KSKE 14 CoE 49/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208222637 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208222637.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: W. poisťovňa so sídlom v O., pobočka S., E. námestie 1, S., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: B. X. - M.E.T., nar. XX.XX.XXXX, I. 6, S., IČO: XX XXX XXX pre vymoženie 677,29 eura a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom X.. O. F., W. 3, W. K. B., pod sp. zn. Ex XXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, zo dňa 2.2.2012 č. k. 38Er/2921/2008-11, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

Účastníkom náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi X.. O. F. trovy exekúcie vo výške 76,47 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 5.9.2008 poveril vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného súdneho exekútora X.. O. F.. Súdny exekútor dňa 30.1.2012 oznámil, že povinná dňa 14.8.2011 zomrela a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky tak, ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. XXD/XXX/ XXXX, P. XXX/XXXX z 11.11.2011.

Súd prvého stupňa s poukazom na uvedené uznesenie konštatoval, že povinná v priebehu exekučného konania zomrela. Keďže nezanechala majetok, účastníkmi exekučného konania sa nestali jej právni nástupcovia, preto exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196 a § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 76,47 eura, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 33,19 eura, z hotových výdavkov (poštovné) vo výške 36,64 eura a 20% dane z pridanej hodnoty v sume 6,64 eura. Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov, ktoré mal vynaložiť za kancelársky materiál, pretože tieto náklady vynaložil súdny exekútor zo svojho majetku v súvislosti s personálnym a materiálnym zabezpečením exekútorského úradu ako predpokladu pre výkon exekučnej činnosti a tieto si môže zahrnúť do daňových výdavkov vynakladaných na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov podľa § 2 písm. i/ a § 19 zákona č. 595/200, Z. z. o daní z príjmov.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol len výrok uznesenia o trovách exekúcie a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie v jeho napadnutej časti a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Mal za to, že súd mal exekúciu zastaviť podľa § 57 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Povinná totiž zomrela a stratila spôsobilosť na právne úkony. Poukázal na to, že exekúcia do úmrtia povinnej trvala tri roky a súdny exekútor, aj keď povinná podnikala a zamestnávala zamestnancov, pohľadávku oprávneného nevymohol. Zdôraznil, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku pripúšťa možnosť, nie povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. Povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré z vynaložených trov na vymáhanie nároku boli účelné a či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol zastavenie exekúcie predvídať, teda či z objektívneho hľadiska procesne zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na to, že k zastaveniu došlo z dôvodu úmrtia povinnej, z procesného hľadiska oprávnený nezavinil zastavenie konania, a preto nie je dôvod, aby znášal trovy exekúcie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa presvedčivo nezdôvodnil, v čom vidí zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, pre ktoré je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a nedostatočne odôvodnil ani výšku priznaných trov exekúcie.

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo doručené 22.2.2012, nevyjadril.

S právnym posúdením veci a odôvodnením súdu prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje naň (§ 219 ods. 2 O. s. p.) . K odvolacím námietkam oprávneného uvádza:

Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného zákona v znení platnom v čase začatia exekúcie) . Tieto náklady uhrádza podľa § 197 povinný.

V preskúmavanej veci však povinná po začatí exekučného konania zomrela. Nemožno jej preto uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekučného konania, súdny exekútor má pritom ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí nárok na trovy exekúcie. Tieto trovy mu patria aj v prípade zastavenia exekúcie za prácu, ktorú účelne vykonal, aj keď k uspokojeniu oprávneného nedošlo.

Povinná zomrela bez zanechania majetku a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka) . V posudzovanej veci však poručiteľovi dlhy neprešli na dedičov a títo nevstúpili do jeho povinností vo vzťahu k oprávnenému, pretože dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 470 Občianskeho zákonníka) a poručiteľka žiaden majetok nezanechala. Súd prvého stupňa mal prihliadať na nemajetnosť poručiteľky - povinnej a exekučné konanie mal zastaviť z tohto dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na správne zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Citované ustanovenie je výnimkou zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného konania, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Oprávnený znáša trovy exekúcie, ak zastavenie exekúcie zavinil a v prípade, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na to, že v konaní bola zistená nemajetnosť povinnej, rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie nie je správne. Odvolací súd pri právnom posúdení náhrady trov exekúcie vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v rozhodnutí sp. zn. 7M D. X/ XXXX zo dňa 13.5.2011.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní podľa obsahu pripojeného exekučného spisu posúdi účelnosť súdnym exekútorom uplatnených a vyčíslených trov exekúcie a o trovách exekúcie rozhodne v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení. Podľa § 226 O. s. p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.