KSKE 15 CoE 112/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/112/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012898805 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012898805.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti povinnému S. L., nar. XX.XX.XXXX, R. Č.. XX, B., v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 17, pod sp. zn. EX 2388/2002, o vymoženie 164,66 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 26.01.2012, č. k. 37Er/2969/2002 - 17, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie a vec mu vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II napadnutým uznesením zastavil exekúciu a zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi so sídlom v Košiciach, ul. Štúrova č. 17, trovy exekúcie v sume 108 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 02.12.2002 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 027650 vydaného Okresným súdom Košice II dňa 02.01.2003 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Michal Mazúr. Podaním zo dňa 27.06.2005, oprávnený navrhol exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z.z. z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd exekúciu podľa tohto ustanovenia zastavil a postupom podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré tomuto priznal vo výške 108 eur.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený v časti výroku o trovách exekúcie a domáhal sa ním, aby súd tam uvedené trovy exekúcie spolu s príslušnou DPH súdnemu exekútorovi nepriznal. Z obsahu odvolania ďalej vyplýva, že úkony: prevzatie, preštudovanie návrhu a jeho predloženie na zápis do registra a vyhotovenie žiadosti o vydanie poverenia, v trvaní 30 min., za ktoré súd priznal exekútorovi hodinovú odmenu, sú v zmysle ust. § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/, h/ vyhl. č. 288/1995 Z.z. úkony odmeňované paušálnou odmenou, ktorú si exekútor uplatnil a súd túto paušálnu odmenu priznal. Ak sa úkon odmeňuje paušálnou odmenou, nemôže byť odmenený súčasne aj tzv. časovou odmenou. Súd teda v danom prípade duplicitne priznal odmenu toho istého súdneho exekútora. Je totiž logické, že zákonodarca mal na mysli odmeňovanie paušálnou odmenou úkony a činnosť súdneho exekútora akou je prevzatie veci a vypracovanie žiadosti o vydanie poverenia exekútorom, nie úkon súdu - vydanie poverenia. Oprávnený v odvolaní ďalej uvádza, že súd taktiež nesprávne zhodnotil úkon súdneho exekútora - vyhotovenie predkladacej správy a predloženie spisu na súd. Jedná sa totiž o administratívny úkon súdneho exekútora vykonaný v súvislosti s exekučnou činnosťou, za ktoré je podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z., náhrada zahrnutá v odmene exekútora, takže osobitné vyúčtovanie je neprístupné. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 54,51 eur bez akejkoľvek špecifikácie uplatňovanej sumy. Z uvedeného nie je zrejmé, že či predmetná suma bola skutočne účelne vynaložená v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške (účinnosť od 01.01.2012) .

Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 27a vyhl. č. 288/1995 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (uverejnenej pod č. 460/92 Z.z., v znení neskorších ústavných zákonov) , čl. č. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Z.z.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Z.z a č. 102/99 Z.z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Odôvodnenie uznesenia vzťahujúce sa na odvolaním napadnutý výrok týkajúci sa povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, je pre účastníka exekučného konania nepostačujúce a nezrozumiteľné. Ak zákonodarca hovorí o potrebe nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie a trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku, potom odvolací súd musí konštatovať, že súdnym exekútorom vyúčtované a prvostupňovým súdom priznané trovy za úkony - prevzatie, preštudovanie návrhu a jeho predloženie na zápis do registra, ako aj vyhotovenie predkladacej správy a predloženie spisu na súd, takýmito trovami nie sú. Prvostupňový súd sa mal v tomto prípade zaoberať najmä otázkou, či sa skutočne jedná o úkony smerujúce k vykonávaniu exekúcie a nie len o administratívne práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrada ktorých je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Odvolací súd takisto poukazuje aj na priznanie časovej odmeny za úkon - vyhotovenie žiadosti o vydanie poverenia, v trvaní 30 min., z dôvodu súčasného priznania paušálnej odmeny za úkon - získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak by bolo racionálne priznanie

odmeny za vyhotovenie žiadosti o vydanie poverenia, z hľadiska času stráveného nad týmto úkonom, potom je potrebné sa zamyslieť akú činnosť by musel súdny exekútor vykonať v rámci úkonu získanie poverenia na vykonanie exekúcie, aby za neho mohol byť paušálne odmenený. Z toho vyplýva, a čo aj odvolací súd dáva do pozornosti, že pri uvedenom úkone (vyhotovenie žiadosti o vydanie poverenia) došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za obsahovo totožný úkon exekučnej činnosti. Pokiaľ ide o vyhodnotenie účelnosti trov vynaložených súdnym exekútorom v priebehu exekúcie pripadajúcich na náhradu hotových výdavkov, súdny exekútor má nárok na náhradu len tých hotových výdavkov, ktoré v jej priebehu preukázateľne účelne vynaložil. V napadnutom rozhodnutí súd konkrétne nevymenoval a ani bližšie nešpecifikoval z akých jednotlivých položiek pozostáva náhrada poštovných výdavkov súdneho exekútora, ale len pre účastníka exekučného konania nezrozumiteľne túto náhradu uviedol vo výške 54,51 eur.

Na základe uvedených faktov je zrejmé, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia a má za následok nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie pri podrobnom oboznámení sa s exekučným spisom a zároveň posúdiť aj úkony, ktoré súdny exekútor vykonal, a teda či ich vzhľadom na postup exekútora v predmetnej veci možno považovať za účelné a či trovy s tým spojené možno uznať za trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného tak, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade s vysloveným právnym názorom, aby bolo riadne odôvodnené, a teda preskúmateľné.

Preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom konaní rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.