KSKE 15 CoE 205/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/205/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511201146 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511201146.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti povinnému Z. J., K. R. D., I. X, o vykonanie exekúcie pre 215,56 € istiny s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 12Er/300/2011-10 z 21.2.2011 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením žiadosť súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku, Exekútorský úrad Bratislava, Bratislava, Ul. 29. augusta 2, IČO: 42 133 572 (ďalej len exekútor) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 48/2011 zamietol (v odôvodnení výslovne poznamenal, že ex offo a v celom rozsahu) .

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom z 3.1.2011 domáhal u exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému, na základe exekučného titulu (ďalej len titul) - právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku PEC-AP 427/2010 z 11.8.2010, vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, Holíč, Sibírska 1329/2 (ďalej len Rozsudok) a že 28.1.2011 doručil mu exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z § 41 ods.2 písm. d) ,44 ods.2 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EP) ,§ 45 ods.1,2 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o rozhodcovskom konaní) , ktorých znenie citoval, po oboznámení sa s obsahom spisu a dokladov v ňom založených, no najmä obsahom Rozsudku a obsahom Úverovej zmluvy č.3702091094 z 9.2.2007 (ďalej len Zmluva) so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená uvedená Zmluva, ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Ďalej, citujúc znenie § 52 ods.1-4 O. z.,§ 2 písm. a) ,b) a § 3 ods.1,2 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (teda zák. platného v čase uzavretia predmetnej Zmluvy) , uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo Zmluvy, pričom zo všeobecných obchodných podmienok, tvoriacich jej súčasť vyplýva, že táto Zmluva sa uzatvára podľa § 497 a n. Obch. zák. a ďalších všeobecných záväzných predpisov SR, že ust. všeobecných zmluvných podmienok o použití Obch. zák. však nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa, lebo podľa § 54 ods.1 O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zák. v neprospech spotrebiteľa, že spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zák. priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uzavrel, že uvedená zmluva je podľa cit. zák.č.258/01 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania) , že ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a že takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady podľa § 1 ods.2 a 3 cit. zák.č.258/01 Z. z., teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zák. Zdôraznil, že jediným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, že ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods.1 písm. b) alebo c) , že však pre vyvodenie takýchto záverov musí mať k dispozícii predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní, teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozsudku, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Z predloženej Zmluvy spolu s úverovými zmluvnými podmienkami oprávneného zistil, že podľa Hlavy 15. Záverečné ustanovenia, § 18, sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom, že jediný rozhodca bude určený JUDr. R. Kuchtom, nar.17.2.1962, Holíč, Sibírska 1329 a to zo Zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. R. Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený za rozhodcu určiť sám seba. Ďalej, citujúc znenie § 53 ods.1, ods.4 písm. r) ,ods.5 a § 54 ods.1,2 O. z., na základe uvedeného dospel k záveru, že v úverových zmluvných podmienkach oprávneného je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka podľa § 53 ods.1 O. z., spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len Zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zdôraznil, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je podľa § 53 ods.4 O. z. neplatná, že k ust. právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv, existuje aj interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a že v konkrétnej exekučnej veci, vzhľadom na transpozíciu tejto smernice zák.č.150/04 Z. z., účinným od 1.4.2004, možno za nekalú podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od neho, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností odporuje dobrým mravom a akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a vytýkal mu, že bolo súdom vydané na nesprávnom právnom posúdení veci a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. K tvrdeniam súdu, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah Zmluvy, uzatvorenej s dodávateľom, uviedol, že tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, že súd k nemu dospel bez toho, aby skúmal podmienky, za akých Zmluva bola uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky k jej návrhu a či tieto pripomienky boli z jeho strany odmietnuté, pokiaľ teda dospel k skutkovému záveru, nemajúcemu oporu v dokazovaní, zaťažil svoje rozhodnutie zásadnou vadou, že s týmto názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd ČR, keď vo svojom rozhodnutí 23/Cdo/1201/2010 z 26.10.2010 konštatoval, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a rovnako tak i ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať, ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. K tomuto uviedol, že povinný s ním dobrovoľne uzavrel Zmluvu, pričom nemal k jej návrhu žiadne pripomienky, že si ju mohol, spolu s jej súčasťami, a teda aj rozhodcovskou doložkou prečítať v kľude, nechať si čas na rozmyslenie, či do zmluvného vzťahu s ním vstúpi, príp. sa poradiť s

viacerými profesionálne zameranými subjektmi, že na neho pri podpise Zmluvy nebol vyvíjaný žiaden nátlak, pričom pri tomto type úverovej zmluvy sa dá ťažko predpokladať, žeby bol k jej uzatvoreniu prinútený časovou, resp. finančnou tiesňou, preto uviedol, že Zmluva, rovnako ako rozhodcovská doložka, včlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je v súlade s § 4 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom konaní. Nesúhlasil s tým, čo uvádza súd, že Rozsudok bol vydaný bez vypočutia povinného, ktorému tým, že spor vyplývajúci zo Zmluvy bol podriadený rozhodovacej činnosti rozhodcu, nebolo umožnené, aby ovplyvnil alternatívu riešenia sporu, nakoľko rozhodca po podaní žaloby vyzval povinného k súčinnosti, a to tak, že mu 19.5.2010 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k predkladanému návrhu, pričom bol riadne poučený o následkoch nedodržania tejto výzvy a neodoslania vyjadrenia v lehote do 7 kalendárnych dní, že túto výzvu rozhodcu neprevzal a 10.6.2010 márne uplynula lehota na vyzdvihnutie zásielky, čím bolo doručované fikciou, takže platí, že sa žalovaná strana v poskytnutej lehote nevyjadrila, je teda zrejmé, že i keby predmetný spor bol rozhodovaný v rámci súdneho konania, zostal by nečinný, že bol navyše oprávnený v súlade s § 21 ods.2 zák. o rozhodcoch namietať pri prvom úkone, ktorý mu patrí, nedostatok právomoci rozhodcu, nakoľko toto nenamietal, je nutné konštatovať, že podľa zák. o rozhodcoch právomoc rozhodcu bola založená i vtedy, keby bola rozhodcovská doložka neplatná alebo keby vôbec neexistovala. Vzhľadom na uvedené mal za to, že práva povinného preto neboli nijak ukrátené, že zák. takisto mu umožňuje v súlade s § 9 podať námietky predpojatosti rozhodcu z dôvodov, o ktorých sa dozvedel po ustanovení rozhodcu do funkcie a rovnako tak podľa § 37 zák. o rozhodcovskom konaní môže v lehote do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia iným rozhodcom (rozhodcami) . Na základe uvedeného konštatoval, že povinný mal k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil. Doplnil, že exekučný súd nie je súdom nachádzacím, ale vykonávacím, a teda nie je oprávnený substituovať preskúmanie súdneho rozhodnutia, že súd na tomto mieste preto prekračuje svoje právomoci a porušuje svoju nestrannosť, keď svojim rozhodnutím de facto jedná za povinného a napravuje jeho nečinnosť. Pokiaľ súd ďalej konštatuje, že rozhodcovskú doložku ako takú možno považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy, a to v súlade Smernice 93/13/EHS, uviedol, že podľa jeho názoru slovenská verzia predmetného ust. danej Smernice, konkr. príloha 1, písm. q, definujúca, čo možno považovať za neprijateľnú podmienku, je odlišná od originálnej verzie a je nejednoznačná a mätúca, že originál znie: excluding or hindering the costumer`s right to take legal action ar exercise any other legal remedy, particulary by requiring the costumer to take legal disputes exclusively to arbitration not covered by any legal provision , slovenská verzia znie: Nekalou podmienkou je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami, výhradne arbitrážou , česká verzie znie: Nekalou podmínkou je zbavení spotřebitele práva podat žalobu nebo použit jiný opravný prostředek, zejména požadovat na spotřebiteli, aby předkládal spory výlučně rozhodčímu soudu, na který se nevztahují ustanovení právních predpisu , že význam a zmysel uvedenej smernice v originálnom znení (i napr. v českej verzií) smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov, vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy, osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy, že však to rozhodne nie je daný prípad, keďže v Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zák. o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku Zmluvy. Rovnako tak dal do pozornosti Smernicu č.2008/48/EHS, ktorá priamo od členských štátov vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami, že smernica jednoznačne smeruje k alternatívnemu riešeniu sporov, a i preto túto možnosť využil, že trend alternatívneho riešenia sporov je zrejmý i z odporúčaní, vydaných európskymi orgánmi, z ktorých možno menovať, napr. odporúčanie č.98/257/ES alebo 2001/310/ES a Zelenej knihy o alternatívnom konaní k odstraňovaniu sporov v civilných a obchodných veciach všeobecne, že - podľa jeho názoru -, rozhodnutie úplne popiera zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom vyriešiť k spokojnosti oboch sporových strán a že de facto znemožňuje rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím porušuje Smernicu č.2008/48/EH. V súvislosti s uvedeným upozornil na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR 32Cdo/2282/2008 z 31.7.2008, v ktorom sa výslovne konštatuje, že zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory vzniknuté z ich zmluvy budú rozhodované rozhodcom vybraným žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcov vedených súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa § 13 zák.č.216/94 Sb. v znení neskorších predpisov a že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa pravidiel vydaných takým súkromným subjektom. Konštatoval, že podstatná časť odôvodnenia zamietnutia návrhu na vykonanie

exekúcie je postavená na úniovom práve, konkrétne Smernici č.93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v ust. právnych predpisov SR a rouhodnutie aj z tohto dôvodu považoval za nesprávne a v konečnom dôsledku nepreskúmateľné, keďže Smernice nie sú priamo aplikovateľné a zastávajú v prvom rade úlohu interpretačného pravidla. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi SR a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. V tejto súvislosti uviedol, že ako oprávnený v predmetnom exekučnom konaní preukázal na uvedenom naliehavý právny záujem, nakoľko má za to, že predmetným zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia svojej pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje (súd by mu svojim rozhodnutím v podstate odňal akýkoľvek ďalší zákonný postup vo veci vymoženia tejto pohľadávky) . Na základe uvedeného konštatoval, že uznesenie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o poverenie exekútora je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Preto navrhol uznesenie o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie zmeniť tak, že sa exekútor poveruje, aby vymohol pohľadávku 1. vo výške 215,56 € spolu s úrokom 27,49 €, úrokom z omeškania 34,84 € a ďalej 0,025 % denne z čiastky 267,45 € od 28.12.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 24,4 €, trovy konania 95,67 €,2. ďalej na vymoženie trov exekúcie, tvorené poplatkom 16,5 € za žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi, odmenou advokáta podľa § 10 a § 14 ods.2 písm. f) vyhl.č.655/04 Z. z. v platnom znení vo výške 2 úkonov právnych služieb 26,56 €, paušálnou náhradou hotových výdavkov podľa § 16 ods.3 cit. vyhl. 2 x 7,21 €, zvýšené o DPH 19 %, t.j. celkom na trovách exekúcie 65,27 €.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno uviesť nasledovné:

Najvyšší súd ČR závery v rozsudku 23Cdo/1201/2009 z 29.6.2010 vyslovil v konaní, v ktorom žalobkyňa namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky v sprostredkovateľskej zmluve, ktorú nevyhodnotil ako typickú adhéznu zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale je vopred určený stranou v postavení dodávateľa, v ktorej druhá strana v postavení objednávateľa nemá možnosť nič ovplyvniť, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text, písaný miniatúrnym ťažko čitateľným písmom alebo dokonca len odkaz na obchodné podmienky, ale že ide o individuálne dojednanú zmluvu, aj keď boli všeobecné obchodné podmienky zahrnuté do textu zmluvy v 14 bodoch drobnejším, ale dobre čitateľným písmom, v ktorých kľúčové slová boli zvýraznené väčším štandardným písmom a tučne, pričom rozhodcovská doložka bola v texte zmluvy označená samostatným bodom, v ktorej bol zvýraznený text prípadné spory a podpis spotrebiteľa na zmluve sa nachádzal o riadok nižšie a vyhodnotil, že vysokoškolsky vzdelaná žalobkyňa v postavení priemerného spotrebiteľa pri náležitej opatrnosti si musela všimnúť, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku, k tomuto záveru dospel aj po zistení, že pred súdmi nenamietala, že o rozhodcovskej doložke uvedenej v ňou podpísanom texte vôbec nevedela a skutočnosť, že ju podpísala nevedomky, nenamietala ani v dovolaní. Uvedený rozsudok len potvrdzuje správnosť postupu súdu, ktorý posudzoval povahu Zmluvy, a jeho skutkové závery, vyvodené z oprávneným predložených listinných dôkazov (Zmluvy spolu s úverovými podmienkami) , že Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je typická adhézna zmluva o spotrebiteľskom úvere, sú správne. Pre tento záver stačilo oboznámiť sa s písomným vyhotovením Zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti jej obsahu, lebo už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text, vzhľadom na veľkosť a hustotu písma, je nečitateľný a neprehľadný a ťažko čitateľný je aj text pripojených úverových zmluvných podmienok a - na rozdiel od veci rozhodovanej uvedeným rozsudkom - rozhodcovská doložka v § 18 prvá veta Hlavy 15 - Záverečné ustanovenia úverových zmluvných podmienok sa nijak neodlišuje od ostatného textu úverových zmluvných podmienok a podpis spotrebiteľa sa nenachádza za úverovými zmluvnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane Zmluvy, preto oprávnený bezdôvodne vytýka súdu nesprávne skutkové zistenia o tom, že povinný nemohol pri uzatváraní Zmluvy ovplyvniť jej obsah, lebo ak úver bol poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinný ju mohol

prijať ako celok vrátane úverových zmluvných podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo ju odmietnuť ako celok.

Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou a ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným titulom.

Dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo Zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto je neplatná.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.