KSKE 15 CoE 104/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/104/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610211883 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610211883.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zast.: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti povinným: 1/ N. Š., G.. XX.X.XXXX, K. Z. P. XXX/X, A. O., 2/ Y. Š., G.. X.X.XXXX, K. Z. P. XXX/X, A. O., 3/ N. B., G.. X.X.XXXX, K. A. B. XX, A. O., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 11406/10, o vymoženie 267,59 Eur (8.061,42 Sk) s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.8.2011, č. k. 8Er/532/2010-29, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu voči povinnej N. B. vyhlásil za neprípustnú a v tejto časti exekúciu zastavil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 16.8.2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 267,59 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. Ro 1056/1991 z 24.9.1991, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.10.1991.

Dňa 4.8.2011 bolo súdu doručené podanie N. B., z obsahu ktorého bolo zrejmé, že povinná vzniesla námietku premlčania nároku vymáhaného v exekúcii a žiadala exekúciu zastaviť.

Súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka a podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Totižto platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. Ro 1056/1991 zo dňa 24.9.1991, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.10.1991 a návrh u súdneho exekútora bol podaný dňa 4.8.2010, t. j. po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty teda, teda v čase, kedy už bol nárok priznaný exekučným titulom premlčaný.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne a má za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania poukázal na ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v 3 rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia,

zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia. S poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.4.2006 sp. zn. 32 Odo 466/2004 zdôraznil, že pokiaľ právo na zaplatenie úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčanie práva na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne. Citoval časť vyššie uvedeného rozhodnutia, v zmysle ktorého "Správny nie je záver súdu, podľa ktorého úroky ako príslušenstvo pohľadávky sledujú osud pohľadávky, a teda ak došlo k premlčaniu istiny, je premlčané aj právo na zaplatenie príslušenstva". V nadväznosti na uvedené mal za to, že vymáhaná pohľadávka nie je premlčaná v celom rozsahu. Exekučné konanie je vedené na základe platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. Ro 1056/1991 zo dňa 24.9.1991, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.10.1991, pričom došlo k premlčaniu istiny, keďže ubehla 10-ročná premlčacia doba ustanovená v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ však ide o úroky vyplývajúce z exekučného titulu, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti exekučného titulu, teda odo dňa 20.10.1991, tieto sa premlčujú v 3-ročnej premlčacej dobe a právo oprávneného na vymoženie 12 % úroku z dlžnej sumy 351,52 Eur od 17.8.1991 do 3.8.2007 je premlčané. Keďže zvyšný úrok sa dosiaľ nestal zročným a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 4.8.2010, kedy došlo k uplatneniu práva oprávneného, a teda k spočívaniu premlčacej doby, nárok oprávneného v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 12 % ročne zo sumy 351,52 Eur od 4.8.2007 do zaplatenia premlčaný nie je a exekúcia v časti vymoženie úroku vo výške 12 % ročne zo sumy 351,52 Eur od 4.8.2007 do zaplatenia je dôvodná, nakoľko tu nie je dôvod, pre ktorý by bola exekúcia v tejto časti neprípustná. Oprávnený v odvolaní poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5CoE/91/2010-51 a uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 9Er/534/2009-52, čím chcel odôvodniť potrebu právnej istoty, čiže aby súdy rozhodovali jednotne a v súlade s platnou právnou úpravou tak, aby bola zabezpečená právna istota veriteľov ohľadom požadovaných nárokov voči dlžníkom. Na základe vyššie uvedeného má oprávnený za to, že je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t. j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Oprávnený ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t. j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci však dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Aj keď súd prvého stupňa posudzoval dôvodnosť vznesenej námietky premlčania zo strany povinnej iba v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemalo to za následok vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia, lebo v konečnom dôsledku správne posúdil aj otázku premlčania priznaných úrokov z omeškania v zmysle ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

V preskúmavanej veci oprávnený namieta práve nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v otázke premlčania úrokov z omeškania, a to ohľadne úrokov z omeškania od 4.8.2007 do zaplatenia, ktoré sa podľa jeho názoru nestali zročnými.

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť (§ 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka) .

Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní (§ 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka) .

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v 3-ročnej lehote sa nepremlčujú tie práva na úroky, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím za dobu minulú, t.j. zročnosť ktorých nastala do právoplatnosti rozhodnutia súdu, tieto sa premlčujú v 10 - ročnej lehote. Naproti tomu úroky, ktorých splatnosť nastala až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa premlčujú v troch rokoch. Zároveň, ale v dôsledku premlčania pohľadávky nie je možné priznať ani jej príslušenstvo za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 466/2004 zo dňa 26.4.2006) . Najneskôr sa teda premlčia všetky úroky z omeškania spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona) , by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva, a to princíp "vigilantibus iura scripta sunt" (bdelým patrí právo) . Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/222/2005 zo dňa 27.3.2008) .

Súd prvého stupňa teda nepochybil, pokiaľ v dôsledku vznesenej námietky premlčania povinnou považoval za premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania od okamihu, kedy márnym uplynutím premlčacej doby došlo k premlčaniu istiny, t. j. aj po 19.10.2001. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku, t. j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné a tento účinok sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj k jej príslušenstvu, ktoré predstavuje zmluvný úrok alebo úrok z omeškania.

V danom prípade, keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.10.1991, uplynutím 10-ročnej lehoty dňom 19.10.2001 sa právo priznané týmto exekučným titulom premlčalo, rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, ktorých splatnosť nastala či už ku dňu právoplatnosti platobného rozkazu alebo po jeho právoplatnosti a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany povinnej nie je možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania po 19.10.2001 tak, ako sa toho domáha oprávnený. Po tomto dátume vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné priznať ani úroky z omeškania. Pri inom výklade (oprávneného) by oprávnený mal nárok na úroky z omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde a takýto výklad je neprípustný tak, ako na to už poukázal aj Najvyšší súd SR vo vyššie citovanom rozhodnutí.

V súvislosti s odvolaním oprávneného odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/157/2009 z 29.6.2010, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie istiny a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov a podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne. Pri takomto názore by totižto za každý deň omeškania malo vznikať veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím vo svojich

dôsledkoch v rozpore so zákonom by bolo popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah. Úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzok teda nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.

Aj vzhľadom na vyššie uvedený záver Najvyššieho súdu SR sa nemožno stotožniť s výkladom oprávneného, podľa ktorého má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania aj za dobu po premlčaní hlavného záväzku.

K námietke oprávneného týkajúcej sa uznesenia resp. postupu Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 9Er/534/2009, či Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 5CoE/91/2010 odvolací súd uvádza, že v danej veci boli prejednávané konkrétne nároky oprávneného, ktoré nie sú predmetom súdneho prieskumu v rámci tohto konania. Zároveň v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom, a teda rozhodnutia iných súdov nie sú pre tunajší súd právne záväzné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.