KSKE 14 CoE 192/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/192/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212211180 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7212211180.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: S. N. M., s.r.o., P. 5, Z., R.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou G. N., s.r.o., P. 5, Z., R.: XX XXX XXX proti povinnému: B. W., nar. XX.X.XXXX, M. XXX/X, N., o vymoženie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom V.. L. N., S. úrad Z., E. 60, Bratislava, pod sp. zn. EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu T. súdu N. II, zo dňa X.X.XXXX č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu M. bankovej asociácie - W.. W. K. sp. zn. II/XXXX-XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX bola medzi právnym predchodcom oprávneného (M. sporiteľňa a.s.) a povinným uzavretá zmluva o splátkovom úvere , na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk) . V článku v bode XX, časť C, záverečná časť Všeobecných obchodných podmienok úveru sa nachádzala rozhodcovská doložka úverových zmluvných podmienok, podľa ktorej sa strany dohodli na riešení všetkých sporov medzi nimi vzniknutých pred rozhodcovským súdom - bod 18, 18.1., 18.2., 18.3., 18.4., 18.5., 18.6., 18.7. VOP.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 4 písm. r/, 5, § 54 ods 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1, 3, čl. 2 písm. a/ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, prílohy smernice ods. 1 písm. q/ a uviedol, že zmluvu o splátkovom úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého má exekučný súd právo ale aj povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Pri preskúmavaní podmienok konania vychádzal z vnútroštátneho práva a prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským. Uviedol, že Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 obsahuje príkladný, a teda neuzavretý výpočet

neprijateľných podmienok, ktoré spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať. Medzi takéto podmienky patrí aj rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používal pri svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv. Súd prvého stupňa túto doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, keďže spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení a nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Z obsahu rozhodcovskej doložky tiež zistil, že táto obmedzovala právo povinného domáhať sa ochrany na všeobecnom súde, čím došlo k hrubému nepomeru v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa vychádzal aj zo smernice Rady 93/13/EHS a poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 B. Q. E.. proti S. M. Q. (bod 40) . Na základe uvedeného považoval výkon práva oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernica Rady 93/13/EHS. Preto súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške XX,XX eur s X., pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške XX,XX eur s X. a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške X,XX eur ( t.j. X,XX eur a XX%) - podanie odvolania.

Oprávnený uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti ktorú mu zveril Exekučný poriadok a poukázal pritom aj na ustanovenie § 35 a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. vyplýva, že exekučný súd je oprávnený exekučné konanie zastaviť, nemôže však rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd tiež nemôže meritórne skúmať súlad plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom, nakoľko by tým pôsobil ako súd konajúci o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu. Exekučný súd pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku z hľadiska uvedeného v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie však rozhodnutie samotné a exekúciu zastaví len vtedy, ak priznané plnenie je v rozpore s právnym poriadkom. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora ES (C - 40/08) a uviedol, že vychádzajúc zo zásady rovnocennosti ochrana garantovaná spotrebiteľovi v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci výkonu iných exekučných titulov. Podľa oprávneného nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu narušenia zásady rovnocennosti. Poukázal tiež na znenie ustanovenia § 52 - 54 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007, v zmysle ktorých sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj zmluva podľa § 55 OZ. Poznamenal tiež, že zmluva bola uzavretá pred 1.1.2008, preto nie je možné aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že namietaným postupom exekučného súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Záverom poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo výlučnú právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok vyslovenie neplatnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v rozhodcovskom konaní alebo na všeobecnom súde. Tiež zdôraznil, že oprávnený, resp. jeho právny predchodca uzavretím rozhodcovskej zmluvy plnil len povinnosť, ktorú im ukladá ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3

M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011 (priložil k odvolaniu) , z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom) . Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.

Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil, prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, neodôvodnil prečo predmetnú zmluvu považuje za spotrebiteľskú.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Exekučný poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom Zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na

zastavenie exekúcie, tak potom by bolo nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (dňa XX.X.XXXX) platil v M. republike zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa vzťahoval na zmluvy s dlžnou sumou od XXX eur do XX XXX eur.

Podľa § 45 zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (1) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. (§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z.)

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, spravujúca sa ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preskúmavacia právomoc exekučného súdu je v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, ako aj zákona o rozhodcovskom konaní. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ju uzatvoril povinný ako fyzická osoba, bez uvedenia, že úver sa poskytuje za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, preto podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. je spotrebiteľom. Právny predchodca oprávneného - Slovenská sporitelňa a.s. je veriteľom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ako právnická osoba, ktorá poskytuje úver v rámci svojho podnikania, ho poskytla povinnému. Úver bol poskytnutý ako splátkový úver bankou formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte iným spôsobom ako na kreditnú kartu, preto podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. sa aj na predmetný úverový vzťah vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 ZRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z citovaných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienok podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi splnená nebola. Podľa § 4 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy.

Pokiaľ oprávnený poukazuje na Všeobecné obchodné podmienky (VOP) , je potrebné zdôrazniť, že pripojené VOP nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, lebo nedošlo k ich podpísaniu obidvoma stranami, čím by priamo vo Všeobecných obchodných podmienkach dohodli rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a VOP neboli ani len technicky spojené. Naviac, ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP by nebolo možné vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP.

Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzatvárania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané s poukazom na ustanovenie § 4 ZRK, a preto súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská doložka platne uzavretá nebola.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci v čase podpisu predmetnej zmluvy nebola súčasťou VOP rozhodcovská doložka - článok 18, časť C, záverečná časť bod 18.1. až bod 18.7. VOP. Zmluvné strany sa v článku v bode 18. rozhodcovská doložka dohodli nasledovne. Podľa bodu 18. VOP banka a klient sa v zmysle § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodli na uzatvorení tejto rozhodcovskej zmluvy, a to formou rozhodcovskej doložky k zmluve, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov, spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou vystavenou klientom v prospech banky bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd (viď bod 18.1. až bod 18.7. VOP) .

Nakoľko však tieto VOP neboli bankou a klientom podpísané nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode o rozhodcovskej doložke, preto nie je možné k takto uvedenej rozhodcovskej doložke prihliadať.

Z uvedeného vyplýva, že účastníci konania platne neuzavreli rozhodcovskú doložku a z toho dôvodu rozsudok rozhodcovského súdu nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého možno nariadiť výkon exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011) .

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.