KSKE 15 CoE 29/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207211601 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207211601.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Q. A. T..Q.., C.Z. XX, B., D.: XXXXX XXX , proti povinnej V. Z., bytom Č. XXXX/X, A., zastúpená opatrovníčkou T. Š., K. H. Q. A. D.., o vymoženie 84,74 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č.k. 39Er/1487/2007-22 zo dňa 28.09.2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod č. EX 2630/2007 a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,12 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.05.2007 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 84,74 eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer poisťovne Q. - D. č.k. 2004-0101-00919/IS zo dňa 14.04.2004. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 24.07.2007 udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

Podaním zo dňa 19.08.2011 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením nebol zistený žiaden majetok povinnej, ktorý by mohol byť postihnuteľný výkonom exekúcie.

Následne súd citoval ustanovenie § 57 ods.1 písm.h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok ) a preskúmal obsah exekučného spisu, z ktorého vyplýva, že súdny exekútor zisťoval majetok povinnej súčinnosťou so sociálnou poisťovňou, Miestnym úradom MČ A., Krajským riaditeľstvom PZ, KDI v A., Daňovým úradom A. D.., Geodetickým a kartografickým ústavom, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Obvodným úradom A., odborom živnostenského podnikania. Šetrením bolo zistené, že povinná nie je vlastníčkou hnuteľných ani nehnuteľných vecí, nie je vedená v registri ako daňový subjekt a nie je zapísaná ani v živnostenskom registri. Poberá dávku v hmotnej núdzi, príspevky k dávke a prídavok na dieťa. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola povinná naposledy vedená v období od 16.02.2008 do 19.07.2009. Ani osobným šetrením súdny exekútor nezistil majetok povinnej postihnuteľným výkonom exekúcie. Z tohto dôvodu súd exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 196, § 200 ods.1 a § 203 ods.2 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 72,12 eur v súlade s ustanovením § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška ) . Za 15 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

zisťovanie údajov - daňový úrad, zisťovanie údajov - kataster nehnuteľností, zisťovanie údajov - mestský úrad, zisťovanie údajov krajský dopravný inšpektorát, 2 x zisťovanie údajov - sociálna poisťovňa, zisťovanie údajov úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, zisťovanie údajov - obvodný úrad, zisťovanie údajov - zdravotná poisťovňa, 4 x osobné zisťovanie majetku povinného) priznal paušálnu odmenu á 3,32 eur, t.j. v sume 49,80 eur, za 1 začaté hod. (15 min.) účelne vynaloženú na výkon exekúcie (výzva povinnému na poskytnutie súčinnosti) priznal časovú odmenu á 6,64 eur, t.j. v sume 6,64 eur. Súdnemu exekútorovi bola priznaná náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 3,66 eur. Súd zvýšil o 20 %-nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH ) odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora, t.j. o sumu 12,02 eur.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so zastavením exekúcie. Uviedol, že vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a vek povinnej je predpoklad, že v budúcnosti dôjde k zmene majetkových pomerov povinnej a tá sa zamestná, resp. bude poberať dôchodok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Zastával názor, že v prípade zastavenia exekúcie by oprávnený síce mohol opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, avšak jeho pohľadávka by už mohla byť v tom čase premlčaná. Ďalej oprávnený namietal priznanie DPH aj z náhrady hotových výdavkov. Poukázal pritom na ustanovenie § 196 Exekučného poriadku.

Súdny exekútor vo vyjadrení k doručenému odvolaniu oprávneného uviedol že v danom prípade boli dôkladne šetrené osobné aj majetkové pomery povinnej, pričom bolo zistené, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vykonávanie ďalších úkonov by bolo nehospodárne, neúčelné a viedlo by k zbytočnému navýšeniu trov exekučného konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne, a preto ho navrhol potvrdiť.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ustanovenia § 374 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 36 ods.1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

Podľa ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 07.05.2007 na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer združenej zdravotnej poisťovne Q. D. č. 2004-0101-00919/IS zo dňa 14.04.2004 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 25.08.2004 (v spise na č. listu 4) . Súdnemu exekútorovi bolo dňa 24.07.2007 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 19.08.2011 bol súdu prvého stupňa doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou nebol zistený žiaden majetok povinnej, ktorý by mohol byť postihnuteľný výkonom exekúcie. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku.

Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods.2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia.

Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. Odvolací súd však zdôrazňuje, že exekučné konanie je konaním návrhovým, ovládaným dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z citovaného ustanovenia § 36 ods.1 Exekučného poriadku, podľa ktorého možno exekučné konanie začať len na návrh. Dispozičný princíp ovláda exekučné konanie aj v tom smere, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať, pričom oprávnený má v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm.c) Exekučného poriadku právo navrhnúť zastavenie exekúcie. Postavenie oprávneného ako účastníka konania je významným aj z pohľadu zisťovania skutočností o nemajetnosti povinného. Ak súd exekúciu zastaví bez stanoviska resp. vyjadrenia oprávneného výrazne sa oslabuje možnosť oprávneného vymôcť jeho pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tomto smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 321/09 zo dňa 08.04.2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle.

Z obsahu spisu však nevyplýva, že by oprávnenému bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam súdneho exekútora a ním uvádzaným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Súčasne nebol oprávnený ani vyzvaný, aby navrhol vykonanie ďalších úkonov na zistenie majetku povinnej. Odvolací súd je toho názoru, že pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku, nemal súd prvého stupňa relevantné stanovisko oprávneného. Týmto postupom súdu prvého stupňa bola oprávnenému odňatá možnosť predniesť dôvody a argumenty, pre ktoré so zastavením exekúcie nesúhlasí a podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 221 ods.1 písm.f) v spojení s ods.2 O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vyrovnať sa náležitým spôsobom s nesúhlasom oprávneného so zastavením exekúcie. Súd je povinný vyzvať oprávneného, aby uviedol, ktoré ďalšie úkony majú byť na zistenie majetku povinnej vykonané a posúdiť ich úspešnosť predtým než exekúciu zastaví alebo súdneho exekútora vyzve, aby v exekúcií pokračoval. Výzva na pokračovanie v exekúcií však musí obsahovať závažné dôvody, pre ktoré sa súd domnieva, že tu existuje majetok povinnej postihnuteľný výkonom exekúcie. Až po úplnom a spoľahlivom zistení týchto skutočností bude exekučný súd môcť spoľahlivo vo veci opätovne rozhodnúť. Ak budú zistené dôvody na zastavenie exekúcie, povinnosť zaplatiť trovy exekúcie môže byť uložená práve oprávnenému tak, ako správne v napadnutom uznesení poukázal prvostupňový súd.

Odvolací súd sa stotožňuje s výškou trov exekúcie, na náhradu ktorej súd prvého stupňa zaviazal oprávneného. Odvolacia námietka oprávneného bola preto v tomto smere neopodstatnená.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods.2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.