KSKE 15 CoE 180/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/180/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206205538 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206205538.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinnému Q. C., zomrelému dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXXX/XX, P., o vymoženie 98,93 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. Bohumila Husťáka proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č.k. 39Er/687/2006-22 zo dňa 17.04.2012, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bohumilom Husťákom pod sp. zn. EX 866/2006 za neprípustnú a zastavil ju. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že dňa 27.02.2012 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože povinný dňa 08.09.2007 zomrel bez zanechania majetku.

Následne súd citoval ustanovenie § 57 ods.1 písm.g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok ) a exekúciu zastavil, pretože povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Uviedol, že existencia nedostatku majetku povinného musí byť podložená šetrením súdneho exekútora, pričom exekučný súd nie je viazaný rozhodnutím v inej veci o tom, že povinný nemá majetok. Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že súdny exekútor zisťoval pomery povinného len lustráciou v Sociálnej poisťovni a iné úkony na zistenie majetku nevykonal. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku, pretože súdny exekútor nezisťoval majetkové pomery povinného dostatočným spôsobom.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 197 ods.1 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010 a na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci R. C. E. proti T.. Podľa názoru súdu prvého stupňa oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať smrť povinného. Neexistujúci subjekt nemôže vlastniť majetok, preto nebola splnená ani podmienka podľa ustanovenia § 203 ods.2 Exekučného poriadku na uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. Z týchto dôvodov súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a proti výroku o trovách exekúcie súdny exekútor odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že oprávnený nesie riziko náhrady nákladov, ktoré vznikli v súvislosti so začatím exekučného konania. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až po uplynutí 13 mesiacov od vykonateľnosti exekučného titulu, čím sa možnosť vymoženia pohľadávky znížila. Bol toho názoru, že exekúcie mala byť zastavená podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku, pretože dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného (poručiteľa) a na náhradu trov exekúcie mal byť zaviazaný oprávnený. Súdny exekútor má priamo zo zákona nárok na náhradu trov exekúcie. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného a na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného.

Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ustanovenia § 374 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie je dôvodné a proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú bolo odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku (ustanovenie § 206 ods.2 O.s.p.) .

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods.1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods.1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 98,93 eur (2.980,50 Sk) s prísl. sa začalo dňa 27.02.2006 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice II. č. k. 10C/68/2004-41 zo dňa 12.11.2004 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 11.01.2005, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného sumu 98,93 eur (2.980,50 Sk) a trovy konania vo výške 16,59 eur (500,-- Sk) (v spise na č. listu 5) . Dňa 22.03.2006 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

Uznesením Okresného súdu Košice II. sp. zn. 39D/632/2007 Dnot 241/2007 zo dňa 16.04.2008 bolo dedičské konanie zastavené v súlade s ustanovením § 175h ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože povinný dňa 08.09.2007 zomrel bez zanechania majetku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2008.

Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (ustanovenie § 37 ods.3 Exekučného poriadku) , ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/5/2011 zo dňa 13.05.2011) .

V danom prípade povinný v priebehu konania zomrel a konanie o dedičstve bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Košice II. zo dňa 16.04.2008 z dôvodu, že povinný (poručiteľ) nezanechal žiaden majetok (ustanovenie § 175h Občianskeho súdneho poriadku) . Exekučný súd mal preto exekúciu zastaviť pre nedostatok majetku povinného postačujúceho na úhradu trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku, keďže dedičia povinného nevstúpili do žiadnych jeho práv a povinností z dôvodu jeho nemajetnosti. Zastavenie exekúcie, ak ju súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (ustanovenie § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku) preto nebolo správne.

Odvolací súd v tomto smere odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/11/2011, kde Najvyšší súd konštatoval, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie) , ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.

Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (ustanovenie § 175h ods.1 O.s.p.) , exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (ustanovenie § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku) , ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (ustanovenie § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku) , v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (ustanovenie § 203 ods.2 Exekučného poriadku) ...

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 221 ods.1 písm.h) O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého na ďalšie konanie (ustanovenie § 221 ods.2 O.s.p.) .

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie a súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené na vykonanie exekúcie.

Podľa ustanovenia § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa ustanovenia § 218 ods.1 písm.b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie oprávnený.

Podľa ustanovenia § 374 ods.4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202) , rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ustanovenia § 37 ods.1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie výslovne priznáva Exekučný poriadok. Citované ustanovenie § 37 ods.1 veta druhá Exekučného poriadku expressis verbis určuje za účastníka aj povereného súdneho exekútora, ak rozhoduje súd o trovách exekúcie. Preto je aj súdny exekútor považovaný za účastníka pre určitý úsek konania, pričom v takomto prípade môže súdny exekútor využívať všetky procesné práva ako účastník konania. Medzi takéto práva patrí aj právo podať odvolanie. Súdny exekútor však nebol oprávnený podať odvolanie proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, keďže v tejto časti nebol účastníkom konania.

Z tohto dôvodu odvolací súd odmietol odvolanie súdneho exekútora smerujúce proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú podľa ustanovenia § 218 ods.1 písm.b) O.s.p.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.