KSKE 14 CoE 144/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/144/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208217144 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208217144.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, Košice, IČO: 30 807 484 proti povinnému: EURO FIN INVEST, s.r.o., Pokroku 19, Košice, IČO: 31 711 146 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Jantárová 30, Košice pod sp. zn. Ex 1804/2008 pre vymoženie 64,36 eura s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.5.2012 č. k. 39Er/2084/2008-12, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 9.7.2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Košice. Dňa 24.4.2012 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie, pretože povinný bol dňa 13.12.2011 vymazaný z obchodného registra a žiadal priznať trovy exekučného konania vo výške 52,02 eura.

Súd prvého stupňa vec právne posudzoval podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a písm. h/ Exekučného poriadku. Z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného prostredníctvom daňového úradu a dopravného inšpektorátu, podľa oznámenia ktorých nebol vlastníkom motorového vozidla a exekúcia z účtu v banke nebola úspešná. Iným spôsobom majetok povinného súdny exekútor nezisťoval, preto mal súd prvého stupňa za to, že pre nemajetnosť povinného exekúciu nemožno zastaviť. Exekúciu preto zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 19 Občianskeho zákonníka a § 103 a § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p. podľa § 27 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, lebo povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a zdôraznil, že trovy exekúcie zásadne znáša povinný. Oprávnený môže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil. V danom prípade súd exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, teda pre absenciu jednej zo

základných podmienok konania, ktorá je neodstraniteľná. Tento dôvod zastavenia exekúcie oprávnený nemohol predvídať a keďže povinný, ktorý zanikol, nemôže znášať trovy exekúcie, súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí č. IV. ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010 a právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie súdny exekútor. Žiadal zmeniť napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o neprípustnosti exekúcie a aby exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Navrhol, aby súd zmenil aj výrok o trovách exekúcie a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa jeho vyčíslenia. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ktorý neprihliadal na to, že pre výmaz obchodnej spoločnosti je určujúce, či má majetok. V prípade, že spoločnosť má majetok, súd nariadi likvidáciu, ktorej cieľom je speňaženie majetku a uspokojenie veriteľov a po ukončení likvidácie súd spoločnosť vymaže. Ak spoločnosť nemá majetok, súd vymaže spoločnosť z obchodného registra bez likvidácie. V oboch prípadoch je spoločnosť pri výmaze nemajetná, čo je primárnym dôvodom nemožnosti vedenia exekučného konania, neprípustnosť konania z dôvodu zániku spoločnosť je dôvodom až následným. Tvrdil v súvislosti s posúdením zavinenia oprávneného, že tento mohol predpokladať zánik povinného a to už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie, lebo výmaz obchodnej spoločnosti za splnenia určitých podmienok predpokladá aj Obchodný zákonník, čo je všeobecne známa skutočnosť. Súdny exekútor zdôraznil, že nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby znášal trovy exekučného konania, ktoré súviseli s vymáhaním nároku oprávneného. Vytváralo by to absolútne nerovné postavenie týchto účastníkov v exekučnom konaní, lebo štát by garantoval právo oprávneného na poskytnutie súdnej ochrany v podobe povinnosti súdneho exekútora vykonávať exekučné úkony s povinnosťou súdneho exekútora znášať zo svojho majetku trovy exekúcie, pričom súdnemu exekútorovi povinnosť vykonávať exekúcie vyplýva zo zákona. Mal za to, že súdnemu exekútorovi patria účelne vynaložené náklady súvisiace s vykonávaním exekúcie, a to aj s poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 5M Cdo 16/2011.

Oprávnený sa vo vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora stotožnil s dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd skôr, ako vecne prejednal odvolanie, zaoberal sa oprávnením súdneho exekútora podať odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom exekučného konania len v prípade, ak sa rozhoduje o trovách exekúcie. Pokiaľ podal súdny exekútor odvolanie aj proti výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti týmto výrokom, preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. v tejto časti odvolanie súdneho exekútora odmietol.

Odvolací súd následne prejednal odvolanie súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné.

Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného zákona v znení platnom v čase začatia exekúcie) . Tieto náklady uhrádza podľa § 197 povinný.

V preskúmavanej veci však povinný ako právnická osoba po začatí exekučného konania zanikol výmazom z obchodného registra. Nemožno mu preto uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekučného konania, súdny exekútor má pritom ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí nárok na trovy exekúcie. Tieto trovy mu patria aj v prípade zastavenia exekúcie za prácu, ktorú účelne vykonal, aj keď k uspokojeniu oprávneného nedošlo.

Dôvodom výmazu povinného z obchodného registra bolo rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.

Ak súd rozhoduje o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti určí lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa navrhlo zrušenie spoločnosti, ak je jeho odstránenie možné (§ 68 ods. 7 veta prvá Obchodného zákonníka) .

Súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu (§ 68 ods. 8 Obchodného zákonníka) .

Ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej podľa § 68 ods. 9 vety prvej Obchodného zákonníka zrušení bez likvidácie.

V danej veci registrový súd nenariadil po zrušení spoločnosti likvidáciu povinného, mal teda za preukázané, že nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov likvidácie. Ak teda povinný zanikol výmazom z obchodného registra práve z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie, mal súd prvého stupňa exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na správne zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Citované ustanovenie je výnimkou zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného konania, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Oprávnený znáša trovy exekúcie, ak zastavenie exekúcie zavinil a v prípade, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na to, že v danej veci podľa zistenia registrového súdu bol povinný nemajetný, čo viedlo aj k jeho zrušeniu bez likvidácie, rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie nie je preto správne. Odvolací súd pri právnom posúdení náhrady trov exekúcie vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrení v rozhodnutí sp. zn. 5M Cdo 8/2011 zo dňa 26.1.2012 a v ďalších jeho rozhodnutiach.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní podľa obsahu pripojeného exekučného spisu posúdi účelnosť súdnym exekútorom uplatnených a vyčíslených trov exekúcie a o trovách exekúcie rozhodne v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení, pretože podľa § 226 O. s. p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.