KSKE 14 CoE 65/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/65/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012898826 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012898826.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: M. poisťovňa so sídlom v Z., pobočka N., J. nám. 1, XXX XX N., R.: XX XXX XXX, proti povinnému: L., s.r.o. N., M. XX, XXX XX N., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému X XXX,XX eur s príslušenstvom v konaní vedenom pred súdnym exekútorom V.. Ing. Z. K. pod sp. zn. Ex/XXXX/XXXX, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu T. súdu N. II č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal a vec vracia Okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Výroky, ktorými súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) s tým, že povinný bol dňa X.X.XXXX. vymazaný rozhodnutím T. súdu Košice I o zrušení konkurzného konania pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Výrok o náhrade trov exekúcie odôvodnil poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. IV. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX vyslovil právny názor, podľa ktorého nie je možné spochybňovať postavenie súdneho exekútora, ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa. Naproti tomu však súdny exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie, a to najmä tým, že výber súdneho exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamo úmerná jeho procesnej aktivite a pod. V súlade s uvedeným Ústavný súd SR zastal názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje tým, že výkon exekúcie je zverený výlučne súdnym exekútorom. Na uvedené je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z XX.XX.XXXX, séria A, č. 70) , podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Z ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) a aj v tomto prípade zákon ponecháva súdu možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie

oprávneného s prihliadnutím na mieru zavinenia na zastavení exekúcie. Na druhej strane, v prípade, ak súd exekúciu zastaví, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, musí na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) . V tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok konania (zánik povinného bez právneho nástupcu) , ktorá je navyše neodstrániteľná. Oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný subjekt v priebehu exekučného konania zanikne bez právneho nástupcu a teda podľa názoru súdu zastavenie exekúcie nezavinil.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra, nemohol súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora postupovať podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať ho na úhradu priznaných trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. Preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu, len čo do výroku o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že predmetné exekučné konanie sa v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa XX.X.XXXX oprávneným. Súd uznesením rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, nakoľko povinný dňa X.X.XXXX zanikol výmazom z obchodného registra a nemôže byť ďalej účastníkom konania.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

V zmysle ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku .

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Návrhom na zastavenie exekúcie žiadal súdny exekútor konajúci súd o zastavenie exekúcie z dôvodov: nemajetnosť povinného, výmaz povinného z obchodného registra. Pričom konajúci súd nevzal do úvahy, že pri rozhodovaní o rušení spoločnosti prebieha okrem iného aj lustrácia majetku spoločnosti, pričom pokiaľ je zistené, že spoločnosť je nemajetná, resp. jej majetok nepostačí ani na úhradu odmeny správcu a náhradu hotových výdavkov vykoná zrušenie a výmaz bez likvidácie.

Súd v danom uznesení uviedol, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie. S týmto tvrdením súdu sa súdny exekútor nestotožňuje.

Konajúci súd v odôvodnení uznesenia nespomína, že by z jeho strany došlo k oboznámeniu sa s dôvodmi zrušenia a výmazu spoločnosti, t.j. zo strany konajúceho súdu pri rozhodovaní o trovách exekúcie nedošlo k zisteniu skutočností na základe, ktorých by bolo možné spravodlivo a zodpovedne rozhodnúť. Pre rozhodnutie o trovách exekúcie je zvlášť dôležité oboznámenie sa so spisom č.k. XXCbR/ XX/XXXX-XX konaním o zrušení povinného, z ktorého jednoznačne vyplýva, že povinný je nemajetný a nevykonáva žiadnu činnosť.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa opiera svoje rozhodnutie o rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR týkajúcu sa nepriznania náhrady trov exekúcie. Konajúci súd však vychádzal len zo skutočnosti, že povinný bol vymazaný z obchodného registra v roku X.X.XXXX a tým stratil právnu subjektivitu

a spôsobilosť byť účastníkom konania. Opomenul však vziať do úvahy, skutočnosť, že povinný bol preukázateľne nemajetný a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

Má za to, že nakoľko konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie nevzal do úvahy aj túto skutočnosť, je jeho rozhodnutie zaťažené vadou spočívajúcou v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, ktoré viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vzhľadom na vyššie uvedené súdny exekútor žiada, aby pri rozhodovaní o odvolaní boli vzaté skutočnosti zistené v konaní č.k. XXCbR/XX/ XXXX-XX.

Predpokladá, že oprávnený aj sám robil voči povinnému úkony na zabezpečenie dobrovoľného plnenia, avšak zrejme bezúspešne. Preto má za to, že oprávnený mohol predvídať, že dôjde k zániku povinného pre nemajetnosť a teda mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - nemajetnosť povinného z toho vyplýva, že by mal byť súdom zaviazaný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

So zreteľom na mieru rizika, ktorú oprávnený znáša už pri podaní návrhu je aj mierou jeho zavinenia pri nevymožiteľnosti pohľadávky. Súdny exekútor má za to, že pokiaľ oprávnený požiadal o nariadenie exekúcie, musí niesť aj určité riziko náhrady nákladov exekúcie a toto riziko pri podávaní návrhu zvažovať.

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa XX.X.XXXX, pričom exekučný titul - platobný výmer č. XXXX-XX-XXXX/XXXX-XXX a č. XXXX-XX-XXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, oba nadobudli právoplatnosť dňa X.X.XXXX a vykonateľnosť dňa X.X.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že exekučný titul bol vykonateľným od marca XXXX, súdny exekútor mohol na základe návrhu oprávneného začať konať až po podaní návrhu zo strany oprávneného, t.j. po uplynutí vyše X roka a X mesiacov od vykonateľnosti exekučného titulu, čím sa možnosť vymoženia predmetnej pohľadávky znížila. So zreteľom na mieru rizika, ktorú oprávnený znáša už pri podaní návrhu je aj mierou jeho zavinenia pri nevymožiteľnosti pohľadávky. Súdny exekútor má za to, že pokiaľ oprávnený požiadal o nariadenie exekúcie, musí niesť aj určité riziko náhrady nákladov exekúcie a toto riziko pri podávaní návrhu zvažovať. V prípade, ak by oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie hneď po nadobudnutí vykonateľnosti daného rozhodnutia, súdny exekútor by mal viac času na vymoženie pohľadávky oprávneného.

Má za to, že pri rozhodovaní konajúci súd nesprávne zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti, ktoré svedčia o procesnom pochybení oprávneného, keďže oprávnený svojím konaním zavinil zastavenie exekúcie.

Upozornil na skutočnosť, že povinný podal návrh na vykonanie exekúcie dňa XX.X.XXXX, upovedomenie o začatí exekúcie bolo vyhotovené dňa X.X.XXXX a povinnému zaslané dňa X.X.XXXX. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie neprevzal z dôvodu: adresát neznámy.

Je potrebné, aby súd preskúmal skutočnosť, či oprávnený vedel, že povinný je na adrese uvedenej v obchodnom registri neznámy. Oprávnený mohol vedieť, že v prípade, ak je povinný na uvedenej adrese neznámy je malá pravdepodobnosť, že exekúcia bude úspešná a napriek tomu podal návrh na začatie exekúcie a tým podstúpil dané riziko, že v prípade zastavenia exekúcie bude musieť znášať trovy exekúcie.

V priebehu exekučného konania súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného a boli vykonané všetky úkony na zistenie majetku povinného.

Lustráciou v evidencii motorových vozidiel bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom a ani držiteľom motorového vozidla. Lustráciou v katastri nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností. Následne súdny exekútor zistil, že došlo k výmazu povinného dňa X.X.XXXX, pričom

povinný bol vymazaný rozhodnutím Okresného súdu N. I o zrušení konkurzného konania pre nedostatok majetku.

Vykonanými lustráciami v exekučnom konaní bolo zistené, že povinný je nemajetný, pričom oprávnený bol o tejto ako aj o vyššie uvedených skutočnostiach písomne viackrát informovaný.

Podľa jeho názoru malo byť exekučné konanie zastavené nie len z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania (povinný bol vymazaný z obchodného registra) , ale súčasne aj z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (povinného) pre nedostatok majetku.

Vzhľadom na vyššie uvedené nie je zrejmé, prečo by mal znášať financovanie exekúcie, ktorá bola vykonávaná v prospech oprávneného, ktorý podaním návrhu na vykonanie exekúcie sám inicioval jej vykonávanie. K exekúcii došlo na základe návrhu oprávneného a teda aj činnosť exekútora a s ňou spojené náklady vznikajú práve preto, že oprávnený vyvolal svojím dispozičným úkonom začiatok exekučného konania.

Zároveň trvá na vyúčtovaní trov exekúcie, ktoré zaslal súdu spolu s návrhom na zastavenie exekúcie dňa XX.X.XXXX.

Súdnemu exekútorovi priamo zo zákona patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ako vyplýva z vyššie uvedených citovaných zákonný ustanovení, ide o priamy zákonný nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. V zásade má povinný povinnosť nahradiť trovy exekúcie, avšak v prípadoch, kedy povinný túto svoju povinnosť objektívne nemôže splniť (v danom prípade z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu) má súdny exekútor za to, že je spravodlivé, aby trovy exekúcie znášal oprávnený. Súdny exekútor v exekučnom konaní preukázateľne vykonával úkony s cieľom uspokojiť oprávneného a v jeho prospech, v záujme ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Trovy exekúcie nemajú vznikať na ťarchu účastníkov súdneho exekútora, (ktorý je účastníkom konania, iba ak sa rozhoduje o trovách exekúcie) . Súdny exekútor má za to, že trovy exekúcie má hradiť povinný, avšak uvedené platí len vtedy, ak je trovy možné od neho vymôcť alebo ak ich sám dobrovoľne zaplatí. Ak však nastane situácia, v ktorej povinný nemôže z akýchkoľvek príčin nahradiť súdnemu exekútorovi trovy, musí ich zaplatiť oprávnený - táto jeho povinnosť vyplýva aj z práva súdneho exekútora považovať od oprávneného preddavok na trovy exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené nie je mu zrejmé, prečo by mal znášať financovanie exekúcie, ktorá bola vykonávaná v súlade so zákonom a v prospech oprávneného, ktorý podaním návrhu na vykonanie exekúcie sám inicioval jej vykonávanie.

Súdny exekútor ďalej podotýka, že v zmysle ustanovenia § 2 Exekučného poriadku je ... štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len exekučná činnosti ) . Exekútor je teda fyzickou osobou, na ktorú štát preniesol časť verejnej moci za účelom plnenia jednej z najdôležitejších úloh štátu - ochranu práv a oprávnených záujmov občanov Slovenskej republiky. Exekučný poriadok v ustanovení § 5 priznal súdnemu exekútorovi postavenie verejného činiteľa, nie však postavenie štátneho orgánu a preto súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti využíva svoj majetok, ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby a nie majetkom štátu.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného súdnemu exekútorovi pri zabezpečovaní núteného výkonu povinností vznikajú nevyhnutné náklady, ktoré musí hradiť sám zo svojho majetku.

Pokiaľ súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania aj súdny exekútor a preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutie o trovách exekúcie bolo spravodlivé aj vo vzťahu k súdnemu exekútorovi a aby vzniknuté trovy exekúcie nevznikali na ťarchu súdneho exekútora.

Náhrada trov exekúcie patriaca súdnemu exekútorovi za ním vykonanú prácu v prospech oprávneného je majetkovým právom exekútora, ktorého môže byť zbavený len vo verejnom záujme a za podmienok stanovených zákonom (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu d Dohovoru ochrane základných práv a slobôd) .

Na záver súd vo svojom uznesení upriamuje pozornosť na jednoduché konštatovanie prvostupňového súdu, ktoré je obsiahnuté v odôvodnení uznesenia Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Toto riziko je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie , pričom sa súd odvoláva na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele c. Belgicko z XX.XX.XXXX (Ďalej v texte rozhodnutie ) .

V tejto súvislosti súdny exekútor podotýka, že predmetné rozhodnutie výslovne vychádzalo z bezplatného poskytovania právnych služieb pri zastupovaní nemajetných advokátov ex offo v Z., u ktorých bolo riziko neuhradenia odmeny opodstatnené. Súdny exekútor má za to, že uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné na povolanie exekútora a jeho aplikáciu považuje v tomto prípade za účelovú a bez nadväznosti na obsah celého rozhodnutia a skutkový stav v tomto exekučnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti preskúmal výrok ad 3 uznesenia Okresného súdu N. II sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX, Ex XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. toto rozhodnutie zmenil a vydal toto uznesenie:

Výrok ad 3 uznesenia Okresného súdu N. II sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX, Ex XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX sa mení nasledovne:

Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške XX,XX eur a to do X dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

Uznesenie vo výrokoch, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia bola zastavená neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť a preto neboli v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa záverov dovolacieho súdu, súd prvého stupňa sa náležite nezaoberal otázkou z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku o trovách exekúcie, treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. Uvedený záver je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMCdo/XX/XXXX zo dňa 24.11.2011.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní zaoberať sa všetkými potrebnými skutočnosťami týkajúceho sa majetku povinného v priebehu exekúcie až do jeho výmazu a to najmä

oboznámením sa s príslušným konkurzným spisom. V prípade, ak sa preukáže, že nemajetnosť povinného v priebehu exekučného konania, bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie ako nepreskúmateľné a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.