KSKE 15 CoE 202/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/202/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7604899015 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7604899015.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, proti povinnému: VOSUP s.r.o., naposledy so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 24, IČO: 31 683 720, v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 3, pod sp. zn. EX 71/2004, o vymoženie 282,48 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.05.2012, č. k. 5Er/151/2004-18, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,81 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal tunajší súd dňa 05.10.2004 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky 8510,- Sk s prísl., trov konania a trov exekúcie. Dňa 27.04.2012 predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a žiadal rozhodnúť o trovách exekúcie v zmysle § 203 Exekučného poriadku. Podľa výpisu z Obchodného registra súd zistil, že povinný subjekt zanikol dňa 13.02.2007. Súd situáciu posúdil podľa § 18 ods. 1, § 19 ods. 1 a 2, § 20a ods. 2 OZ, podľa § 19, 103 a § 107 ods. 1 O.s.p., ako aj podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. a keďže v danom prípade povinný v priebehu exekučného konania, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, súd konanie zastavil a o trovách exekúcie, ktoré vypočítal v sume 49,81 eur, rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že k ich náhrade zaviazal oprávneného.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie v časti, v ktorej súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, zmeniť tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi neprizná.

Oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje na to, že zákon vyslovene určuje dôvody, kedy je možné priznanie trov exekúcie exekútorovi v prípade zastavenia konania. Keby zákonodarca chcel brať na zreteľ analogicky s prípadom uvedeným § 203 ods. 2 Exekučného poriadku akýkoľvek iný dôvod zastavenia konania, nebol by uvedený ako osobitný dôvod zastavenia konania vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. Keďže v Exekučnom poriadku absentuje ustanovenie, ktoré by v prípade zastavenia exekučného konania z dôvodu zániku právnickej osoby umožňovalo priznanie trov exekúcie

voči oprávnenému, nemá rozhodnutie súdu v časti priznaných trov exekúcie zákonný základ. Oprávnený zároveň poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/08 z 24.01.2008.

Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu výmazu povinného ako obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 13.02.2007 bol povinný - spoločnosť VOSUP s.r.o. - vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, teda zanikol ako subjekt práva, čo bolo dôvodom zastavenia predmetnej exekúcie.

Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 veta prvá tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže oprávnenému uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, ak tento zavinil zastavenie exekúcie, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo v prípade ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (v znení účinnom od 01.01.2012) .

V posudzovanom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Odvolací súd k tomu uvádza, že v danej situácii oprávnenému nemožno pričítať vinu na zastavení exekúcie, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ani počas exekúcie nemohol predpokladať, že v priebehu exekúcie dôjde k zániku povinného. Pre zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie totižto ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku predpokladá, že dôjde k zastaveniu exekúcie, že existuje zavinenie oprávneného a že je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Tieto zákonné predpoklady neboli splnené, preto nemožno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie z dôvodu, že svojím konaním zavinil zastavenie exekúcie.

Nemožno pritom uvažovať ani o nemajetnosti povinného ako o dôvode pre zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 2 EP) . Bezprostredným dôvodom pre zastavenie exekúcie bolo zrušenie povinného a následný

výmaz z obchodného registra. Povinný bol zrušený s účinnosťou od 17.10.2006 a jeho následný výmaz z obchodného registra (13.02.2007) , ktorým došlo k jeho právnemu zániku bol už len formálnym krokom súdu, ku ktorému sa nevyžaduje jeho osobitné rozhodnutie a ku ktorému tento pristúpil ex offo práve na základe právoplatného zrušenia povinného. Preto nemožno uvažovať o zaviazaní oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného, nakoľko bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie bola strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania.

Nakoľko nie sú dané dôvody na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 Exekučného poriadku a zároveň povinného, ktorý zanikol, nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie, neexistuje subjekt, ktorého by bolo možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povereného súdneho exekútora a je potrebné vysloviť, že tomuto náhrada trov exekúcie neprislúcha.

Ústavný súd Slovenskej republiky už v niekoľkých rozhodnutiach konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (K. proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983 séria A, č. 70 mutatis-mutandis aj I. ÚS 196/06) , v ktorom bolo zdôraznené, že riziko výkonu určitej profesie (v danom prípade advokáta) kam spadá i riziko neuhradenej odmeny za uvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 27/08 z 24.01.2008) .

Súdna prax všeobecných súdov, aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, pri rozhodovaní o trovách exekúcie po zániku povinného - právnickej osoby prešla kvantitatívnym a kvalitatívnym vývojom, zohľadňujúc aplikačnú prax Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach. Tento vývoj rešpektuje aj súd v tejto prejednávanej veci a poukazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 28.06.2011 č. 23360/08 a č. 31303/08 (by D. A. against Slovakia) o sťažnostiach súdneho exekútora pôsobiaceho na území Slovenskej republiky, podľa ktorého súdny exekútor pri výkone svojej profesie požíva výhody, pretože od 01.09.2005 majú súdni exekútori exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Preto bremeno, ktoré súdny exekútor pri výkone tejto profesie znáša, nie je neprimerané a nepredstavuje nútenú prácu v zmysle čl. 4 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Strata, ktorá súdnemu exekútorovi vznikne po zániku povinného bez právneho nástupcu v súvislosti s výkonom činnosti súdneho exekútora, nie je majetkom v zmysle čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd zistil, že neboli splnené podmienky ani na potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.) , preto odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ostatným účastníkom preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.