KSKE 14 CoE 23/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608201134 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608201134.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: W., s.r.o., W. XX, A., J.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom Q.. V. V., W. XX, A., proti povinnému: V. Y., nar. XX.X.XXXX, D. XX, X., vedenej súdnym exekútorom Q.. T. K., Z. úrad A., D. XX, A. pod sp. zn. Ex XX/XX, pre vymoženie XXX,XX eura (XX.XXX,- Sk) s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu B. N. M., zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XEr XX/XX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil v časti o vymoženie sumy nad XXX,XX eura (X.XXX,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na návrh oprávneného a na základe žiadosti súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie dňa XX.X.XXXX súdneho exekútora Q.. T. K. na vymoženie pohľadávky oprávneného podľa vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 0628/06 zo dňa 20.3.2006. Uvedeným rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému XXX,XX eura (XX.XXX,- Sk) s X,XX% úrokom z omeškania denne zo sumy XXX,XX eura (XX.XXX,- Sk) od XX.X.XXXX do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania XXX,XX eura (X.XXX,- Sk) . Rozhodcovský rozsudok vychádzal z úverovej zmluvy účastníkov konania č. XXXXXXX zo dňa 8.7.2005 uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver X.XXX,- Sk. Túto sumu zvýšenú o poplatok X.XXX,- Sk sa zaviazal povinný splácať a v prípade omeškania zaplatiť aj dohodnutý úrok z omeškania vo výške X,XX% denne z dlžnej sumy. Zdôraznil, že zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (T.) .

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a § 4 ods. 2 písm. j/ a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. a uzavrel, že úver poskytnutý oprávneným povinnému je spotrebiteľským úverom, a preto sa spravuje ustanoveniami v tom čase platného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to bez ohľadu na to, ako je zmluva označená. Zdôraznil, že vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, preto sa naň aplikujú pre spotrebiteľa výhodnejšie právne predpisy, a to aj vo vzťahu k úrokom z omeškania. Poukázal na to, že zmluva o úvere účastníkom konania ako zmluva spotrebiteľská neobsahuje údaj

o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto sa úver považuje za poskytnutý bez poplatkov a úrokov. Povinný ako dlžník je povinný oprávnenému zaplatiť len skutočne poskytnutý úver, t. j. sumu X.XXX,- Sk (XXX,XX eura) a úroky z omeškania len podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktoré boli k prvému dňu omeškania, t. j. k XX.X.XXXX vo výške X%. V prevyšujúcej časti súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Uviedol, že zmluvu o úvere uzavreli účastníci konania podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v roku XXXX, teda v čase, kedy tento druh zmluvy nebolo možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ani podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na ustanovenie § 2 písm. b/ a § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch oprávnený tvrdil, že jeho klienti neuhrádzajú celkové náklady spojené s úverom, pretože náklady spojené s vypracovaním zmluvy a jej administratívou tvoria X/X nákladov a X/X tvorí dohodnutý úrok. Zdôraznil, že podľa zmluvy poskytol povinnému peňažné prostriedky a nie tovar alebo službu, ako to predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch. Vytýkal súdu prvého stupňa aj nesprávne posúdenie výšky úrokov z omeškania. Poukázal na to, že výšku úrokov z omeškania si zmluvné strany dohodli v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a vzhľadom na ich sankčný charakter, môže ich veriteľ uplatňovať len v prípade, ak dlžník poruší zmluvné povinnosti, to znamená, že ich platenie mohol povinný odvrátiť, ak by si bol zmluvné povinnosti plnil riadne a včas. Oprávnený zdôraznil, že exekučný súd už raz súlad návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzoval a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje správnosť napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého uznesenia, a k odvolaniu oprávneného odvolací súd udáva nasledovné:

Oprávnený v odvolaní namietal prekročenie rozsahu preskúmavacej činnosti súdu prvého stupňa ako súdu exekučného.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje. Podľa tohto zákonného ustanovenia má exekučný súd nielen možnosť, ale

i povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.

S poukazom na uvedené oprávneným namietané obmedzené právo exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vrátane rozhodcovskej doložky, nezodpovedá existujúcej právnej úprave. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní obsahuje totiž osobitný prieskumný inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu (ods. 2 citovaného ustanovenia) . Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní teda dáva exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný súd je preto nielen oprávnený, ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pokiaľ súd prvého stupňa v tomto smere rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul posudzoval, nekonal nad rozsah stanovený zákonom.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku oprávneného, že v danom prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol. Exekučný súd je oprávnený preskúmavať podmienky na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania a ak v ktoromkoľvek štádiu, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, zistí, že tieto neboli dané, je oprávnený exekúciu zastaviť. Treba zdôrazniť, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto súd môže opätovne preveriť splnenie zákonných podmienok na udelenie poverenia a v prípade, že tieto nie sú splnené, je povinný exekúciu čiastočne alebo aj v celom rozsahu zastaviť (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) .

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere dňa XX.X.XXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. K odvolacej námietke oprávneného odvolací súd udáva, že pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na to, že zo zmluvy nevyplýva, že úver bol poskytnutý povinnému v súvislosti s jeho podnikaním alebo zamestnaním a túto skutočnosť oprávnený ani nepreukázal, treba zmluvu účastníkov konania posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. I keď úverová zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ktorý tento typ zmluvy aj upravuje, skutočnosť, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou znamená, že na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich sa použije aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V opačnom prípade by povinnému ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá mu z úpravy spotrebiteľských zmlúv vyplýva.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona sa rozumie

a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Z predložených listín nepochybne vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť aj náklady spojené s týmto úverom. Súd prvého stupňa preto správne zmluvu účastníkov konania posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.

Súd prvého stupňa správne poukázal aj na to, že zmluva účastníkov konania, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto sa tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z.) . To znamená, že oprávnený by mohol od povinného ako dlžníka žiadať len vrátenie skutočne poskytnutého úveru (X.XXX,- Sk) a zákonné úroky z omeškania určené podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby platnej ku dňu, kedy sa stal splatným celý dlh. Úroky z omeškania stanovené všeobecnými podmienkami oprávneného vo výške X,XX% za každý deň omeškania z dlžnej sumy, t. j. XX,XX% ročne sú nepochybne neprimerané, sú v rozpore so zákonom, ale aj s dobrými mravmi. Takúto výšku úroku z omeškania je potrebné posúdiť ako nekalú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve so zreteľom na povahu tovaru a služieb, na ktorú bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti a ostatné podmienky zmluvy, pretože zmluvné úroky z omeškania sú viac ako XX-násobne vyššie ako zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obchodného zákonníka platné k prvému dňu omeškania povinného s plnením peňažného záväzku. Je nesporné, že spotrebiteľské zmluvy sú občianskoprávnym inštitútom a nie inštitútom obchodného práva, preto na ne nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o úrokoch z omeškania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.

Odvolací súd súčasne dáva do pozornosti súdu prvého stupňa nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa XX.X.XXXX. V tomto náleze Ústavný súd SR vyslovil, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie, keď súd prvého stupňa ako exekučný súd nevylúčil súdneho exekútora Q.. T. K. z vykonávania exekúcie na námietku zaujatosti sťažovateľa (povinného) , lebo skutočnosť, že tento súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného nepovažoval za takú okolnosť, na základe ktorej možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Ústavný súd SR konštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného) , je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu.

Aj v danej exekučnej veci bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Q.. T. K., z obsahu exekučného spisu však nevyplýva, že skutočnosti rozhodujúce podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku oznámil exekučnému súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 3 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený ako odvolateľ nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.