KSKE 14 CoE 170/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/170/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607202236 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7607202236.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: M.., s.r.o., S. 1, G., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Radovanom Jurikom, advokátom, Mickiewiczova 2, Bratislava, proti povinnému: M. Co., s.r.o., Q. XXXX/X, X., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 8 925 000,00 Sk s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 14Er/90/2007-130 zo dňa 25.5.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 241,30 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal na tunajšom súde dňa 25.4.2012 návrh na zmenu súdneho exekútora.

Dňa 30.4.2012 bol súdu doručený cestou súdneho exekútora návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, na základe uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.2.2007, doručenej exekútorovi dňa 24.4.2012, ktorou oprávnený postúpil svoju pohľadávku voči povinnému spoločnosti A. N..V..Q.., S. X, G., F.: XX XXX XXX.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania) .

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu.

Podľa § 57 ods. l písm. g/ zák. č. 233/95 Z.z. v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil súd za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1. zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd zo spisu 14Er 90/2007 a spisu súdneho exekútora EX 42/07 zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 16.2.2007. Dňa 8.6.2007 bolo súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený dňa 24.4.2012 oznámil súdnemu exekútorovi, že na základe zmluvy zo dňa 1.2.2007 došlo k postúpeniu pohľadávky oprávneného na spoločnosť A. N..V..Q.., S. X, G..

Z pripojenej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.2.2007, uzavretej medzi oprávneným ako postupcom a A. N..V..Q.., S. X, G., F.: XX XXX XXX, ako postupníkom mal súd preukázané, že postupníkovi prešla pohľadávka oprávneného voči povinnému ešte pred podaním návrhu na začatie exekúcie, ktorý bol podaný u súdneho exekútora dňa 16.2.2007, teda v čase, keď pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania už bola postúpená na spoločnosť A. N..V..Q.., S. X, G..

V danom prípade M..Y..K.., N..V..Q.., S. X, G., F.: XXXXXXXX, ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie už nebola procesne aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu. Uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.2.2007 postupník tzn. A. N..V..Q.., S.N. X, G., F.: XX XXXX XXX získal procesnú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému. Na základe uvedených skutočnosti súd exekúciu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Súdny exekútor vyčíslil trovy doterajšieho exekučného konania vo výške 273,18 €. Súd tieto trovy preskúmal v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z.z. a priznal súdnemu exekútorovi v zmysle v zmysle § 15 cit vyhlášky 8 x 3,32 € ( získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí ex., doručenie upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením ex.záložného práva, doručenie ex. príkazu na zriadenie ex. záložného práva na nehnuteľnosti, každé zisťovanie majetku povinného 2x, zisťovanie bankových účtov) , podľa § 6 cit. vyhlášky 4x 33,19 € ( za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti na LV č. XX -X, na LV XXXX - X) podľa § 22 vyhlášky 41,77 € ( poštovné) , podľa § 20% DPH XX,XX € t.j. spolu trovy exekúcie 241,30 €.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú špecifikáciu za vypracovanie žiadosti o poverenie na vykonanie exekúcie, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, vyhotovenie upovedomenia o riadení ex.záložného práva, vyhotovenie exekučného príkazu na zriadenie ex.záložného práva, vyhotovenie žiadostí pri zisťovaní majetku a bankového účtu povinného, pretože ide o úkony duplicitne uplatnené, a za tieto úkony patrí exekútorovi v zmysle § 14 ods.1 písm.b/ citovanej vyhlášky paušálna odmena vo výške 3,32 eur.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že oprávnený podal dňa 30.4.2012 prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zmenu účastníka na konanie na strane oprávneného, nakoľko vymáhaná pohľadávka bola postúpená na spoločnosť A. s.r.o. Súd však o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného nerozhodol a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uvádza: (cit.) V danom prípade M., S. 1, G., IČO: XX XXX XXX, ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie už nebola procesne aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu. Uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.2.2007 postupník tzn. A. s.r.o., S. 1, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX získal procesnú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému. Na základe uvedených skutočností súd exekúciu vyhlásil za neprípustné a exekúciu zastavil.

Súd pri posudzovaní legitimácie oprávneného vychádzal z existencie Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej dňa 1.2.2007 medzi spoločnosťou M. ako postupcom a spoločnosťou A. s.r.o. ako postupníkom (ďalej len ako zmluva ) . Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 16.2.2007.

Dňa 10.2.2007 uzavreli spoločnosť M., s.r.o. a spoločnosť A. s.r.o. Dohodu o vymáhaní pohľadávky (ďalej len ako dohoda ) , ktorou došlo k modifikácii niektorých ustanovení zmluvy, avšak hlavným zmyslom a účelom tejto dohody bola dohoda zmluvných strán o úprave ich vzájomných vzťahov týkajúcich sa vymáhania predmetnej pohľadávky. Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť M., s.r.o. vo svojom mene a na účet spoločnosti A. s.r.o. odplatne zabezpečí všetky a akékoľvek úkony týkajúce sa alebo súvisiace so správou a vymáhaním pohľadávky (čl. II, bod 1 dohody) . Príkladným výpočtom boli uvedené úkony, ktoré sa spoločnosť M., s.r.o. zaviazala v mene na účet spoločnosti A. vykonať. Archivácia dokladov, zhromažďovanie informácii týkajúcich sa alebo súvisiacich s pohľadávku, resp. jej vymožiteľnosťou, a taktiež ako je spresnené v čl. II bode 1.3, jedným z týchto právnych úkonov, ktoré sa spoločnosť M., s.r.o. zaviazala vo svojom mene a na účet spoločnosti A. s.r.o. vykonať, bolo aj vymáhanie pohľadávky v exekučnom konaní vedenom na vymoženie pohľadávky, prípadne iným vhodným spôsobom. Za výkon týchto činností prináležala spoločnosti M., s.r.o. odplata. Následne počas prebiehajúceho exekučného konania došlo k zániku predmetnej dohody. V dôsledku tejto skutočnosti podala spoločnosť M.., s.r.o. návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného na spoločnosť A. s.r.o.

K podaniu návrhu na vykonanie exekúcie (16.2.2007) došlo po uzatvorení predmetnej dohody (10.2.2007) . Z uvedeného vyplýva, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bola spoločnosť M. osobou oprávnenou na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Rovnako tak bola počas trvania predmetnej dohody osobou oprávnenou vymáhať predmetnú pohľadávku v exekučnom konaní. Až následne, keď počas prebiehajúceho exekučného konania došlo k zániku dohody, oprávnenie spoločnosti M.. konať vo svojom mene a na účet spoločnosti A. s.r.o. zaniklo. V dôsledku zániku dohody zaniklo aj právo spoločnosti M.. vymáhať predmetnú pohľadávku v exekučnom konaní a vystupovať ako oprávnený v exekučnom konaní.

Z uvedených skutočností vyplýva, že spoločnosť M., s.r.o. pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie vystupovala ako osoba konajúca v mene a na účet spoločnosti A. s.r.o. a teda disponovala aktívnou procesnou legitimáciou na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Nakoľko Okresný súd Spišská Nová Ves nezohľadnil pri vydávaní napadnutého uznesenia existenciu predmetnej dohody, dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúcie zastavil. Takýmto postupom zaťažil napadnuté uznesenia ako i konanie mu predchádzajúce vadou, ktorá má za následok jeho nezákonnosť.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie o procesnom návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že napadnutým uznesením Okresný súd v Spišskej Novej Vsi v konaní 14Er/90/2007 zo dňa 25.5.2012 rozhodol tak, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súčasne zaviazal oprávneného na znášanie trov exekúcie. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie v podstate s tým odôvodnením, že zmluvné strany, teda spoločnosť M.. a spoločnosť A. s.r.o. sa dohodli, že spoločnosť M., s.r.o. vo svojom mene odplatne zabezpečí všetky a akékoľvek úkony týkajúce sa a súvisiace so správou a vymáhaním pohľadávky a to až od 10.2.2007, potom, čo dňa 1.2.2007 firma M., s.r.o. pohľadávku postúpila.

Má za to, že firma M., s.r.o. dňa 1.2.2007 postúpila svoju pohľadávku na firmu A. s.r.o. a týmto postúpením prešli na ňu aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Ak teda je právny stav taký, nemohla o 9 dní, teda 10.2.2007 uzatvárať firma M. so spoločnosťou A., s.r.o. dohodu o vymáhaní pohľadávky, pretože na firmu A. už 1.2.2007, teda 9 dní predtým, prešli všetky práva s ňou spojené. Teda takáto dohoda o vymáhaní pohľadávky je absolútne neplatná, pretože postupca M. s.r.o., v tom čase už nemal nijaké práva, všetky práva postúpil na firmu A. s.r.o.

Skutočne preto prvostupňový súd správne rozhodol, keď konštatuje, že firma M. s.r.o. už nebola procesne aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu.

Musí však naviac konštatovať, že ani firma M., s.r.o. nie je tým oprávneným, ktorý by pohľadávku mohol vymáhať. Totiž situácia je taká, že firma S. a.s., H., Z. trieda XX, uzatvorila v r. 2001 a to konkrétne 20.3.2001 komisionársku zmluvu s firmou K. & Z. F., s.r.o., so sídlom K. XX, G., podľa ktorej táto firma, teda K. & Z. F. s.r.o. mala získavať nových nájomcov a podnájomcov a priebežne zabezpečovať úplné obsadenie nehnuteľnosti nájomcami a podnájomcami a to všetko v rozsahu časovej platnosti tejto zmluvy.

Dôkazom je komisionárska zmluva o výkone správ nehnuteľností a obstaraní služieb s tým spojených zo dňa 20.3.2011 pripojená k tomuto vyjadreniu.

Firma K. & Z. F., s.r.o. ako komisionár, namiesto toho, aby začala vykonávať správu nehnuteľností a obstaranie služieb s tým spojených, uzatvoril v mene komitenta nájomnú zmluva s firmou M., s.r.o., G. G. XXX, s tým, že okrem iného v tejto nájomnej zmluve dojednala nájom vo výške 120 000,00 Sk ročne a zmluvnú pokutu 15 000,00 Sk denne, teda 5 475 000,00 Sk ročne! Túto nájomnú zmluvu spoločnosť K. & Z. F., s.r.o. uzavrela dňa 26.3.2001. Bez ďalšej vedomosti S., a.s. H. a v rozpore s komisionárskou zmluvou, uzavrela firma K. & Z., s.r.o. K. XX, G. s firmou M., s.r.o., taktiež so sídlom K. XX, G. i dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, ktorého predmetom nebolo nič iné, iba rozhodcovská doložka. Avšak uzatvorenie rozhodcovskej doložky nebolo nikdy v kompetencii komisionára a i čo sa týka nájomnej zmluvy, ako už je vyššie uvedené, i táto bola uzavretá v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi a dobrými mravmi, o.i. dohoda o zmluvnej pokute bola vzhľadom na všetky okolnosti bez pochýb v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a teda i v rozpore so samotnou komisionárskou zmluvou. Nehovoriac už o tom, ž v tejto zmluve bol dojednaný nájom predmetných nehnuteľností do roku 2011, pričom komisionár mal oprávnenie konať na účet komitenta len do r. 2003 pretože komisionárska zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do 31. júla 2003. Komisionár je v zmysle § 578 ObZ a nasl. povinný konať podľa pokynov komitenta, chrániť jeho záujmy a od jeho pokynov sa môže odchýliť len ak je to v záujme komitenta, čo v tomto prípade určite nebolo a všetky tieto úkony - teda aj nájomnú zmluvu a rozhodcovskú doložku považujú za neplatnú.

Dôkazom je nájomná zmluva zo dňa 26.3.2001, dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 15.8.2002.

Na základe týchto dohôd bol vynesený Rozhodcovský rozsudok Z.. L. A., notárkou, dňa 21.1.2007, č.k. N 36/2007, Nz 2714/2007, NCRIs 2709/2007. Ešte predtým, firma S., a.s. H. podala podnet na začatie trestného stíhania v súvislosti s konaním firmy K. & Z., s.r.o., toto trestné stíhanie bolo Uznesením Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 8.6.2004 zastavené. Pretože komisionárska zmluva bola uzavretá dňa 20.3.2001 a trestné stíhanie bolo zastavené 8.6.2004, nemôžeme vylúčiť, že nájomná zmluva medzi K. & Z. a M. s.r.o. a predovšetkým dodatok k tejto zmluve, teda rozhodcovská doložka označená dátumom 15.8.2002, že teda zmluva i jej dodatok boli urobené až následne - po dátume 8.6.2004, pretože tieto zmluvy sa podľa našich vedomostí vôbec neobjavili v trestnom konaní. Celý tento skutkový stav však popisujeme iba preto, aby súdu bola zrejmá postupnosť ako sa stalo, že vôbec existuje nejaká rozhodcovská doložka aby sa teda vôbec dalo uvažovať o tom, či mohol vôbec rozhodca vo veci rozhodnúť. Totiž podľa uznesenia NS SR z 18.1.2012 sp. zn. 6Cdo 143/2011 Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebiehalo na základe rozhodcovskej zmluvy ... Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednávať rozhodcovský súd a v takomto prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný... .

Rozhodcovská zmluva uzavretá formou rozhodcovskej doložky podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bola v tomto prípade uzavretá medzi firmou M., s.r.o., S. 1, G., IČO: XX XXX XXX a spoločnosťou K. & Z. F., s.r.o., K. XX, G.. Nebola uzavretá ani s povinný, teda s firmou M. U., s.r.o., Q. XXXX/X, X., ani s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností - firmou S., a.s., ktorá tieto nehnuteľnosti firme M. U.. s.r.o., predala na základe kúpnej zmluvy v r. XXXX. P. M. U., s.r.o., ako povinný nebola v nijakom právnom vzťahu ani s firmou M., s.r.o., G., ani s formou A., s.r.o., nebol ani predchádzajúci vlastník, firma S., a.s. H..

Je potrebné ešte uviesť, že vo veci prebieha konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 24C/27/2009. Toto konanie doposiaľ nie je ukončené.

Z citovaného uznesenia NS SR zo dňa 18.1.2012 sp. zn. 6CDo 143/2011 je podľa nášho názoru ešte potrebné odcitovať aj niektoré časti odôvodnenia, kde NS SR o.i. konštatuje: Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola vydaná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu . Ďalej NS SR konštatuje nasledovné: Uvedené možno zhrnúť tak, že pokiaľ oprávnený na vykonanie exekúcie označí exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok .

Majú za to, že rozhodcovskému súdu nebola daná právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku a takéto rozhodnutie je súd povinný skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania. V súvislosti s prejednávanou vecou upriamujú ešte pozornosť odvolacieho súdu na ďalšie Uznesenie NS SR z 9.2.2012 sp. zn. 3CDO 122/2011, kde NS SR dospel k rovnakému záveru ako v predchádzajúcom rozhodnutí a z ktorého cituje výrok Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovské rozhodnutie, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu. V ďalšom výroku tohto uznesenia NS SR je konštatované: Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná .

Ďalej treba poukázať aj na ďalšie rozhodnutie, konkr. Uznesenie KS v Prešove zo dňa 31.3.2011 sp. zn. 6 CoE/64/2010, ktorý potvrdil rozhodnutie OS o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nespĺňal podmienky vykonateľného exekučného titulu a ktorý o.i. konštatuje: Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozhodnutia ako exekučného titulu s § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na zákl. rozhodcovského rozhodnutia uvedeného v § 45 Zákona o RK. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh, § 451 a v spoj. s ods. 2 Z o RK. V odôvodnení tento súd konštatuje, že v zastavení exekučného konania teda exekučný súd prelomuje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozhodnutej veci.

Zo všetkých naznačených dôvodov, keďže povinný je oprávnený v akomkoľvek štádiu exekučného konania navrhnúť zastavenie exekúcie, navrhol, aby odvolací súd prihliadnuc aj na dôvody, ktoré uvádza v tomto vyjadrení rozhodol tak, ako to navrhuje v petite tohto vyjadrenia, teda Uznesenie OS Spišská Nová Ves potvrdil.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Správne a presvedčivé sú dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci, ako aj o právne posúdenie. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania a preto na zistenia uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva:

Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že spoločnosť M., ktorá postúpením pohľadávky na spoločnosť A. s.r.o. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 10.2.2007 stratila spôsobilosť byť aktívne legitimovaný účastník tohto konania tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa. Napriek tejto závažnej právnej skutočnosti naďalej procesne vystupoval v tomto exekučnom konaní a to napríklad dňa 19.7.2007 (č.l. 51) ako oprávnený podával opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, následne dňa 19.10.2007 (č.l. 60) , t.j. takmer po 6 mesiacoch od podania návrhu, sa vyjadroval k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Podľa záveru odvolacieho súdu išlo o závažné procesné úkony domnelého navrhovateľa, t.j. spoločnosti M., ktorý zamlčal, že svoju pohľadávku postúpil ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. O tom, že pohľadávka spoločnosti M. bola postúpená na spoločnosť A. s.r.o. pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, sa súd prvého stupňa dozvedel až z podania súdneho exekútora dňa 30.4.2012 (č.l. 129) a z návrhu spoločnosti M. dňa 25.4.2012 (č.l. 121) , t.j. po vyše 5 rokov od začatia exekučného konania. Vzhľadom na to, že spoločnosť M. nebola v tomto konaní právne legitimovaná, nebola súčasťou tohto konania, správne súd prvého stupňa nereagoval na jeho návrh na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.