KSKE 15 CoE 170/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/170/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607200108 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7607200108.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava proti povinnej G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., B. F. X, o vymoženie 2.381,-- Sk s prísl. (79,03 eur) , o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k 2Er /4/2007-36 zo dňa 29.03.2012, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách konania.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že dňa 12.06.2007 vydal poverenie na výkon exekúcie na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora doručenej tunajšiemu súdu dňa 04.01.2007, Ing. Bc. Radoslava Kešeľaka pre vymoženie istiny 2.381,-- Sk (79,03 eur) , úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 8.160,-- Sk (270,86 eur) od 11.07.2006 do 18.08.2006, zo sumy 5.440,-- Sk (180,57 eur) od 19.08.2006 do 02.11.2006, trovy konania 3.802,-- Sk (126,20 eur) , poplatok za vydanie poverenie 500,-- Sk (16,59 eur) , trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 1.214,-- Sk (40,29 eur) , trovy exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 3514/06 zo dňa 30.08.2006, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému 10.541,-- Sk (349,89 eur) s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 8.160,-- Sk (270,86 eur) od 11.07.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 3.802,-- Sk (126,20 eur) , to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2006 a vykonateľnosť dňa 12.10.2006.

Súd mal preukázané, že účastníci exekučného konania uzavreli dňa 06.02.2006 Zmluvu o úvere č. 7052714 na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 12.000,-- Sk (398,32 eur) , ktorý sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému o zvýšený poplatok vo výške 4.320,-- Sk (143,39 eur) , t.j. celkom vo výške 16.320,-- Sk (541,72 eur) .

Z návrhu na vykonanie exekúcie súd prvého stupňa zistil, že povinná po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do podania návrhu na vykonanie exekúcie uhradila oprávnenému 8160,-- Sk (270,86 eur) .

Následne súd citoval ustanovenia § 57 ods.2, § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok ) , ustanovenia § 45 ods.1 - 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní ) , ustanovenie § 53 ods.1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník ) a ustanovenia § 4 ods.2 písm.g) , § 2 písm.a) , § 3 ods.1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy) . Úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne považoval súd prvého stupňa za odporujúci ustanoveniu § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a ustanoveniu § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Rozhodcovský súd ignoroval požiadavku ochrany spotrebiteľa.

Súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.4 Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd prvého stupňa posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a dospel k záveru, že z exekučného titulu, ktorým je Zmluva o úvere č. 7052714 zo dňa 06.02.2006, nie je zrejmé, či zmluva obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej RPMN ) a nie je z neho zrejmá ani výška poskytnutého úveru oprávneným povinnej, ako aj odplata za poskytnutie pôžičky a sankčné poplatky. V danej veci z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nie je možné preskúmať, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinnú na objektívne nemožné plnenie, plnenie právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu je predmetný exekučný titul nevykonateľný.

Súd prvého stupňa z obsahu zmluvy zistil, že spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý povinnej neobsahoval údaje o RPMN, má súd za to, že bola povinná uhradiť iba poskytnutú istinu vo výške 12.000,-- Sk (398,32 eur) bez poplatku vo výške 4.320,-- Sk (143,39 eur) . Istina bola vymožená v plnej výške vrátane trov rozhodcovského konania.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa zastavil exekúciu v zmysle ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súčasne zamietol žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Súdny exekútor predložil vyúčtovanie, v ktorom požadoval priznať trovy exekúcie vo výške 61,46 eur, avšak súd prvého stupňa mu po preskúmaní výšky trov exekúcie podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška ) priznal trovy exekúcie len vo výške 51,52 eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané dokazovanie a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa oprávneného súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku a § 45 ods.1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Podľa jeho názoru musí exekučný súd nakladať s rozhodcovským rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Všeobecný súd nie je povinný zaoberať sa skúmaním, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ustanovenia § 109 ods.1 písm.b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods.1

veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej namietal, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania podľa § 45 ods.1 písm.b) a c) zákona o rozhodcovskom konaní len na návrh účastníka konania a bez návrhu je možné exekúciu podľa uvedeného ustanovenia zastaviť len v prípade nedostatkov zistených v rozhodcovskom konaní a nie v samotnom rozsudku rozhodcovského súdu. K odňatiu možnosti konať pred súdom uviedol, že k nemu došlo tým, že podľa jeho názoru exekučný súd porušil okrem iného rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený zastával názor, že mal v tomto konaní výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Navyše exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave - Smernica rady 93/13/EHS - ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd podľa názoru oprávneného nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Oprávnený ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V podanom odvolaní tiež namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, a tým bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, resp. konanie má inú vadu, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci. Oprávnený uviedol, že exekučný súd vo veci nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom a účastníci nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. V poslednom bode podaného odvolania namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vzhľadom na to, že exekučný súd je v zmysle § 45 ods.1 písm.c) zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi, ktorá je podľa názoru oprávneného platná. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu nestanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy bola daná možnosť voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, pričom nešlo len o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Oprávnený tiež nesúhlasil s posúdením Zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom v zmysle ustanovenia § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Navyše aj strany zmluvy si v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že všetky právne vzťahy medzi nimi vzniknuté sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podľa oprávneného Zmluvu o úvere nebolo možné podradiť pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v ustanovení § 2 písm.a) , b) a § 4 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že predmetom úverov poskytnutých oprávneným sú peňažné prostriedky a nie tovar alebo služby, preto zmluvy o úvere nemôžu ani obsahovať náležitosti podľa § 4 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch a poukázal tiež na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zaslanie upomienky. Uviedol, že tento úrok má sankčný charakter, že oprávnený pri poskytnutí úveru nevyžaduje žiadne zabezpečenie a výška úroku je primeraná vzhľadom na obchodné riziko oprávneného. Odvolávanie sa na dobré mravy pri posudzovaní výšky úroku z omeškania nie je dôvodné v prípade, keď si povinný svoje povinnosti zo zmluvy nesplnil.

Z týchto dôvodov žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný ani súdny exekútor sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.1 a 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods.1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je čiastočne prípustné a čiastočne nie je dôvodné.

Podľa § 202 ods.2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento exekučný poriadok neustanovuje inak.

V prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté dňa 21.12.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods.7 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods.8 Exekučného priadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z citovaného ustanovenia § 202 ods.2 O.s.p. vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam v exekučnom konaní všeobecne nie je prípustné. Je prípustné iba voči tým rozhodnutiam, kde to výslovne Exekučný poriadok pripúšťa.

Súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Keďže ustanovenie § 44 ods.8 a ani iné ustanovenie Exekučného poriadku odvolanie proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťajú, odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie v exekučnom konaní prípustné, a preto odvolací súd podľa § 218 ods.1 písm.c) O.s.p. odmietol odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu vo výroku o zmene súdneho exekútora. Odvolací súd sa preto ani nemohol meritórne zaoberať odvolaním oprávneného v tejto časti rozhodnutia.

Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa aj vo výroku o zastavení exekúcie.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi oprávneným a povinnou bola dňa 06.02.2006 uzatvorená Zmluva o úvere č. 7052714, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 12.000,-- Sk (398,32 eur) zvýšený o príslušný poplatok vo výške 4.320,-- Sk (143,39 eur) , t.j. povinná celkovo zaplatí čiastku 16.320,-- Sk (541,72 eur) v 6 - dvojtýždňových splátkach po 2.720,-- Sk (90,28 eur) . Oprávnený namietal posúdenie tejto zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm.a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm.b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy:

a) poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,

e) poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200,-- eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20.000,-- eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 1 ods.3 zákona č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu.

Podľa § 3 ods.1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný - nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle §§ 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili "Zmluva o úvere" uzavretá doleuvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Čo sa týka rozsahu prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako exekučnému titulu, odvolací súd uvádza, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Trnavská cesta 37, Bratislava, zo dňa 30.08.2006, č. SR 3514/06.

Podľa § 45 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.a) a b) , alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.b) alebo c) .

Podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) , súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci C. V. R., kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

K oprávneným namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods.2 Exekučného poriadku) , sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom, a teda aj s Ústavou Slovenskej republiky. Preto za neodôvodnenú považuje aj žiadosť oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.1 písm.b) O.s.p. za účelom podania návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 44 ods.2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd považuje za neopodstatnenú odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci a postupu, na základe ktorého mal súdu prvého stupňa dospieť k záveru, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere má spotrebiteľský charakter. Je zrejmé, že sa jedná o typ zmluvy, ktorú mal oprávnený vopred pripravený pre väčší počet spotrebiteľov a ich obsah spotrebitelia nemohli žiadnym spôsobom individuálne ovplyvniť (ide o tzv. adhézne zmluvy) . Je potrebné zdôrazniť, že oprávnený je zmluvnou stranou, ktorá ako veriteľ (fyzická alebo právnická osoba) poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinná je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľovi (fyzickej osobe)

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Oprávneným nebolo v konaní tvrdené a ani preukázané, že by povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navyše povinná je v zmluve o úvere identifikovaná rodným číslom a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa. Na základe uvedeného neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že sa jedná o obchodno-právny vzťah, resp. že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, v ktorom sa uplatňuje zásada zmluvnej voľnosti a strany si môžu upraviť výšku úrokov z omeškania dohodou. V danom prípade sa jedná o vzťah, ktorý má spotrebiteľský charakter, a preto je potrebné posúdiť výšku úrokov z omeškania z hľadiska predpisov spotrebiteľského práva.

Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, aj keď je označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože podľa ustanovenia § 41a Občianskeho zákonníka, ak má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Odvolací súd uvádza, že úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom. Na spotrebiteľské úvery vrátane príslušenstva, ktorými sú úroky z omeškania, nemožno aplikovať Obchodný zákonníka, ale ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľské zmluvy nie sú inštitútom obchodného práva, ale práva občianskeho. Ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka pritom nedovoľuje dohodnúť iný úrok z omeškania než je stanovený v ustanovení § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Výška zákonného úroku z omeškania je v zmysle ustanovenia § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného v čase požadovaného úroku z omeškania ku dňu 11.07.2006 dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda ide o 8 % zákonný úrok. Dohodnutý ročný 91,25 %-ný úrok z omeškania predstavuje viac ako 10-násobok zákonného úroku.

Odvolací súd poukazuje na to, že v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy o úvere č. 7052714 zo dňa 06.02.2006 bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Podľa Rozhodnutia Rady Európskej únie zo dňa 14.04.2003 o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, Rada Európskych spoločenstiev rozhodla vyhovieť žiadosti Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii na základe ratifikačného postupu nadobudla platnosť 01.05.2004. Podľa Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky, čl. I, odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte. To znamená, že odo dňa pristúpenia Slovenskej republiky dňa 01.05.2004 k Európskej únii, pre Slovenskú republiku boli záväzné akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii.

V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na článok 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je aj podmienka upravená v písm.e) , ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. Z tohto dôvodu je nedôvodná aj odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej je povinná, ktorá porušila svoju povinnosť vyplývajúcu pre ňu zo zmluvy o úvere, povinná znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkového vzťahu súhlasila.

Oprávnený v odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 212 ods.1 O.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Oprávnený v odvolaní nenamietal výšku trov priznaných prvostupňovým súdom, odvolací súd sa aj v tomto výroku stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu o nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov a potvrdil výrok o trovách.

Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 219 ods.1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods.4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo návrh na ich priznanie predložený nebol (ustanovenie § 151 ods.1 O.s.p.) .

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.