KSKE 15 CoE 111/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/111/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511201752 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511201752.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému K. K., Č.. C. XXX/XX, H. X. L., v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2, pod sp. zn. EX 398/2011, o vymoženie 268,38 eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 11.5.2011, sp. zn. 17Er/418/2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku týkajúcom sa náhrady trov exekúcie a v rozsahu zrušenia vracia tomuto vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a povinnému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi, Exekútorský úrad Martin, trovy exekúcie v sume 44,87 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu námietky povinného, v ktorých namieta začatie exekúcie z dôvodu úhrady vymáhanej pohľadávky. Oprávnený na výzvu súdu potvrdil, že povinný dňa 25.01.2011 uhradil vymáhanú pohľadávku v plnom rozsahu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 03.11.2010. Do tohto dňa mal povinný možnosť dobrovoľného plnenia vymáhanej pohľadávky v prospech oprávneného pod následkami núteného vymáhania prepísanej pohľadávky vrátane sankcií s tým spojenými. Povinný plnil až 25.01.2011, čo je po dvoch mesiacoch po dni, kedy plniť mal, oprávnený teda podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne v celom rozsahu. Exekučné konanie sa začalo dňa 25.01.2011, kedy bol návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi, to znamená za účinnosti novelizovaného znenia § 14 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdny exekútor využil zákonnú možnosť, keď si uplatnil minimálny zákonný paušál v zmysle § 14 vyhl. v sume 33,19 eur a k tomu náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 4,20 eur, ako i DPH 20 % v sume 7,48 eur, pretože preukázal, že je registrovaným platiteľom DPH, čo mu súd i priznal. DPH vypočítal súd z odmeny podľa § 14, § 15 vyhlášky tak, ako si to súdny exekútor uplatnil. Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197) . Exekučné konanie sa začalo dňa 25.01.2011 doručením návrhu oprávnenému na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Povinný zaplatil v deň začatia exekučného konania vymáhanú pohľadávku, ale plnil po lehote určenej v exekučnom titule, súd preto podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uložil povinnému nahradiť oprávnenému priznané trovy exekúcie.

Proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa týkajúcom sa náhrady trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a žiadal toto uznesenie čo do výroku o trovách exekúcie zmeniť tak, že náhrada trov exekučného konania nebude súdnemu exekútorovi priznaná.

Povinný vo svojom odvolaní poukazuje na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.01.2011 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Povinný uhradil vymáhanú pohľadávku v ten istý deň, t. j. dňa 25.01.2011 v celom rozsahu. Ustanovenie § 47 ods. 3, veta druhá zákona č. 233/1995 Z.z., podľa ktorého exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie , bolo zakotvené do zákona č. 233/1995 Z.z. z dôvodu zneužívania inštitútu súdnej exekúcie v prípadoch, keď už došlo k splneniu dlhu a napriek tomu sa cez antidatovanie pečiatky exekútora, podá návrh na vykonanie exekúcie s cieľom uplatniť 10% - tnú odmenu z dôvodu, že sa plnilo až po začatí exekúcie. Je len prirodzené, že exekútor môže vykonať exekúciu až po udelení poverenia. Vymáhaná pohľadávky bola uhradená v deň začatia exekučného konania, t. j. dňa 25.01.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie č. 5806 050585 bolo vydané Okresným súdom Košice - okolie dňa 23.02.2011. K uhradeniu pohľadávky došlo pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a teda súdny exekútor nevymohol ani časť pohľadávky a jeho jediným úkonom bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 36 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z., sa exekučné konanie začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44) .

Exekučné konanie sa začína dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Začatie exekučného konania však ešte neoprávňuje súdneho exekútora začať vykonávať exekúciu. Toto oprávnenie získa súdny exekútor až vtedy, keď ho exekučný súd vykonaním exekúcie poverí. A práve týmto dňom, sa exekučné konanie dostáva do svojho ďalšieho štádia a tým je vykonávanie exekúcie. Až od tohto okamihu (od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) môže súdny exekútor vykonávať úkony smerujúce k vykonávaniu exekúcie.

V preskúmavanom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 25.01.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 23.02.2011 bol súdny exekútor JUDr. Peter Krištofík Mucha, Okresným súdom Košice - okolie poverený (č. 5806 050585) vykonaním exekúcie pod sp. zn. EX 398/2011. Dňa 07.03.2011 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, proti ktorému podal povinný v zákonnej lehote námietky, ktoré odôvodnil tým, že dlžnú sumu zaplatil. Z oznámenia oprávneného datovaného ku dňu 18.03.2011 vyplýva, že povinný vymáhanú pohľadávku zaplatil dňa 25.01.2011.

Podľa § 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., sa touto vyhláškou ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa osobitného zákona.

Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z.z.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2011, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení správne poznamenal, že povinný zaplatil vymáhanú pohľadávku v deň začatia exekučného konania, a teda plnil po lehote určenej v exekučnom titule. Na druhej strane sa však už súd nezaoberal skúmaním skutkového stavu tak, ako si to vzniknutá situácia vyžadovala. Povinný zaplatil, súdnym exekútorom následne vymáhanú pohľadávku, dňa 25.01.2011 to znamená v deň, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, teda v deň začatia exekučného konania. Pristúpiť k vykonávaniu exekúcie, v zmysle začatia vykonávania úkonov smerujúcich k vymoženiu dlžnej sumy, však súdny exekútor môže až potom, ako mu príslušný exekučný súd na základe jeho žiadosti udelí poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia listom doručeným tomuto súdu dňa 10.02.2011, pričom exekučný súd (Okresný súd Košice - okolie) ho vykonaním exekúcie poveril poverením doručeným mu dňa 01.03.2011. Z uvedeného vyplýva, že hoci podľa práva sa exekučné konanie začalo dňa 25.01.2011, tým že v tento deň povinný pohľadávku oprávneného zaplatil v celej výške, zaplatil ju fakticky dobrovoľne, pretože tak urobil ešte skôr než mohol súdny exekútor k vykonávaniu exekučnej činnosti pristúpiť a vlastne ešte skôr než stihol v exekučnom konaní čokoľvek vykonať. Podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania prvostupňového súdu (§ 47 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. platného do 31.05.2011) , súdnemu exekútorovi neprislúchalo právo na náhradu trov exekučného konania za také úkony, ktoré súdny exekútor vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie, čo v odvolaní namietol aj povinný. Ustanovenie § 47 ods. 3 bolo s účinnosťou od 01.01.2012 modifikované hore citovaným spôsobom tak, že je v ňom vyjadrený úmysel zákonodarcu odmeniť súdneho exekútora aj za činnosť, ktorú tento vykonal od začatia exekučného konania do začatia vykonávania exekúcie ako takej, to znamená do doby než mu bude súdom udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Činnosť oprávneného ako účastníka exekučného konania, v prospech ktorého súdny exekútor vykonáva exekúciu, nemôže skončiť podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ale oprávnený musí byť aktívny v celom priebehu exekučného konania. Táto jeho aktivita spočíva okrem iného aj v poskytovaní potrebnej súčinnosti a oznamovaní všetkých zmien, ktoré môžu mať na priebeh exekučného konania dopad. A práve v tejto súvislosti prvostupňový súd pochybil, pretože úplne ignoroval pasivitu oprávneného a celú zodpovednosť za vzniknuté trovy exekúcie a ich náhradu preniesol na povinného. Ak teda povinný uspokojil oprávneného v plnom rozsahu dňa 25.01.2011 a súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 10.02.2011, nemožno túto niekoľkodňovú nečinnosť oprávneného spočívajúcu v neoznámení zaplatenia dlžnej sumy prehliadnuť. Oprávnený oznámil zaplatenie dlžnej sumy až listom zo dňa 18.03.2011 a až na základe dožiadania súdneho exekútora. Preto ak prvostupňový súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. z dôvodu zastavenia exekúcie, odvolací súd k tomu dodáva, že ak by si oprávnený splnil svoju informačnú povinnosť, súdny exekútor by nemal žiadny dôvod žiadať súd o poverenie vykonať exekúciu a z tohto dôvodu by mu nevznikli ani žiadne trovy. Preto aj keď odvolací súd si je vedomý skutočnosti, že súdny exekútor postupoval po začatí exekučného konania zákonným spôsobom a v dobrej viere, že vymáha neuhradenú pohľadávku oprávneného, nemožno považovať trovy, ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli, za účelne vynaložené. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na existenciu inštitútu náhrady škody, ktorá v tomto prípade (z dôvodu nesplnenia povinnosti oprávneným) súdnemu exekútorovi neúčelným vykonávaním exekúcie vznikla.

Preto vzhľadom na uvedené konštatovania, bol odvolací súd nútený odvolaním napadnuté uznesenie vo výroku týkajúcom sa náhrady trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 , písm. h/ O.s.p. (nedostatočne zistený skutkový stav) zrušiť a vrátiť ho prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.