KSKE 15 CoE 276/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/276/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606213525 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7606213525.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Č.. XXX, o vymoženie 282,81 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 2Er/609/2006- 40 zo dňa 25.05.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu čiastočne zastavil.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 242,98 eur (7.320,-- Sk) , úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 316,-- eur (9.520,-- Sk) od 16.04.2006 do 18.09.2006 vo výške 122,45 eur, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 270,86 eur (8.159,92 Sk) od 19.09.2006 do zaplatenia, úroku z omeškania nad 9,00 % ročne zo sumy 39,83 eur (1.200,-- Sk) od 19.09.2006 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa vo výroku uznesenia vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie vedenej pôvodne u súdneho exekútora Ing. Mgr. Radoslava Kešeľaka pod EX 1617/06 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, ktorému túto exekučnú vec postúpil na ďalšie konanie.

Ďalej určil súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Radoslavovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo výške 49,82 eur, ktoré bude vymáhať JUDr. Rudolf Krutý v ďalšom priebehu exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Radoslavovi Kešeľakovi bolo dňa 21.03.2007 udelené poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 282,81 eur (8.520,-- Sk) , úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 316,-- eur (9.520,-- Sk) od 16.04.2006 do 18.09.2006, zo sumy 270,86 eur (8.160,-- Sk) od 19.09.2006 do zaplatenia, trov konania 121,22 eur (3.325,-- Sk) , trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 29,83 eur (1.200,-- Sk) , poplatku za overenie exekučného titulu 14,14 eur (425,-- Sk) , poplatku za vydanie poverenia 16,60 eur a trov exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 2738/06 zo dňa 24.07.2006, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 327,95 eur (9.880,-- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 316,-- eur (9.520,-- Sk) od 16.04.2006 do zaplatenia a trovy konania 121,22 eur (3.652,-- Sk) .

Súd mal preukázané, že účastníci exekučného konania uzavreli Zmluvu o úvere č. 7430105 zo dňa 26.10.2005, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 265,55 eur (8.000,-- Sk) , ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 11-mesačných splátkach po 45,14 eur (435,32 Sk) , t.j. celkovo vo výške 496,85 eur (14.960,-- Sk) vrátane príslušného poplatku vo výške 231,03 eur (6.960,-- Sk) . Predmetná zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Následne súd citoval ustanovenie § 57 ods.2 a ustanovenie § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok ) , ustanovenia § 45 ods.1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní ) , ustanovenia § 4 ods.2 písm.g) , § 2 písm.a) , § 3 ods.1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy) .

Prvostupňový súd uviedol, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy považoval súd prvého stupňa za odporujúci ustanoveniu § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a ustanoveniu § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Rozhodcovský súd ignoroval požiadavku ochrany spotrebiteľa.

Súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.4 Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd prvého stupňa posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a dospel k záveru, že z exekučného titulu, ktorým je Zmluva o úvere č. 7430105 zo dňa 26.10.2005, je zrejmé, že zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej RPMN ) , preto podľa citovaného ustanovenia § 4 ods.2, písm.g) zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

Súd má za to, že bol povinný uhradiť iba poskytnutú istinu vo výške 265,55 eur (8.000,-- Sk) so zákonným úrokom bez poplatku z úveru vo výške 231,02 eur (6.960,-- Sk) a poplatku za upomienku vo výške 11,94 eur (360,-- Sk) . V exekúcii má byť teda vymáhaná suma 39,82 eur (1.200,-- Sk) so zákonným úrokom z omeškania nakoľko povinný uhradil do začatia exekučného konania sumu 225,72 eur (6.800,-- Sk) .

Súd poukázal aj na smernicu Rady ES č.93/19/EHS, kde je uvedené, že za nekalú podmienku možno považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú náhradu.

V danej veci z uvedených dôvodov (absencia RPMN, nezákonný úrok z omeškania) súd zastavil exekúciu v časti uvedenej istiny a čiastočne v časti úrokov z omeškania v dôsledku toho, že ide o právom nedovolené plnenie.

Oprávnený podaním zo dňa 05.10.2010 požiadal prvostupňový súd o zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Súdny exekútor doposiaľ poverený výkonom exekúcie vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v prípade zmeny exekútora ide o dispozičné právo oprávneného, ktoré môže využiť kedykoľvek v priebehu konania a uviedol, že voči návrhu na zmenu exekútora nemá námietky.

Prvostupňový súd žiadosti oprávneného vyhovel v zmysle ustanovenia § 44 ods.8, 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení a exekúciou poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Súdny exekútor predložil vyúčtovanie, v ktorom požadoval priznať trovy exekúcie vo výške 67,97 eur, avšak súd prvého stupňa mu po preskúmaní výšky trov exekúcie podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov priznal trovy exekúcie vo výške 49,82 eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti predmetnému uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie oprávnený v časti výroku I. Namietal nesprávne právne posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere a uviedol, že oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy podľa oprávneného nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, k 26.10.2005) , a teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o.i. ročná percentuálna miera nákladov.

Ďalej oprávnený uviedol, že povinný vyjadril podpísaním zmluvy o úvere súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s bodom 4 všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru. Dohodnutý úrok z omeškania má sankčný charakter a dlžník je povinný ho zaplatiť len v prípade, ak nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zmluvy o úvere. Oprávnený bol toho názoru, že úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne nie je neprimeraný a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zdôraznil, že zo žiadnych právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktoré si môžu zmluvné strany dohodnúť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/3/96 zo dňa 16.05.1996 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Obdo/34/2004 zo dňa 21.12.2004 a uviedol, že s ohľadom na vyššie podnikateľské riziko, ktoré oprávnený znáša, je právne akceptovateľné aj vyššie úročenie. Ďalej spomenul Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2005, č.k. 2Obdo/26/2004 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2005, č.k. 2Obdo/28/2004. Poukázal tiež na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo/95/2005. Zastával názor, že na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich svojím konaním ako prvý porušil. Aplikovaním moderačného práva by súd nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, čo by viedlo k značenému oslabeniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia zmluvnej slobody pri uzatvorení zmluvy.

Oprávnený bol toho názoru, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný titul bol predmetom preskúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia. Súd však uznal exekučný titul za súladný so zákonom a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Z týchto dôvodov navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť.

Povinný ani súdny exekútor sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o vyhovení žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ani výrok o priznaní trov a preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku (ustanovenie § 206 ods.2 O.s.p.) .

Podľa § 219 ods.2 O.s.p. sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.b) alebo c) .

Podľa ustanovenia § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 25.10.2006. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe Zmluvy o úvere 7430105 uzavretej dňa 26.10.2005, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 265,55 eur (8.000,-- Sk) , ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 11-mesačných splátkach po 45,14 eur (435,32 Sk) , t.j. celkovo vo výške 496,85 eur (14.960,-- Sk) vrátane príslušného poplatku vo výške 231,03 eur (6.960,-- Sk) . Predmetná zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Z exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 2738/06 zo dňa 24.07.2006 s právoplatnosťou dňa 07.08.2006 a vykonateľnosťou dňa 10.08.2006 (v spise na č. listu 4) vyplýva, že povinný bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 327,95 eur (9.880,-- Sk) spolu so úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 316,00 eur (9.520,-- Sk) od 16.04.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 121,22 eur (3.652,-- Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal aplikovanie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na predmetnú zmluvu.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Pokiaľ ide o charakter predmetnej zmluvy o úvere odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) a ustanovenie § 3 ods.1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi) . To znamená, že musí obsahovať náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, okrem iného aj ročnú percentuálnu mieru nákladov, inak sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere bola uzavretá podľa jej predtlače a údajov uvedených v zmluve podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Aj napriek takémuto formálnemu označeniu zmluvy o úvere, ako zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, je predmetná zmluva zmluvou spotrebiteľskou, vzhľadom na obsah a účel zmluvy, ako aj vzhľadom na účastníkov konania. Musí preto obsahovať náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a zmluvné dojednania týkajúce sa výšky úrokov z omeškania nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Charakter tejto zmluvy totižto nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho poriadku ale aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Z tohto členstva jej o. i. vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa čl. 2 písm.b) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa čl. 2 písm.c) Smernice Rady 93/13/EHS, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.

V prejednávanej veci nie je sporné, že oprávnený - POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý predmetnú zmluvu o úvere s povinným uzatváral, je dodávateľom služby - poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinný pri uzatváraní Zmluvy o úvere vystupoval ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konal s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl. 2 písm.b) Smernice č. 93/13/EHS) . Zmluva o úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti - poskytovania úverov.

Odvolací súd preto uvádza, že je nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, aj keď to z týchto ustanovení priamo nevyplýva.

Oprávnený v podanom odvolaní ďalej namietal posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých.

Odvolací súd k tomu uvádza, úrok z omeškania, na ktorý má oprávnený nárok, nie je možné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka ako to uvádza odvolateľ a ako si to dohodli účastníci konania, pretože na spotrebiteľské úvery vrátane príslušenstva, ktorými sú aj úroky z omeškania, nemožno aplikovať Obchodný zákonník, ale ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľské zmluvy nie sú inštitútom obchodného práva, ale práva občianskeho a podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka ani v spotrebiteľskej zmluve nemožno dohodnúť úrok z omeškania podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože by to bolo v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka pritom nedovoľuje dohodnúť si vyšší úrok z omeškania než je stanovený v ustanovení § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

K námietke odvolateľa týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok exekučného konania odvolací súd uvádza, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tomuto bol predložený len exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie. Až v priebehu exekúcie oprávnený predložil súdu prvého stupňa Zmluva o úvere, nároky z ktorej boli predmetom rozhodcovského konania. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súdu prvého stupňa bola v priebehu exekúcie predložená Zmluva o úvere a z tejto zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom, v zmysle ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.