KSKE 14 CoE 30/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/30/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211213567 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211213567.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: S. J. I. L. müködö, V. Cg. XX-XX-XXXXXX, XXXX G., ul. K. út XX, S. republika, zastúpeného Z.. A. E., advokátska kancelária X. U. s.r.o., Y. XX, G., proti povinnému: A. E. X., HE XXXXXX Q. N. XA, J., U. republika, zastúpený advokátskou kanceláriou I. & K. s.r.o., O. K. II, D. XX, G., pre vymoženie X.XXX.XXX.XXX,- E., XX% ročného úroku z omeškania zo sumy XXX.XXX.XXX,- E. od X.X.XXXX do zaplatenia, X.XXX.XXX,- W. a úrokov z omeškania vo výške trojmesačného X. na W. podľa sadzby G. zo sumy X.XXX.XXX,- W. od X.X.XXXX do zaplatenia s prísl. vedenej súdnou exekútorkou Z.. X. Borovskou pod sp. zn. Ex XXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Q. súdu Košice II zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XXX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a vyhlásil exekúciu za neprípustnú..

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora dňa XX.X.XXXX poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku Z.. X. G. podľa exekučného titulu - rozsudku Medzinárodného arbitrážneho centra Spolkovej hospodárskej komory V. vo I. zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. N.-XXXX. Povinný podal proti exekúcii dňa XX.X.XXXX námietky, návrh na zastavenie exekúcie, návrh na odklad exekúcie a návrh na uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia rozhodcovského rozsudku spojený s návrhom na prerušenie konania. V podaní namietal doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, lebo boli doručené v jazyku, ktorému povinný nerozumie a nebolo vykázané doručenie do vlastných rúk oprávnenej osobe, ani do sídla, kde je možné povinného zastihnúť, preto považoval doručenie upovedomenia za neúčinné a v rozpore s platnými právnymi predpismi. Povinný namietal ďalej, že nedošlo k riadnemu uznaniu exekučného titulu ako cudzieho rozhodcovského rozsudku v zmysle vyhlášky č. 74/1959 Zb. o Dohovore o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (Newyorský dohovor) , pretože bolo povinnosťou oprávneného predložiť exekučný titul podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku. Exekučný titul považoval za materiálne nevykonateľný pre nepresnosť a nejednoznačnosť vyjadrenia rozsahu povinnosti v časti určujúcej výšku úrokov podľa pomocnej sadzby G., lebo nie je zrejmé, ku ktorému dňu má byť táto sadzba stanovená. Povinný namietal miestnu príslušnosť a nedostatok právomoci exekučného súdu z dôvodu, že povinný nemá sídlo na území Slovenskej republiky a nemá majetok v obvode Okresného súdu H. II a navrhol odoprieť uznanie a výkon exekučného titulu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky a z dôvodu nespôsobilosti strán uzatvoriť rozhodcovskú doložku. Tvrdil, že zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy formulovali obsah rozhodcovskej doložky tak, že do nej zahrnuli spory, ktoré neboli spôsobilí tam zahrnúť, preto je daný dôvod na odopretie uznania a výkonu rozhodcovského rozhodnutia podľa čl. IX ods. 1 písm. a/ Európskeho dohovoru a čl. V bodu 1 písm. a/ Newyorského dohovoru.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 45, § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a uzavrel, že námietka povinného o nedostatku právomoci exekučného súdu je dôvodná. Uviedol, že žalovaným podľa rozhodcovského rozsudku zo dňa X.XX.XXXX boli I., a.s., H., ktoré zmenili obchodné meno na N. investičný holding, a.s., následne na N. investičné družstvo a od XX.X.XXXX na N. investičný holding, s.r.o. so sídlom v G.. Táto spoločnosť bola zrušená bez likvidácie a cezhranične zlúčená so spoločnosťou A. holdings X. so sídlom v J., ktorá sa stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti a prevzala ako univerzálny právny nástupca celý majetok zaniknutej spoločnosti vrátane všetkých jej záväzkov. Z obsahu exekučného spisu súd prvého stupňa zistil, že súdny exekútor nezistil žiaden majetok povinného. Vzhľadom na to, že povinný nemá na území N. republiky sídlo a nemá na území Slovenskej republiky ani žiadny majetok, súd prvého stupňa z dôvodu nedostatku právomoci konanie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil a vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Pri zisťovaní podmienok konania aplikoval súd prvého stupňa ustanovenie § 37 zákona č. 97/1963 Zb. medzinárodného práva súkromného a procesného a konštatoval, že nemožno určiť súd na území Slovenskej republiky, ktorý má právomoc, lebo oprávnený nepreukázal písomnú dohodu strán určujúcu právomoc súdov SR podľa § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. O námietkach povinného proti exekúcii, návrhu na odklad exekúcie spolu s návrhom na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku spojený s návrhom na prerušenie konania súd prvého stupňa nerozhodoval vzhľadom na výrok tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, pokiaľ zákonný sudca súdu prvého stupňa jeho odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovie, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O. s. p. Oprávnený namietal oprávnenie vyššieho súdneho úradníka vydať napadnuté uznesenie a okolnosť, že súd mu neumožnil vyjadriť sa k skutočnostiam tvrdeným povinným na nariadenom pojednávaní. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, keď jedným rozhodnutím rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Oprávnený namietal aj správnosť záveru súdu prvého stupňa vo vzťahu k posúdeniu právomoci súdov SR konať v danej exekučnej veci a tiež nedostatočné zistenie skutkového stavu, a to vo vzťahu k majetku povinného na území SR. Uviedol, že povinný má na území SR pohľadávky, ktoré sú uvedené aj v pláne reštrukturalizácie povinného. Ide o pohľadávku povinného

- voči P. obchodnej banke, a. s., pobočke zahraničnej banky v SR; súdne konanie v danej veci je vedené na Q. súde G. I pod č. k. XXCb X/XXXX, ktorého predmetom je nárok povinného na zaplatenie čiastky XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eura) s XX% úrokom z omeškania od XX.X.XXXX do zaplatenia a trov konania vo výške XX.XXX,- Sk (XXX,XX eura)

- voči V. K., ktorú vymáha v exekučnom konaní Q. súdu G. F. sp. zn. XXEr XXXX/XXXX vymáhanej súdnou exekútorkou Z.. S. L. v konaní č. Ex XXX/XX pre vymoženie X.XXX.XXX,- Sk (XXX.XXX,XX eura) s XX% úrokom z omeškania od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a XX% úrokom z omeškania od XX.X.XXXX do zaplatenia, trov konania XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eura) a trov exekúcie

- voči F.. Z. G., ktorú vymáha v exekučnom konaní vedenom Q. súdom G. F. sp. zn. XXEr XXXX/ XXXX vymáhanej súdnou exekútorkou Z.. S. L. v konaní č. Ex XXX/XX pre vymoženie X.XXX,XX eura (XX.XXX,- Sk) , trov konania a trov exekúcie

- voči S. hospodárstva SR, ktorá sa týka projektu H. a je vedená na Q. súde G. I pod sp. zn. XXC XXX/XX.

Oprávnený zdôraznil, že vzhľadom na uvedené povinný má na území SR majetok, ku ktorému súd prvého stupňa neprihliadal, a ktorý zakladá právomoc slovenských súdov konať v danej exekučnej veci.

S poukazom na ustanovenia § 45 ods. 2 až 4 Exekučného poriadku a skutočnosť, že povinný má na území SR majetok, oprávnený tvrdil, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, čím okrem iného aj uznal cudzí rozhodcovský rozsudok, založil Okresný súd Košice II svoju príslušnosť danú exekučnú vec prejednať a rozhodnúť o nej. Z tohto dôvodu mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenia právneho predpisu, keď konštatoval svoju nepríslušnosť v danej exekučnej veci. Oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je zmätočné a nepreskúmateľné, pretože

sa v ňom nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a dostatočne v ňom nevysvetlil svoj myšlienkový postup nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Z týchto dôvodov mal za to, že konanie súdu prvého stupňa má vadu uvedenú v § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a oprávnenému postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Napokon oprávnený poukázal na vadnú plnú moc udelenú povinným advokátskej kancelárii Škubla & K. s.r.o. dňa X.X.XXXX, na ktorej chýba podpis advokáta a konateľa tejto advokátskej kancelárie S.. S. I., potvrdzujúci vznik dohody o plnomocenstve medzi povinným ako splnomocniteľom a uvedenou advokátskou kanceláriou. Tvrdil, že z tohto dôvodu sú všetky úkony vykonávané v mene povinného v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom a tiež pred exekučným súdom nulitné a neúčinné, preto na tieto procesné úkony nemožno prihliadať a rozhodovať o nich. S poukazom na ustanovenie § 103 a § 104 ods. 2 O. s. p. vytýkal súdu prvého stupňa, že neskúmal, či sú splnené podmienky konania, teda či povinný je platne procesne zastúpený a ak zistil pochybenie, nevyzval povinného na odstránenie vady konania a to platného plnomocenstva udeleného advokátskej kancelárii.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu sa povinný zaoberal jednotlivými dôvodmi odvolania oprávneného a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Citoval ustanovenia § 3 ods. 1, 3 a 5 a § 4 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch a s poukazom na str. 53 Rozvrhu práce Okresného súdu Košice II na rok 2012 sp. zn. XSprR/XX/XXXX mal za to, že poverená vyššia súdna úradníčka postupovala pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade so zákonom o súdnych úradníkoch. K námietke oprávneného, že súd prvého stupňa mal vo veci nariadiť pojednávanie, citoval z komentára k Exekučnému poriadku a zdôraznil, že exekučný súd spravidla nariadi pojednávanie pri dôvodoch neprípustnosti podľa § 57 ods. 1 písm. f/ a g/ O. s. p., ak mieni vykonať dokazovanie na objasnenie skutkových a právnych otázok spojených s tvrdeným dôvodom zastavenia exekúcie, ktoré tvrdí povinný. V danej veci však išlo o otázku procesného charakteru, a to existencie procesných podmienok exekučného konania, ktorú je schopný exekučný súd posúdiť sám, navyše oprávnený sa domáha nariadenia ústneho pojednávania na preukázanie jeho tvrdení, pričom sám do doby napadnutého uznesenia netvrdil, že povinný má majetok. S poukazom na komentár k ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, judikatúru Ústavného súdu SR (č. k. IV. ÚS 55/2011 z XX.X.XXXX) a Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 2M U. XX/XXXX z XX.X.XXXX, uznesenia sp. zn. 3M U. XX/XXXX z XX.XX.XXXX a 7M U. X/XXXX z XX.X.XXXX) a právnu teóriu povinný mal za to, že exekučný súd správne vo veci rozhodol jedným uznesením, s výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a s výrokom o zastavení exekúcie. Pokiaľ oprávnený tvrdil, že je daná právomoc slovenských súdov v exekučnej veci konať, pretože povinný má na území Slovenskej republiky majetok, a to označené pohľadávky, povinný zdôraznil, že majetok predstavovaný pohľadávkou sa určuje podľa miesta, kde sa pohľadávka nachádza, to znamená, kde sa účtuje. Uviedol, že pohľadávky označené oprávneným sú majetkom povinného na Cypre, lebo na tomto mieste sa účtujú do aktív spoločnosti, preto nie je daná právomoc súdov SR v exekučnej veci konať. K oprávneným uvedeným pohľadávkam povinný uviedol, že pohľadávka proti F.. Z. G. bola skončená vymožením, teda zanikla splnením a pohľadávka voči S. hospodárstva SR nie je pohľadávkou na peňažné plnenie, pretože konanie sp. zn. XXC XXX/XX je konaním o určovacej žalobe. Ďalšie dve pohľadávky sú vedené na rôznych súdoch, a to Q. súde G. I a Q. súde G. F., preto podľa názoru povinného podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku by mal byť príslušným na konanie o exekúcii oprávneného jeden z týchto súdov, pretože v obvode Okresného súdu H. II sa nenachádza žiaden majetok povinného, teda poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané miestne nepríslušným súdom. Keďže konvalidácia nedostatku vydaného súdneho poverenia nie je možná, konajúcemu exekučnému súdu neostáva iné ako exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť. Povinný považoval odôvodnenie napadnutého uznesenia o zastavení konania aj ustanovením § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku za správne aj preto, že pohľadávky voči Československej obchodnej banke, a.s. a voči H. K. (exekúcia proti V. K. bola zastavená) nepostačujú ani na úhradu trov exekúcie a ich úspešnosť je neodhadnuteľná. Napadnuté uznesenie, na rozdiel od oprávneného, označil povinný za jasné a výstižné, v ktorom súd prvého stupňa uviedol preukázané skutočnosti a označil skutočnosti, ktoré nepovažoval za preukázané, uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a vec aj správne právne posúdil. Poukázal na to, že oprávnený neuviedol, v čom konkrétne by malo byť odôvodnenie napadnutého uznesenia konkrétnejšie. Súčasne vzal povinný svoj návrh na zmenu účastníka konania na strane povinného späť v mene spoločnosti A. E. X.. a tiež v mene spoločnosti G. E. X.., ktorá mala na jej miesto vstúpiť, a to z dôvodu, že súd v X. dočasne odložil vykonateľnosť súdneho rozhodnutia o reštrukturalizácii spoločnosti povinného. Námietku oprávneného, týkajúcu sa plnomocenstva udeleného

povinným právnemu zástupcovi, označil povinný za nedôvodnú, keďže plnomocenstvo je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa a predložené plnomocenstvo obsahuje jeho podpis a právny zástupca povinného dal navyše najavo, že plnomocenstvo prijíma tým, že v mene povinného v exekučnom konaní konal a podával návrhy.

Oprávnený vo svojom stanovisku, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa XX.X.XXXX, opravil petit podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že procesne nerozhodol o návrhu povinného na zmenu účastníka exekučného konania na strane povinného podľa jeho návrhu zo dňa X.XX.XXXX a exekúciu vo veci zastavil. Tvrdil, že takéto procesné pochybenie súdu prvého stupňa nemožno akceptovať a nemôže byť zhojené ani jeho následným späťvzatím návrhu na zmenu účastníka konania (povinného) . K záveru súdu prvého stupňa, že povinný nemá na území Slovenskej republiky majetok poukázal na dôvody svojho odvolania a pohľadávky, ktoré povinný vymáha. Uviedol, že vstúpil ako vedľajší účastník do konania vedeného povinným ako žalobcom proti P., a.s. na Q. súde G. I pod sp. zn. XXCb X/XXXX o zaplatenie XX.XXX,XX eura s prísl. a do konania vedeného povinným ako žalobcom proti N. republike - S. hospodárstva SR vedenom na Q. súde G. F. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX a na H. súde v G. pod sp. zn. XCo XX/XXXX.

Povinný podaním z XX.X.XXXX doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu oprávneného vrátane prílohy, v ktorom uviedol svoje argumenty uplatnené v exekúcii. Namietal premlčanie nároku vymáhaného v exekúcii, pretože uplynula X-ročná premlčania doba od vydania exekučného titulu s poukazom na S. Občiansky zákonník; tvrdil, že exekučný titul nie je vydaný v ňom označeným rozhodcovským súdom a podaný návrh na vykonanie exekúcie má nedostatky, lebo oprávnený nepožiadal o jeho uznanie a nepredložil originál rozhodcovskej zmluvy; namietal formálnu nevykonateľnosť a materiálnu exekučného titulu a jeho rozpor so slovenským právom, s J. dohovorom a Moskovskou dohodou, v dôsledku čoho oprávneným predložený exekučný titul nemožno uznať a vykonať. Poukázal tiež na nesprávne doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, nedoručenie návrhu na vykonanie exekúcie, na nedostatky plnomocenstva vystaveného oprávneným, namietal nedostatok právomoci slovenských exekučných súdov a nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu H. II a vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu tvrdil, že rozhodcovský senát nebol riadne obsadený a v rozhodcovskom konaní boli použité nesprávne procesné pravidlá. Všetky tieto námietky podrobne vysvetlil v prílohe tohto podania. Povinný uviedol aktuálne informácie k pohľadávkam, na existencii ktorých (ako majetku povinného) založil oprávnený svoje tvrdenie o právomoci slovenských súdov konať v danej exekučnej veci a tvrdil, že nové skutočnosti, ktoré uviedol oprávnený v odvolaní (týkali sa práve majetku povinného) , boli známe oprávnenému už pred vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, v odvolacom konaní nemožno preto na tieto skutočnosti prihliadať. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Podaním zo dňa X.X.XXXX oprávnený oznámil, že dňa XX.XX.XXXX bola povolená reštrukturalizácia povinného súdom v X., na základe ktorej bola spoločnosť povinného rozdelená a právnym nástupcom v danej exekučnej veci sa stala spoločnosť G. E. X.. Na základe tejto skutočnosti podal povinný návrh na zmenu účastníka na strane povinného, o ktorom súd prvého stupňa nerozhodol. Oprávnený tvrdil, že na tejto povinnosti exekučného súdu nič nemení okolnosť, že povinný následne svoj návrh na zmenu účastníka na strane povinného vzal späť, lebo súd v X. súdny príkaz povoľujúci reštrukturalizáciu povinného zrušil.

Povinný následne dňa XX.X.XXXX oznámil odvolaciemu súdu, že došlo k zániku jeho pohľadávky voči P. obchodnej banke, a.s., ktorá bola predmetom konania Q. súdu G. I pod sp. zn. XXCb X/XXXX vo výške XXX.XXX,XX Sk s prísl., pretože dlžnú čiastku uhradila dňa XX.X.XXXX spoločnosť K. na základe pristúpenia k záväzku zo dňa X.X.XXXX.

Vo vyjadrení, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa XX.X.XXXX, oprávnený opätovne poukazuje na vadné plnomocenstvo a substitučné plnomocestvo zástupcu povinného, pretože na oboch chýba podpis advokáta a konateľa advokátskej kancelárie S.. S. I., ktorý by potvrdil vznik dohody o plnomocenstve. Zdôraznil, že povinný mal v čase rozhodovania súdu prvého stupňa pohľadávky, ktoré

v odvolaní označil a boli zrejmé aj z reštrukturalizačného plánu povinného. V exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka proti V. K. bola právoplatne zastavená pre nedostatok majetku na strane R. K. ako povinného, v tejto súvislosti oprávnený vytýkal povinnému (v uvedenom exekučnom konaní na strane oprávneného) , že neprejavil viac aktivity vzhľadom na to, že povinným bola fyzická osoba. Oprávnený poukázal na to, že podľa oznámenia povinného zanikla splnením aj jeho pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní od F.. Z. G., súčasne zdôraznil, že povinný neuviedol, kde sa poskytnuté plnenie nachádza, pretože by mohlo byť predmetom daného exekučného konania. Ďalšia pohľadávka povinného proti P., a.s. je predmetom súdneho konania, z ktorým sa nemohol oboznámiť, pretože súd nepripustil vstup oprávneného do tohto konania a nie sú mu známe ani okolnosti určovacej žaloby povinného proti S. hospodárstva SR, vzhľadom na dôvody uznesenia H. súdu v G. č. k. XCo XX/XXXX-XXXX mal však za to, že spor sa týka majetku povinného, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Vzhľadom na to, že povinný má majetok na území SR, mal oprávnený za to, že je daná právomoc súdov SR v exekučnom konaní miestne príslušným Okresným súdom H. II. Oprávnený vo svojom podaní opätovne poukázal na procesné pochybenia súdu, ktoré označil už v skorších podaniach a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podaním, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa XX.X.XXXX, povinný oznámil, že v súdnom konaní vedenom na Q. súde G. I pod sp. zn. XXCb X/XXXX, v ktorom uplatňoval proti P., a.s., právo na zaplatenie XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX D.) , vzal žalobu späť, pretože došlo k splneniu záväzku dlžníka. Pripojil fotokópiu späťvzatia žaloby, ktoré vo veci konajúci súd prevzal XX.X.XXXX.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podania povinného doručené odvolaciemu súdu, neboli oprávnenému zasielané, z ich obsahom sa však oprávnený v krátkom čase po doručení odvolaciemu súdu oboznámil nahliadnutím do spisu a na jeho žiadosť mu boli vyhotovené kópie týchto podaní, resp. si ich sám odfotil a reagoval na ne písomnými podaniami.

Na posledné vyjadrenie povinného reagoval oprávnený písomným podaním. Zdôraznil, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa povinný mal majetok, ktorý mohol byť predmetom exekúcie, preto považoval rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení konania za predčasné a v rozpore so zákonom. Tvrdil, že povinný nepreukázal hodnoverne, že došlo k zániku jeho pohľadávky voči P., a.s. splnením, a to aj s poukazom na výpis z účtu povinného, z ktorého jasne nevyplýva, z akého dôvodu boli tieto finančné prostriedky poukázané spoločnosťou K., ktorá pristúpila k záväzku žalovanej P., a.s. a mala ho povinnému zaplatiť. Poukázal na to, že dlžná suma bola povinnému uhradená na účet do zahraničia, aby sa sťažila vymožiteľnosť pohľadávky oprávneného, lebo na majetok povinného je v N. republike vedených viacero exekučných konaní. Následne oprávnený opätovne zhrnul procesné vady súdu prvého stupňa, ktoré rozviedol už v skorších podaniach a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nemožno vyhovieť.

Súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný nemá na území Slovenskej republiky sídlo, ani majetok a oprávnený nepreukázal dohodu s povinným, ktorou by bola založená právomoc súdov SR.

Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba) , má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Podľa citovaného ustanovenia je právomoc slovenských súdov v majetkových sporoch daná, ak je daná podľa slovenských predpisov ich príslušnosť.

V posudzovanej veci nejde o sporové konanie, oprávnený totiž vymáha od povinného pohľadávku, ktorá mu bola priznaná rozsudkom cudzieho arbitrážneho súdu. Cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má podľa § 68 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu. Vzhľadom na to, že nejde o cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, osvojenia dieťaťa a vo veciach obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ktoré možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu, podľa § 67 ods. 3 oprávneným predložené cudzie rozhodnutie bolo uznané tým, že slovenský súd (Q. súd H. II) vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnenie príslušného súdu uznať cudzí exekučný titul vydaním poverenia na vykonanie exekúcie vyplýva aj z ustanovenia § 42 ods. 4 Exekučného poriadku.

Príslušnosť súdov v exekučných veciach upravuje Exekučný poriadok.

Podľa § 45 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku miestne príslušný súd je všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému.

Je nepochybné, že oprávneným označený povinný nemá sídlo na území Slovenskej republiky, príslušnosť a tým aj právomoc súdov Slovenskej republiky môže byť preto daná len v prípade, ak má povinný na našom území majetok.

Oprávnený označil dve exekúcie, v ktorých povinný v postavení oprávneného vymáha súdom priznané sumy proti V. K. a proti F.. Z. G.; označil súdne konanie, v ktorom povinný uplatnil proti P., a.s. nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky a označil súdne konanie, v ktorom povinný v postavení žalobcu podal proti S. hospodárstva SR určovaciu žalobu.

Treba prisvedčiť oprávnenému, že aj pohľadávky (teda právo na plnenie od dlžníka) sú majetkom obchodnej spoločnosti, ktorou povinný nepochybne je. Preto ak povinný má na území Slovenskej republiky pohľadávky, ide o jeho majetok a takýto stav zakladá právomoc súdov Slovenskej republiky v exekučnom konaní.

Z oznámení povinného, ktoré oprávnený nespochybnil, však vyplýva, že exekučné konanie vedené proti F.. Z. G. bolo ukončené vymožením a exekučného konanie vedené proti V. K. bolo zastavené na návrh oprávneného (v posudzovanej veci povinného) pre nemajetnosť povinného. Pokiaľ ide o súdne konanie povinného vedené proti P., a. s. o zaplatenie peňažnej sumy, jeho nárok bol mimosúdne uspokojený pristupivším dlžníkom, v dôsledku čoho vzal povinný (v postavení žalobcu) svoju žalobu späť.

Z uvedeného vyplýva, že oprávneným označené pohľadávky povinný na území Slovenskej republiky nemá, keďže ako uviedol aj sám oprávnený, peňažné prostriedky získané z exekúcie a súdneho konania boli uložené na zahraničné účty povinného. Je bez právneho významu v tomto exekučnom konaní tvrdenie oprávneného, že povinný (v postavení oprávneného) nemusel vziať návrh na vykonanie exekúcie proti V. K. späť, keďže ide o fyzickú osobu, a že v súdnom konaní proti P., a.s. okrem istiny vymáha ako žalobca aj úroky a trovy konania. Dispozičné právo oprávneného a žalobcu v exekučnom, resp. súdnom konaní znamená, že tento účastník môže disponovať svojim návrhom a teda môže kedykoľvek aj vziať svoj návrh späť. Pre dané exekučné konanie je podstatné len to, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu povinný nemá majetok (pohľadávky) na území Slovenskej republiky.

Za pohľadávku, resp. majetok nemožno považovať právo povinného uplatnené určovacou žalobou proti Ministerstvu hospodárstva SR, pretože určovacou žalobou priznané právo nie je exekučne vymožiteľné. Oprávnený v tejto súvislosti odkazuje na dôvody rozhodnutia H. súdu v G. zo dňa X.X.XXXX č. k. XCo XX/XXXX-XXXX, ktorým nepripustil jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka, pretože

nepreukázal právny záujem na výsledku sporu o určenie. Krajský súd konštatoval, že v tomto prípade ide vyslovene o majetkový záujem , myslel tým však majetkový ( nie v zákone požadovaný právny) záujem na strane oprávneného, ktorý mal na výsledku konania záujem len z dôvodu, aby mohlo dôjsť (v budúcnosti) k uspokojeniu jeho pohľadávky proti povinnému. Konštatovanie krajského súdu o majetkovom záujme sa teda nevzťahuje k predmetu sporu.

Vzhľadom na to, že povinný nemá na území Slovenskej republiky sídlo a oprávnený nepreukázal, že má na našom území majetok, nie je daná v exekučnom konaní právomoc súdov SR. Nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ku ktorému musí súd prihliadať v každom štádiu konania. Dôsledkom existencie neodstrániteľného nedostatku (podmienky) konania je, že súd nemôže vo veci konať, v danom prípade nemôže exekútor pokračovať v exekúcii, a exekúciu musí súd zastaviť.

Exekúciu možno zastaviť len z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku. Neodstrániteľný nedostatok (podmienky) konania nie je samostatným dôvodom zastavenia exekúcie, ide o iný dôvod, pre ktorý súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaví jedným uznesením, v ktorom uvedie výrok o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Takýto spôsob rozhodovania nepochybne vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa mal vo veci uznesením najprv vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a ďalším samostatným uznesením exekúciu zastaviť, nie je preto dôvodná.

Oprávnený v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že vo veci predčasne rozhodol, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdov SR, pretože neprihliadol na majetok, ktorý má povinný na území Slovenskej republiky. V odvolacom konaní však podľa názoru odvolacieho súdu povinný preukázal, že nedisponuje majetkom na území Slovenskej republiky, ktorý oprávnený označil.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku (§ 167 ods. 2 O. s. p.) .

Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 211 ods. 2 O. s. p.) . To znamená, že aj pre odvolacie konanie platí zásada vyjadrená v ustanovení § 154 ods. 1 O. s. p., podľa ktorej je pre rozsudok, v danom prípade pre uznesenie, rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Povinný nemá na území Slovenskej republiky sídlo, ani majetok, nie je teda daná právomoc súdov Slovenskej republiky vykonať exekúciu proti povinnému. Ide o neodstrániteľný nedostatok (podmienky) konania, pre ktorý nemožno už v začatom exekučnom konaní pokračovať. Súd prvého stupňa preto dôvodne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Pokiaľ oprávnený namietal nedostatky plnomocenstva udeleného povinným svojmu právnemu zástupcovi, s jeho právnym názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Pri zmluvnom zastúpení je totiž potrebné rozlišovať medzi zmluvou, ktorá zakladá právny vzťah zastúpenia, a ktorá je nepochybne dvojstranným právnym úkonom, a plnomocenstvom, ktoré osvedčuje existenciu právneho vzťahu zastúpenia a je jednostranným právnym úkonom, ktorým splnomocnenec dáva na vedomie, že určitá osoba je oprávnená ho zastupovať a v akom rozsahu. V posudzovanej veci právny zástupca povinného predložil písomné plnomocenstvo vyhotovené povinným podľa § 28 ods. 1 a 2 O. s. p., preto nebol dôvod, aby súd prvého stupňa vyzývať povinného na jeho doplnenie.

Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie právomoci súdov SR konať v danej exekučnej veci. Keďže odvolací súd dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky konať v posudzovanej exekučnej veci, ďalšími odvolacími námietky oprávneného sa odvolací súd už nezaoberal, lebo pre rozhodnutie vo veci boli právne bezvýznamné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 O. s. p. a povinnému, hoci bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Použitie citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania účastníkovi konania, avšak vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať jednak v okolnostiach danej veci a jednak v okolnostiach na strane účastníkov konania. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. je zamerané na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ktoré by nastali, ak by sa uplatnila v plnom rozsahu zásada úspešnosti účastníka v konaní. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

V posudzovanej veci z exekučného spisu Ex 173/11 súdnej exekútorky JUDr. X. G. vyplýva, že zisťovala majetok povinného na území Slovenskej republiky (O. úrad Bratislava I, polícia, kataster nehnuteľností, Centrálny depozitár cenných papierov a iné) . O týchto zisteniach s negatívnym výsledkom informovala súdna exekútorka oprávneného prostredníctvom jeho právneho zástupcu listom zo dňa XX.X.XXXX. Na toto jej podanie oprávnený nereagoval, teda neoznámil majetok (pohľadávky) , ktorý mal povinný na našom území, a o ktorom mal zrejme v tom čase vedomosť. Súd prvého stupňa v súvislosti s podaním povinného zabezpečil spis súdneho exekútora a na základe zistení v exekučnom konaní exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Až v odvolacom konaní oprávnený označil majetok (pohľadávky) , ktorý mal povinný na našom území. V priebehu odvolacieho konania však tieto pohľadávky z rôznych dôvodov, podľa záveru odvolacieho súdu, zanikli a iný majetok povinného nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky oprávnený neoznačil, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako potvrdiť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na to, že až v priebehu odvolacieho konania došlo k zániku pohľadávok povinného voči jeho dlžníkom, odvolací súd túto skutočnosť považoval za okolnosť hodnú osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania, keďže len od povinného záviselo, akým spôsobom naloží s týmto svojim majetkom. Z tohto dôvodu odvolací súd povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.