KSKE 15 CoE 143/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/143/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207208714 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207208714.1

Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Obvodný úrad Košice, so sídlom Komenského 52, Košice, IČO: 42097002, proti povinnému : C. P., nar. X.X.XXXX, F. T. D. Q. XX, P., zomr. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 132,78 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č. k. 38Er/1175/2007-27 zo dňa 17. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách exekúcie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, so sídlom Jantárová 30, Košice trovy exekúcie v sume 20,08 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 23.5.2007 poveril, v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe rozhodnutia Obvodného úradu v Košiciach č. k.: VVS-Pr/666/06/HUS zo dňa 17.4.2006, súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola. Z obsahu pripojeného dedičského spisu sp. zn. 39D/51/2011 súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX a dedičské konanie bolo zastavené uznesením č. k. 39D/51/2011-19 zo dňa 29.3.2011, pretože poručiteľ (povinný) nezanechal žiaden majetok. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.4.2011 a stalo sa vykonateľným. Na základe skutočnosti, že povinný zomrel v priebehu exekučného konania a povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku) , ale okamihom smrti prechádzajú na dedičov a skutočnosti, že povinný nezanechal žiaden majetok, súd exekúciu zastavil v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň rozhodol aj o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, a preto oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 20,08 eur, ktoré v napadnutom uznesení aj vyčíslil.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti uzneseniu súdu v časti výroku týkajúcej sa trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v tejto časti tak, že exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

Oprávnený v odvolaní namietal, že súd pri rozhodovaní nesprávne vec posúdil v tom, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu úmrtia a nemajetnosti povinného, pričom opomenul vziať do úvahy, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie už dňa 16.06.2010, z dôvodu preklúzie práva a navrhol zastavenie exekúcie s odvolaním sa na zánik práva podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Súd nesprávne nazýva použitie všeobecného zákona č. 71/1967 Zb. pri výkone rozhodnutia kolíziou zákona špeciálneho (o priestupkoch) , pretože výkon rozhodnutia v správnom konaní sa riadi podľa piatej časti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení. V záujme stability právnych vzťahov zákonodarca zakotvil trojročnú zákonnú prekluzívnu lehotu, márnym uplynutím ktorej zaniká právomoc správneho orgánu vykonať rozhodnutie a to aj vtedy ak boli splnené všetky ostatné predpoklady pre výkon rozhodnutia. Podľa § 72 ods. 2 Správneho poriadku vymáhajúci správny orgán môže podať návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Rozhodnutie oprávneného č. VVS- /666/06 zo dňa 17.04.2006 sa stalo právoplatným dňa 02.10.2006 a vykonateľným dňa 18.10.2006. posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie pripadol na deň 18.10.2009. Počnúc dňom 19.10.2009 došlo k zániku práva na vymáhanie pohľadávky. Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav vyplýva, že exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 24.07.2007 a po zániku práva 19.10.2009 všetky úkony exekútora boli neúčelné a neoprávnené. S touto skutočnosťou sa súd v rozhodnutí o trovách exekúcie nevysporiadal a nesprávne uložil povinnosť uhradiť trovy exekúcie oprávnenému. Oprávnený je toho názoru, že podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne a včas. Ďalej uviedol, že podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady uhrádza zasadne povinný, pričom plynutie času je objektívnou skutočnosťou, ktorá nie je ovplyvniteľná oprávneným.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ustanovenia § 374 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 O.s.p.) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) , preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani odvolacie námietky oprávneného nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého výroku uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. K odvolaniu oprávneného uvádza, že v posudzovanej veci boli zákonnom splnené podmienky na to, aby súd mohol zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Odvolací súd vzal na zreteľ, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku) , ďalej že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) . Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods. 2 Exekučného poriadku) . Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou ( § 460 a § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ) . Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví ( § 175h ods. 1 O.s.p.) ; dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h O.s.p. ( § 175i ods. 1 O.s.p.) . V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú ( § 37 ods. 3 Exekučného poriadku ) , ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností

a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo správne. Následne okresný súd rozhodol správne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ) a tieto v odôvodnení napadnutého uznesenia aj riadne zdôvodnil.

Tieto závery plne zodpovedajú aj právnemu názoru vyslovenému v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. mája 2011, sp. zn. 7M Cdo 5/2011, na ktoré odvolací súd zároveň poukazuje.

Na námietku oprávneného týkajúcu sa jeho návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie práva (§ 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku) , ktorý podal dňa 16.06.2010 odvolací súd uvádza, že o predmetnom návrhu bolo právoplatne rozhodnuté uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 12.07.2010 č.k. 38 Er/1175/2007-12, a to tak, že tento návrh súd zamietol. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje túto námietku za res iudicata, a preto na ňu pri rozhodovaní neprihliadal.

Vzhľadom k tomu, že oprávnený v podanom odvolaní výšku priznaných trov exekúcie nenamietal odvolací súd sa touto otázkou nezaoberal ( § 212 ods. 1 O.s.p.) .

Na základe týchto skutočností odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Súdny exekútor bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, oprávnenej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd nepriznal účastníkom náhradu trov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.