KSKE 14 CoE 230/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/230/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806203747 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806203747.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: M., s.r.o., M. XX, XXX XX S., IČO XX XXX XXX, zastúpeného advokátom W.. B. B., D. cesta XX, S., proti povinnému: D. V., nar. X.X.XXXX, K. XXXX/ XX, U., o vymoženie X XXX,XX eura (XX XXX,-Sk) s prísl. vedenej súdnym exekútorom B.. Y.. U. I., Exekútorský úrad O. Nová A., B. 2, O. C. A. pod sp.zn. EX XXXX/XXR, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu U. zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a trovy exekúcie nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora dňa XX.X.XXXX poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora B.. Y.. U. I. podľa exekučného titulu - notárskej zápisnice C. úradu W.. L. B., M. sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXX/ XXXX, C. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Na podnet súdneho exekútora súd prvého stupňa skúmal súlad exekučného titulu so zákonom a dobrými mravmi s poukazom na úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 251 ods. 4 a § 103 O. s. p., § 41 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2 a § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, § 22, § 154 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. XX/XXXX Z. z. Konštatoval, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. V prípade, že exekúcia bola nariadená a exekučný titul nespĺňa tieto požiadavky, musí byť exekúcia v každom štádiu zastavená. Zmluvu o úvere č. XXXXXXX uzavretú účastníkmi konania dňa XX.X.XXXX posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V tejto zmluve povinný splnomocnil advokáta B.. D. I., aby v mene povinného do notárskej zápisnice uznal záväzok z úveru a súhlasil, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Preskúmaním exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že plnomocenstvo udelil povinný advokátovi B.. D. I. v predtlači zmluvy o úvere, to znamená, že ak povinný chcel, aby mu bol poskytnutý úver, bol súčasne nútený podpísať aj toto plnomocenstvo. Uzavrel, že takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným udelením plnomocenstva pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď sa v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka výslovne neuvádza,

keďže ide len o demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok. Splnomocnený zástupca v mene povinného uznal jeho záväzok voči oprávnenému vo výške X.XXX,- eur (XX.XXX,- Sk) . Súd prvého stupňa poukázal na to, že vymáhaná suma X.XXX,XX eura (XX.XXX,- Sk) sa od XX.XX.XXXX až do zaplatenia úročí úrokom z omeškania vo výške X,XX% denne. Takto dohodnutú výšku úrokov činí ročne XX,XX%, pri spotrebiteľských zmluvách pritom veriteľ môže požadovať úroky z omeškania len vo výške určenej predpismi občianskeho práva. Vzhľadom na to, že splnomocnený zástupca povinného v rozpore s úpravou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal v mene povinného sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované, navyše uznal úrok z omeškania v neprípustnej výške, konal v rozpore s dobrými mravmi, preto je tento právny úkon advokáta B.. D. I. v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka neplatný. Hoci notárska zápisnica formálne ako exekučný titul existuje, materiálne nie je vykonateľným exekučným titulom, preto súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako neprípustnú zastavil.

Trovy exekúcie súd prvého stupňa nepriznal, pretože súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. Namietal, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to keď XX.X.XXXX udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené na spísanie notárskej zápisnice je vadné. Poukázal na to, že toto plnomocenstvo skúmal notár W.. L. B. pri spisovaní notárskej zápisnice a tiež exekučný súd pri posudzovaní exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a rozpor so zákonom nezistili. Oprávnený tvrdil, že plnomocenstvo udelil povinný v súlade s ustanovením § 22 a § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, mohol ho však aj vypovedať, čo neurobil. Zdôraznil, že exekúcia v danej veci prebieha od roku XXXX a v prípade jej zastavenia pohľadávku proti povinnému si nebude môcť oprávnený uplatniť, pretože jeho pohľadávka už bude premlčaná. K právnemu posúdeniu zmluvy o úvere súdom prvého stupňa ako zmluvy spotrebiteľskej uviedol, že vzhľadom na čas uzavretia zmluvy - XX.X.XXXX možno zmluvu účastníkov konania posudzovať len podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo na základe zmluvy neposkytoval plnenie aké predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch a dlžník neuhrádzal celkové náklady spojené s poskytnutým úverom, ale len časť týchto nákladov, zostatok tvoril dohodnutý úrok. Zdôraznil, že právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy vylučovala možnosť jej podradenia pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, preto v danom prípade nejde o zmluvu spotrebiteľskú a z tohto dôvodu nemusela obsahovať ani výšku ročnej percentuálnej miery nákladov.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

S právnym posúdením a odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje a poukazuje na naň (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) , na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Oprávnený predovšetkým namietal, že súlad exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvého stupňa už raz preskúmal a poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi udelil, teda opätovne konal o už raz rozhodnutej veci.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku oprávneného, že v danom prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol. Exekučný súd je oprávnený podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (keďže v danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok) preskúmavať podmienky na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania a ak v ktoromkoľvek štádiu, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, zistí, že tieto neboli dané, je oprávnený exekúciu zastaviť. Treba zdôrazniť, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto súd môže opätovne

preveriť splnenie zákonných podmienok na udelenie poverenia a v prípade, že tieto nie sú splnené, je povinný exekúciu čiastočne alebo aj v celom rozsahu zastaviť (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) .

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere dňa XX.X.XXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na to, že zo zmluvy nevyplýva, že úver bol poskytnutý povinnému v súvislosti s jeho podnikaním alebo zamestnaním a túto skutočnosť oprávnený ani nepreukázal, treba zmluvu účastníkov konania posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. I keď úverová zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ktorý tento typ zmluvy aj upravuje, skutočnosť, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou znamená, že na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich sa použije aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V opačnom prípade by povinnému ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá mu z úpravy spotrebiteľských zmlúv vyplýva.

Je pravdou, že podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku zmluvy (do X.X.XXXX) spotrebiteľskými zmluvami boli kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 (spotrebiteľská zmluva o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch) , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa však už skôr upravil zákon č. XXX/ XXXX Z. z. o spotrebiteľskom úvere, platný v čase uzavretia zmluvy o úvere účastníkov konania.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie

a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Z predložených listín nepochybne vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť aj náklady spojené s týmto úverom. Súd prvého stupňa preto správne zmluvu účastníkov konania posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že povinný poveril advokáta B.. D. I. svojim zastupovaním v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka) .

Predpokladom zastúpenia je teda spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, pričom záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, stačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý môže vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať svoje práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.

V posudzovanej veci povinný mal v zmluve o úvere splnomocniť advokáta B.. D. I. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že záujmy B.. I. ako zástupcu sú v rozpore so záujmami povinného, lebo právneho zástupcu povinnému vybral, resp. priamo určil v predtlačenej zmluve o úvere oprávnený a navyše, tento advokát zastupoval oprávneného v iných súdnych sporoch, preto sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či zastúpenie povinného vykonával v súlade s jeho záujmami.

Každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta (§ 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii) . Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb (§ 18 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii) .

Tieto povinnosti si advokát B.. D. I. vo vzťahu k povinnému nemohol plniť a ani neplnil, lebo sa so svojim klientom ani pri udelení plnej moci nestretol a pri jeho zastupovaní nevyužil všetky právne prostriedky preto, aby ho ochránil vo vzťahu k oprávnenému. Zastúpenie v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobil zástupca (§ 39 Občianskeho zákonníka) , lebo ide o právny úkon, ktorý odporuje zákonu.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne posúdil notársku zápisnicu z uvedených dôvodov ako neplatný právny úkon, na základe ktorého nemožno viesť exekučné konanie a exekúciu dôvodne vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách exekúcie, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa v súlade so zákonom.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nemal vo veci úspech a súdnemu exekútorovi a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.