KSKE 14 CoE 140/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/140/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206226104 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206226104.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: I. G. Z., s.r.o., Q. 5, N., L.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou H. G., s.r.o., Q. 5, N., L.: XX XXX XXX proti povinnému: N. S., nar. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, G., o vymoženie XX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom L.. M.. N. C., Exekútorský úrad G., R. 3, G., pod sp. zn. Ex XXXX/XXXX, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu G. II zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd G. II uznesením sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, podľa ktorej pôvodný oprávnený v tomto exekučnom konaní - Z. plynárenský priemysel, a.s. vystúpil z konania a na jeho miesto vstúpil do konania nový oprávnený - spoločnosť I. G. Z., s.r.o. Súd prvého stupňa pri doručovaní predmetného uznesenia účastníkom konania zistil, že povinný dňa X.XX.XXXX, teda v priebehu exekučného konania zomrel a dedičské konanie po nebohom povinnom č. XXD/XXX/XXXX bolo zastavené, pretože poručiteľ po sebe zanechal len majetok nepatrnej hodnoty. Preto súd prvého stupňa exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Dňa XX.X.XXXX vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil dňa XX.X.XXXX trovy exekučného konania vo výške XX,XX eur.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 57 ods. 1, 2, 3, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) , podľa § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 19 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) , § 7 Občianskeho zákonníka a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 197 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Nepriznanie náhrady trov súdnemu exekútorovi odôvodnil nasledovne:

Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) a aj v tomto

prípade zákon ponecháva súdu možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného s prihliadnutím na mieru zavinenia na zastavení exekúcie. Na druhej strane, v prípade, ak súd exekúciu zastaví, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, musí na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) . V tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok konania (úmrtie povinného) ktorá je navyše neodstrániteľná. Oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný v priebehu exekučného konania zomrie, a teda oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. Okrem toho, v čase rozhodovania súdu o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie povinný po tom, čo dňa X.XX.XXXX zomrel, zanikla jeho hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna subjektivita. Neexistujúci subjekt nemôže vlastniť majetok, a preto nie je splnená základná podmienka hypotézy ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j., že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože takýto majetok, ktorý by vlastnil povinný, v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie vzhľadom na neexistenciu povinného subjektu ani nemohol existovať. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že vzhľadom na úmrtie povinného, nemohol súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora postupovať podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať ho na úhradu priznaných trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa § 203 Exekučného poriadku, pretože oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a povinný vzhľadom na svoje úmrtie nevlastní žiadny majetok, ktorý by nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. IV. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX vyslovil právny názor, podľa ktorého nie je možné spochybňovať postavenie súdneho exekútora, ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa. Naproti tomu však súdny exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie, a to najmä tým, že výber súdneho exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamo úmerná jeho procesnej aktivite a pod. V súlade s uvedeným Ústavný súd zastal názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje tým, že výkon exekúcie je zverený výlučne súdnym exekútorom. Na uvedené je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z XX.XX.XXXX, séria A, č. 70) , podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie zmeniť a exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného a oprávneného zaviazať nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške XX,XX eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Súdny exekútor namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/, písm. h/, § 196, § 200 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku. Súdny exekútor je toho názoru, že pokiaľ oprávnený požiadal o nariadenie exekúcie, musí niesť aj určité riziko náhrady nákladov exekúcie a toto riziko pri podávaní návrhu zvažovať. Predmetné exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného dňa X.XX.XXXX, pričom exekučný titul - platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, t.j. po uplynutí vyše X roka a XX mesiacov od vykonateľnosti exekučného titulu, čím sa možnosť vymoženia predmetnej pohľadávky znížila. Upozornil na to, že povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody G. - S. a oprávnený mohol vedieť, že bude malá pravdepodobnosť úspešnosti exekúcie. Napriek tomu podal návrh na začatie exekúcie a tým podstúpil dané riziko, že v prípade zastavenia exekúcie bude musieť znášať trovy exekúcie. Podľa názoru súdneho exekútora je nutné exekučné konanie zastaviť nie len z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania (povinný zomrel dňa X.XX.XXXX) , ale súčasne aj z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže dedičské konanie po nebohom povinnom bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti v zmysle § 175h ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok. V priebehu exekučného konania súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného a boli vykonané všetky úkony na zistenie majetku povinného. Bola zistená nemajetnosť povinného. Ďalej uviedol, že súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti priamo zo zákona. Inštitút preddavku na trovy exekúcie je dôkazom toho, že nie je v rozpore so zákonom ak oprávnený znáša trovy exekúcie, v prípade ak ich nemožno vymôcť od povinného. Súd musí dbať o to, aby rozhodnutie o trovách exekúcie bolo spravodlivé aj vo vzťahu k súdnemu exekútorovi a aby vzniknuté trovy exekúcie nevznikali na ťarchu súdneho exekútora (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) . Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmeniť a zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie.

Oprávnený k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že plne ponecháva na rozhodnutí súdu odvolanie L.. M.. N. C., súdneho exekútora, R. 3, G. zo dňa XX.X.XXXX proti výroku o náhrade trov exekúcie uznesenia XX Er/XXXX/XXXX-XX Okresného súdu G. II. zo dňa XX.X.XXXX .

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Súdny exekútor podal odvolanie v celom rozsahu proti výroku súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie a o nepriznaní náhrady trov exekúcie.

Súdny exekútor napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku 1, 2 a 3. V súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor (od X.X. XXXX) . Účastníkom celého exekučného konania súdny exekútor nebol, preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti výrokom napadnutého uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie proti uvedeným výrokom odmietol, pretože boli podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora , náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 O.s.p. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia) .

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa X.XX.XXXX, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Na základe návrhu oprávneného súd prvého stupňa vydal dňa XX.XX.XXXX poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie o vymoženie X.XXX,XX Sk (XX,XX eur) . Povinný N. S. zomrel dňa X.XX.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľovi vedené na P. súde G. II pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty.

Súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože smeruje proti povinnému, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, lebo povinný zomrel. Keďže vykonanie exekúcie proti neexistujúcemu subjektu nie je prípustné, exekúciu zastavil. V prípade, že povinný nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku oprávnený. Ak teda súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, jeho rozhodnutie nie je v súlade so zákonom.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak súd prvého stupňa zistil nedostatok majetku dlžníka, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Súd prvého stupňa mal správne zastaviť exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V dôsledku takéhoto postupu, keďže súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôvody zastavenia exekúcie, nesprávne rozhodol aj o trovách exekúcie. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojich rozhodnutiach zo dňa XX. februára XXXX, sp. zn. X M Y. XX/XXXX, podobne uznesenie Najvyššieho súdu Z. republiky zo dňa XX. mája XXXX, sp. zn. X M Y. X/XXXX, na ktorý odvolací súd poukazuje.

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku, je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava) , viď I. ÚS X/XX, I. ÚS XXX/XX.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania (I. ÚS 48/05) .

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude prihliadnuť na skutočnosť, že povinný zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené, túto skutočnosť vyhodnotiť aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie a na ich náhradu zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) , posúdiť výšku trov exekúcie vyúčtované súdnym exekútorom podľa ustanovenia § 14 a nasl. vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení platnom do 30.4.2008 a len potom o trovách exekúcie znovu rozhodnúť.

Podľa § 226 O.s.p. súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.