KSKE 14 CoE 43/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611209781 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611209781.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: S. L. s.r.o., D. XX/C, C., P.: XX XXX XXX, proti povinnému: F. N., nar. XX.X.XXXX, K. č. XXX o vymoženie X.XXX,XX eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom A.. Q. M., G. úrad Z., R. N. XX, Z. pod č. EX XXXX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu K. H. N. zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že dňa XX.X.XXXX požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp.zn.: P zo dňa X.X.XXXX. Rozhodcovský súd rozhodol na podklade zmluvy o úvere uzavretej medzi S. bankou a.s. a povinným dňa XX.XX.XXXX, ktorou veriteľ poskytol povinnému úver v sume XX.XXX,- Sk a povinný sa zaviazal úver splatiť v XX-tich mesačných splátkach po XXXX Sk. V zmluve bola stanovená Q. vo výške XX,XX % a dohodnutý úrok XX% ročne.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, ods. 4 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zistil, že súčasťou úverových podmienok ako neoddeliteľnej súčasti úverovej zmluvy, je aj rozhodcovská doložka uvedená v článku XX zmluvy. Túto rozhodcovskú doložku súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je podľa názoru súdu neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, lebo nebola osobitne vyjednaná. Vo všeobecných zmluvných podmienkach veriteľom zahrnutá rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím

mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv. Z tohto dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom služby .- bankou nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah úverovej zmluvy ovplyvniť, vrátane všeobecných obchodných podmienok, zmluvu mohol ako celok len prijať, alebo jej uzavretie odmietnuť. Keďže mal zrejme záujem na získaní peňažných prostriedkov, musel ju akceptovať ako celok. Súd prvého stupňa zdôraznil, že obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom - bankou vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno pritom predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Pre posúdenie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky sú podľa názoru súdu prvého stupňa výkladovým pravidlom ustanovenia smernice (93/13/ES) . Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Súd prvého stupňa poukázal na stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES) , ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky "nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. Zdôraznil, že v rozhodovanej veci na základe dodávateľom - bankou vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený dodávateľom. Poukázal navyše aj na to, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval, je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Veriteľ zmluvu o úvere uzatváral rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude, aby bol ustanovovaný na rozhodovanie čo najväčšieho množstva prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Súd prvého stupňa zdôraznil, že rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, vo svojom rozsudku však absolútne opomenul aplikovať príslušné kogentné vnútroštátne a európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany v danom zmluvnom vzťahu nevenoval náležitú pozornosť Uzavrel, že v predmetnej veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s § 53 ods. 5 OZ, preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a náhradu trov žiadnemu z účastníkov nepriznal, lebo súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil, povinnému trovy exekúcie nevznikli a oprávnený nemá právo na náhradu trov exekúcie, keďže predložil súdu ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nie je spôsobilým exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a vyhlásil exekúciu za prípustnú, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa a tým, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa nebol oprávnený pri rozhodovaní o prípustnosti exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy, pretože v takom prípade nekonal ako rozhodcovský súd, ale ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku, na čo nemá exekučný súd zákonné oprávnenie. Poukázal na judikatúru v U. republike a stanovisko H. súdu vo veci sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX a hmotnoprávne posúdenie veci exekučným súdom s odkazom na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní považoval za nesprávne. Tvrdil, že oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry G., čoho dôkazom je aj rozhodnutie vo veci Asturcom Telecomunicaciones (bod 47) . Súd prvého stupňa preto nesprávnym výkladom ustanovení Zdôraznil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, v čom rozhodcovská doložka odporuje dobrým mravom, keďže súd prvého stupňa svoj záver odôvodnil len všeobecnými tvrdeniami, preto je rozhodnutie nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Oprávnený tvrdil, že rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, lebo § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa výslovne uvádza, že len od spotrebiteľa nemožno vyžadovať v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nevzťahuje sa to však na dodávateľa, preto dojednaná doložka nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky. V tejto súvislosti sa navyše súd prvého stupňa nezaoberal ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa, že nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ale v rozhodcovskom konaní bol pasívny a tiež to, že v prípade, ak by prebiehalo konanie na všeobecnom súde, neuviedol, akú inú kvalitu či kvantitu by mali procesné práva povinného a v čom pochybil rozhodcovský súd, prípadne ako zasiahol do práv povinného. Oprávnený poukázal na snahu právneho predchodcu oprávneného o mimosúdne riešenie sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Povinný mal navyše možnosť oboznámiť sa s obsahom obchodných podmienok a svojim podpisom vyhlásil, že sa s ich obsahom oboznámil a súhlasí s nimi. Povinný nevyjadril nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, ani ju iným spôsobom nenamietal. Zastával názor, že rozhodcovská doložka nespôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Bol toho názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským orgánom zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv veriteľa aj spotrebiteľa. Oprávnený zdôraznil, že povinnému boli poskytnuté peňažné prostriedky, tieto nevrátil a v prípade, ak odvolací súd exekúciu nepripustí, dôjde k reálnemu odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie im bolo doručené dňa XX.X.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s .p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a preto neplatnej podmienky.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa X.X.XXXX, č. P vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Q., B. A Z., a.s., so sídlom R. cesta 7, C., a to rozhodcami Z.. Z. D., A.. A. D. a A.. Z. D.. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v Obchodných podmienkach a všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi S. bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného) a povinným. V zmysle tejto zmluvy S. banka, a.s. poskytla povinnému úver vo výške XX.XXX,- Sk.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) , alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (S. banka, a.s.) a povinným, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. G. únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor G. spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa X.XX.XXXX vo veci B. R. SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica XX/XX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora vo veci Asturcom R. SL. K. prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za postup, ktorý je v súlade so zákonom.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v článku 11 bod XX.X. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX.

Podľa tohto článku sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ (zo zmluvy o úvere) a OP (z obchodných podmienok) , budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh PB (S. banky) a riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s T. a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik T. alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Q. B. A Z., a.s. P.: XX XXX XXX, zapísaná v OR SR OS C. 1, odd. Sa, vl. č. XXXX/B [Q.] podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu Q. podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Z. rozhodcovského konania je C..

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") .

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a po vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu K. Q. XX/ XX/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) . Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy) , čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu X Prílohy Smernice Q. č. XX/XX G. z X.X.XXXX a v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený povinný v zmysle ustanovenia § 93b zákona č. XXX/XXXX Z. z. o bankách ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí. Podľa znenia ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. XXX/ XXXX Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, totiž banky a pobočky zahraničných

bánk boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i) ] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. (poznámka č. 88k/ k zákonu č. 483/2001 Z. z.) . Jedná sa o súd zriadený bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu ani z výpisu z Obchodného vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Q., B. A Z., a.s. je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle ustanovenia § 67 zákona č. XXX/XXXX Z. z.o platobnom styku, pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z bankových obchodov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodu neplatného uzavretia rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok, a teda exekučný titul nebol vydaný orgánom na to oprávneným. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Preto odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul. Dôvodne preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s .p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešnýania a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.