Exekučného poriadku, tak že Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

V danej veci povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného. Dotazom na súd, ktorý o zastavení dedičského konania rozhodol, odvolací súd zistil, že ako dedičia do úvahy prichádzali Jaroslav Y. a I. Y..

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa § 107 ods. 3 O.s.p. Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Podľa § 460 a § 470 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Povinný však zomrel ako nemajetný, čo oprávnený v konaní nespochybnil, a preto jeho dedičia nezodpovedajú za jeho dlhy, a teda ani za jeho záväzok voči oprávnenému, vyplývajúci z exekučného titulu. Pre účely tohto konania je potrebné povinného ako aj jeho dedičov posúdiť ako nemajetných, a preto odvolací súd má za to, že sú splnené podmienky preto, aby o trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a teda na úhradu oprávnených a účelných trov exekúcie zaviazať oprávneného. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 7M Cdo/X/XXXX zo dňa 13.5.2011.

Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie, vzhľadom na nepriznanie povinnosti na ich zaplatenie, neboli súdom prvého stupňa posudzované a ak by ich priamo posudzoval odvolací súd, bola by tým porušená dvojinštančnosť občianskeho súdneho konania a účastníkom konania by bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 221 ods.1 písm.h/, ods. 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.