KSKE 15 CoE 26/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/26/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610208069 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610208069.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zast. Tomáš Kušnír s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti povinnému V. S., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX Z., v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, pod sp. zn. EX 9228/10u, o vymoženie 1 159,30 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.05.2011, č. k. 16Er/282/2010-42, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania a v rozsahu zrušenia vracia tomuto vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/282/2010 zo dňa 11.10.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/115/2010 zo dňa 30.03.2011 bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.04.2011. Pretože žiadosť o udelenie poverenia bola právoplatné zamietnutá, rozhodol súd v zmysle ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku o zastavení exekučného konania ex offo. O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1, písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenia Exekučného poriadku o trovách exekúcie totiž neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania. Súd zároveň prihliadol aj na ustanovenie § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.

Uznesenie prvostupňového súdu napadol vo výroku o trovách exekúcie, včas podaným odvolaním súdny exekútor a domáhal sa ním jeho zmeny tak, aby odvolací súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,36 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Z obsahu odvolania ďalej vyplýva, že súdny exekútor vynaložil čas a snahu na vykonanie exekúcie v predmetnej veci, spísal zápisnicu, ktorá je v zmysle § 21a vyhlášky č. 288/1995 Z.z., účtovaná sumou 16,60 eur, spísal žiadosť o udelení poverenia na vykonanie exekúcie a zároveň mu vznikli aj hotové výdavky v súvislosti s poštovným. Súdnemu exekútorovi vzniknú aj výdavky v súvislosti s odvolaním, žiadosťami o vyznačenie právoplatnosti a bude nútený vykonať úkony na archiváciu spisu. Súdny exekútor poukazuje aj na to, že náhrada trov konania, ktorá patrí súdnemu exekútorovi po zastavení súdnej exekúcie sa považuje za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom DPH, možno za súčasť trov považovať aj DPH. Nepriznanie tejto súčasti náhrady trov konania, nemá totiž oporu v zákone, ale sa opiera len o medzeru v právnej úprave. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212

ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 36 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z., sa exekučné konanie začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44) .

Exekučné konanie sa začína dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Začatie exekučného konania však ešte neoprávňuje súdneho exekútora začať vykonávať exekúciu. Toto oprávnenie získa súdny exekútor až vtedy, keď ho exekučný súd vykonaním exekúcie poverí. A práve týmto dňom, sa exekučné konanie dostáva do svojho ďalšieho štádia a tým je vykonávanie exekúcie. Až od tohto okamihu (od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) môže súdny exekútor vykonávať úkony smerujúce k vykonávaniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.10.2010, č. k. 16Er/282/2010 - 16, bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2010, čím sa v zmysle cit. § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. naplnil zákonný dôvod obligatórnosti zastavenia exekučného konania. Ak teda prvostupňový súd napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil, jeho rozhodnutie bolo správne a vlastne jediné možné.

Podľa § 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., sa touto vyhláškou ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa osobitného zákona.

Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z.z.

Podľa § 2 písm. b/, bod 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí odmena za ďalšiu činnosť podľa zákona za - spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania prvostupňového súdu (§ 47 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. platného do 31.12.2011) , súdnemu exekútorovi neprislúchalo právo na náhradu trov exekučného konania za také úkony, ktoré súdny exekútor vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Keďže súdnemu exekútorovi bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, nemohlo exekučné konanie dospieť ani do štádia začatia vykonávania exekúcie, a preto ak prvostupňový súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania, a teda ani súdny exekútor nemá právo na náhradu trov konania, rozhodol v zmysle vtedy platného právneho stavu správne. Z dikcie ustanovení § 154 ods. 1 O.s.p., v tomto prípade v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. možno vyvodiť, že pre súd je rozhodujúci a záväzný skutkový a právny stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, a preto odvolací súd musí prihliadať aj na to, čo v oblasti právnej úpravy nastalo po vydaní napadnutého uznesenia.

Ustanovenie § 47 ods. 3 bolo s účinnosťou od 01.01.2012 modifikované hore citovaným spôsobom tak, že je v ňom vyjadrený úmysel zákonodarcu odmeniť súdneho exekútora aj za činnosť, ktorú tento vykonal od začatia exekučného konania, do začatia vykonávania exekúcie ako takej, to znamená do doby než mu bude súdom udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

Preto vychádzajúc z citovaných ustanovení § 154 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p. a s odkazom na ne, bol odvolací súd nútený odvolaním napadnuté uznesenie vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania zrušiť a vrátiť ho prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, pri ktorom bude jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť o odmene súdneho exekútora a taktiež o jeho nároku na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.