KSKE 15 CoE 148/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/148/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211201457 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211201457.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: O. A., D.. XX.XX.XXXX, N. J. XXXX/XX, G., o vymoženie 727,53 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod č. EX 18102/2010, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 48Er/87/2011-12 zo dňa 19.7.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora, bol vykonaním exekúcie poverený dňa 17.1.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zradeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 07864/2010 zo dňa 17.9.2010, ktorým bola povinná zaviazaná uhradiť oprávnenému sumu 772,53 Eur spolu s príslušenstvom a trovy rozhodcovského konania v sume 251,29 Eur.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d) , § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) , podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní ) , podľa § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) , podľa § 2 písm. a) , b) , § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ) , podľa Zmluvy o fungovaní EÚ a smernice Rady 93/13/EHS, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 903800018, ktorú uzavreli oprávnený s povinnou dňa 17.9.2009. Predmetnú úverovú zmluvu považoval súd za spotrebiteľskú zmluvu, pretože oprávnený konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a povinná konala ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

Súčasťou predmetnej zmluvy je rozhodcovská doložka, ktorá je podľa názoru súdu prvého stupňa neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O neprijateľnú podmienku totiž ide aj v prípade, ak spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa tejto doložky začalo

rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a podať návrh na všeobecnom súde. Povaha zmluvy o úvere je adhézna, a preto mal spotrebiteľ len možnosť prijať zmluvu ako celok resp. ju odmietnuť. Súd poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40 rozsudku. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli podľa názoru súdu prvého stupňa k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernica Rady 93/13/EHS. Súd ďalej konštatoval, že zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne je v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva na ochranu spotrebiteľa. Z týchto dôvodov prvostupňový súd dospel k záveru, že exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol v ňom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na skutočnosť, že povinný v zmluve o úvere uviedol a osobitne aj podpísal, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel povolania. K rozhodcovskej doložke v úverovej zmluve oprávnený uviedol, že sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Z tejto rozhodcovskej doložky teda vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporu a umožňuje ktorejkoľvek zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom. Navyše rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, a preto vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania. Ďalej poukázal na skutočnosť, že povinný vyjadril podpísaním zmluvy o úvere súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom je dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Tento úrok má teda sankčný charakter a dlžník je povinný ho zaplatiť len v prípade, ak nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zmluvy o úvere. Podľa názoru oprávneného úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne nie je neprimeraný a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, čím podstupuje určité obchodné riziko. Zdôraznil, že zo žiadnych právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktoré si môžu zmluvné strany dohodnúť a v tejto súvislosti poukázal aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Taktiež je oprávnený toho názoru, že na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich svojím konaním ako prvý porušil. Aplikovaním moderačného práva by súd nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, čo by viedlo k značnému oslabeniu postavenia oprávneného a k nemožnosti uplatnenia zmluvnej slobody pri uzatvorení zmluvy. Opätovne zdôraznil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútny obchod, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. V závere odvolania oprávnený poukázal aj na to, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný titul bol predmetom preskúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia a v tomto konaní uznal súd prvého stupňa exekučný titul za súladný so zákonom a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preto prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") . To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn.: SR 07864/10 zo dňa 17.9.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 25.10.2010 a vykonateľným dňa 28.10.2010. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 772,53 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 772,53 Eur od 2.4.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 772,53 Eur od 15.6.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 251,29 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z predloženej zmluvy o úvere č. 903800018 zo dňa 17.9.2009 uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 350 Eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 346 eur t. j. celkovo 696 Eur, v 12 mesačných splátkach po 58 Eur, počnúc dňom 16.10.2009. Povinná súčasne prehlásila, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon povolania.

Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V článku 15. týchto podmienok je zakotvená Rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvého stupňa, ktorý založil svoje rozhodnutie na existencii spotrebiteľského vzťahu medzi oprávneným a povinnou. Odvolacia námietka oprávneného, že finančné prostriedky boli povinnej poskytnuté na výkon povolania, nie je opodstatnená. Je totiž nesporné, že poskytnutý úver vo výške 350 Eur nebol povinnej poskytnutý na výkon povolania z dôvodu, že oprávnený túto skutočnosť dostatočne nepreukázal. Pokiaľ by sa nemalo jednať o spotrebiteľský úver, je vecou oprávneného, aby pri uzatváraní iných zmlúv ako spotrebiteľských, v záujme právnej istoty označil účastníkov zmluvy náležite a bezpochybne všetkými náležitosťami týkajúcimi sa identifikácie účastníkov zmluvy. Len samotné zaškrtnutie kolónky v zmluve o úvere, že úver bol poskytnutý na výkon povolania, je pre právne posúdenie zmluvy o úvere podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka irelevantné.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná nemohla ovplyvniť, pretože už boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predstavuje predmetná rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou podmienkou nie je len rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, ale tiež rozhodcovská doložka, ktorá síce umožňuje spotrebiteľovi vybrať si medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, ale ak by sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, aby rozhodcovskému konaniu zabránil. Z tohto dôvodu neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že sa jedná o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá je prípustná.

Odvolací súd zdôrazňuje, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným Ústavou Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 a nasl., ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Oprávnený ďalej namietal, že úrok z omeškania vo výške 0,25 % ročne nie je neprimeraný a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Nakoľko povinná bola zaviazaná rozhodcovským rozsudkom len na istinu, zmenkový úrok vo výške 0,25 % a zákonný úrok vo výške 6 %, vyhodnotil odvolací súd túto námietku ako neopodstatnenú.

Na záver odvolací súd ešte dodáva, že exekučný súd je v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj

materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza; vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Exekučného poriadku sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní však nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Exekučného poriadku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011) . Vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku po udelení poverenia na vykonanie exekúcie preto nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.