KSKE 14 CoE 213/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/213/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811208677 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811208677.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: I. F. C., s.r.o., N. XX, E., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného A. kanceláriou K.. A. F., s.r.o., R. XX, E., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: V. C., nar. X.XX.XXXX, N. XXX/XX, B., o vymoženie 4 XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom K.. K. C., H. úrad Košice, K. XX, R., pod č. EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu B. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného požiadal súdny exekútor súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom K.. N. R., G. L. XXX/XX, P., dňa X.X.XXXX sp. zn.: RK-XXX/XX-MK, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu X XXX,XX eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa XX.X.XXXX. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX a stal sa vykonateľným dňa X.X.XXXX.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) , § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, 4 písm. r/, § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a uviedol, že je nesporné, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť I. F. Slovakia, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o revolvingovom úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení

OZ o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ v § 53 ods. 4 písm. r/ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 18. Zmluvných dojednaní zmluvy je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis) . Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 18. uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r/ OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) . Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške XXX,XX. eur vrátane DPH. Uviedol, že exekučný súd je v rámci svojej preskúmavacej činnosti oprávnený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu a dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného a pod. Exekučný súd je oprávnený posúdiť rozpor plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a plnenia v súlade s dobrými mravmi. Nie je oprávnený posudzovať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na sporové konanie, čo je dané prekážkou res iudicatea podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, možnosťou podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a oddelením konania vo veci samej a exekučného konania. Oprávnený tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, ktorý sa týka výkonu rozhodcovského rozsudku a uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať materiálnu právoplatnosť exekučného titulu. Podotkol, že z článku 18. ods. 18.1 Zmluvných dojednaní vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Nejedná sa o povinnosť riešiť spor výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne. Uvedený článok 18 ods. 18.1 je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS písm. q/, so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaná ako aj s Občianskym zákonníkom. Ďalej sa odvolával aj na rozhodnutia iných všeobecných súdov Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané justičnou čakateľkou a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudkyne súdu prvého stupňa, ktorá oznámila, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z., ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a namietal tiež oprávnenie exekučného súdu posudzovať platnosť samotnej rozhodcovskej doložky.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje. Podľa tohto zákonného ustanovenia má exekučný súd nielen možnosť, ale i povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.

S poukazom na uvedené oprávneným namietané obmedzené právo exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vrátane rozhodcovskej doložky, nezodpovedá existujúcej právnej úprave. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní obsahuje totiž osobitný prieskumný inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu (ods. 2 citovaného ustanovenia) . Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní teda dáva exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný súd je preto nielen oprávnený, ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pokiaľ súd prvého stupňa v tomto smere rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul posudzoval, nekonal nad rozsah stanovený zákonom.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku oprávneného, že súd prvého stupňa pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.

Exekučný súd zistil, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s

dodávateľom v rozhodcovskom konaní, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto správne, v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, zamietol.

Súd prvého stupňa na základe predložených listín (zmluva o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere) posúdil zmluvu účastníkov konania a odôvodnil svoj záver o povahe tejto zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej. Následne správne, v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, skúmal, či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa totiž použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľské zmluvy podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľná podmienka) . To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka) .

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) .

Medzi neprijateľnými podmienkami je príkladmo uvedené aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. O takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku ide však aj v prípade, ak si podľa nej spotrebiteľ mohol vybrať medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale ak sa konanie začína na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, lebo mu neumožňuje samostatne si zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva túto voľbu výlučne na dodávateľovi, ktorý vyberá aj rozhodcov, ktorí by mali prípadné spory riešiť. V skutočnosti je týmto dojednaním odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Okrem toho, rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a to z úverových podmienok oprávneného. Spotrebiteľ teda nemal na výber a vzhľadom na splynutie tejto zmluvnej podmienky s ostatnými podmienkami zmluvy mohol len zmluvy ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovia vybratí oprávneným boli uvedení v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy, a je preto nepochybné, že povinný na ich výber nemal žiaden dosah.

Pokiaľ oprávnený poukazoval na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, ním uvádzané citácie tohto rozhodnutia nezodpovedajú skutočnému textu tohto rozhodnutia. Ako vyplýva z bodu 57 C. Rodríguez Nogueira sa nedostavila pred rozhodcovský súd a nepodala ani žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tomto rozhodnutí bola predmetom riešenia otázka, či vnútroštátny súd je v rámci konania o nariadení výkonu oprávnený určiť, že zmluva má nekalú povahu, a to ex offo, teda aj v prípade, ak túto skutočnosť spotrebiteľ nenamietal. Súdny dvor uzavrel, že vnútroštátny súd musí mať aj v rámci konania o nariadení výkonu rozhodnutia právomoc určiť ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky a zrušiť ju (58.) V čl. 59. uviedol, že takýto výklad sa najviac približuje cieľu smernice 93/13/EHS, ktorým je ochrana spotrebiteľa a zodpovedá aj zneniu článku 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS, ktorý od členských štátov výslovne vyžaduje uplatňovanie primeraných a účinných prostriedkov s cieľom chrániť spotrebiteľa pred uplatňovaním nekalých podmienok. Opačný výklad by totiž mal za následok, že nakoniec by nekalá povaha rozhodcovskej zmluvy nadobudla platnosť a síce nezvratne na ujmu spotrebiteľa. Tým by sa dosiahol právny stav, ktorému sa zákonodarca

Spoločenstva bezpodmienečne snaží zabrániť s ohľadom na osobitnú potrebu chrániť hospodárske záujmy spotrebiteľa (čl. 63.) .

Postup súdu prvého stupňa ako súdu exekučného pri skúmaní rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách ex offo je teda v súlade tak s vnútroštátnou právnou úpravou, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora, odvolacie námietky oprávneného nie sú preto dôvodné.

Vzhľadom na to, že uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku možno hodnotiť ako nekalú, súd prvého stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z týchto dôvodov dovolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ďalším účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.