KSKE 15 CoE 311/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/311/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508206318 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7508206318.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, IČO: 735 868, proti povinnému: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, Č., o vymoženie 66,39 eur (2.000,-- Sk) s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 3Er/562/2008-10 zo dňa 29.03.2012, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie vo výroku o zastavení exekúcie.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 15,15 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,15 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Prvostupňový súd o zastavení exekúcie rozhodol v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku, z dôvodu nemajetnosti poručiteľa (povinného) , ktorý zomrel bez zanechania majetku.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovení § 196 a § 200 ods.1 a 2 Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods.2 Exekučného poriadku. Uviedol, že odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa v zmysle ustanovenia § 14 ods.1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti uvedené v ustanovení § 15 vyhlášky. Uviedol, že na konanie sa použije znenie ustanovenia § 14 vyhlášky účinné do 01.05.2008 pretože exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi dňa 30.04.2008.

Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 15,15 eur v súlade s ustanovením § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška ) pozostávajúce z hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 ods.1 (poštovné) v sume 3,20 eur a odmeny súdneho exekútora podľa ustanovenia § 14 ods.1 písm.a) za 1 hodinu výkonu exekučnej činnosti v sume 6,64 eur, podľa ustanovenia § 15 ods.1 písm.a) za 1 úkon exekučnej činnosti v sume 3,32 eur (získanie poverenia) a DPH 20 % v sume 1,99 eur.

K náhrade priznaných trov súdnemu exekútorovi zaviazal súd oprávneného v zmysle ustanovenia § 200 ods.2 a § 203 ods.1 v spojení s ustanovením § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku.

Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený v celom rozsahu a navrhol, aby napadnuté uznesenie odvolací súd zrušil.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci a to, že prvostupňový súd mal posúdiť vec podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku a exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je podľa názoru oprávneného strata procesnej spôsobilosti povinného bez právneho nástupníctva a nie nemajetnosť povinného ako to posúdil prvostupňový súd. Namieta, že nemajetnosť, ako dôvod zastavenia exekúcie, mala byť zrejmá ihneď po preskúmaní majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom, ten však dal návrh na zastavenie exekučného konania až keď zistil, že povinný zomrel. Súdny exekútor si podľa jeho názoru mohol exekučné trovy uplatniť v dedičskom konaní.

Ďalej v odvolaní uviedol, že právne predpisy nevylučujú možnosť skončenia exekúcie spôsobom, kedy si exekútor v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III ÚS 432/2008. Exekútor má zároveň z úspešného výkonu exekúcie odmenu, ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného ako aj nákladov exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu - D. S. I. proti Belgicku zo dňa 23.11.1983 séria A, č. 70 mutatis - mutandis aj ÚS 796/06.

Súdny exekútor vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s argumentmi oprávneného, podľa ktorých mu nepatria trovy exekúcie z dôvodu, že návrh na zastavenie exekúcie nepodal ihneď po tom, čo zistil, že povinný nevlastní žiaden majetok. Uviedol, že jedine súd je príslušný rozhodnúť o zastavení danej exekúcie a rozhodnúť o priznaní, resp. nepriznaní trov exekúcie. Namietal, že okamžité podanie návrhu by bolo unáhlené, a navyše v tomto prípade boli pohľadávky prihlásené do dedičského konania, avšak dedičské konanie bolo súdom zastavené. Z týchto dôvodov trvá na svojich pôvodných a odôvodnených návrhoch a doporučuje súdu odvolanie oprávneného zamietnuť.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného sčasti nie je prípustné a sčasti nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.

Odvolací k tomu uvádza, že v zmysle ustanovenia § 202 ods.4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné a podľa ustanovenia § 218 ods.1 písm.c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený

podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd ho odmietol.

Predmetom odvolacieho konania je aj posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu úmrtia povinného bez zanechania majetku.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že povinný C. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX/XX, Č., zomrel dňa 19.03.2011. Dedičské konanie po poručiteľovi vedené na Okresnom súde Košice - okolie, sp. zn. 13D/236/2011 bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 197 ods.1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí trovy exekúcie v prípade, ak k jej zastaveniu dôjde zavinením oprávneného alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí od dôvodu zastavenia posudzovanej exekúcie. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu úmrtia povinného a zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť poručiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v niekoľkých svojich rozhodnutiach konštatoval, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. februára 2012, sp. zn. 6MCdo/11/2011, podobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. mája 2011, sp. zn. 7MCdo/5/2011) . V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko podľa § 203 ods.2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Za danej situácie teda nie je potrebné posudzovať, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku, keďže toto ustanovenie sa na náhradu trov exekúcie v posudzovanom prípade neaplikuje.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a správne na náhradu týchto trov zaviazal oprávneného podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku.

Na základe uvedeného podľa ustanovenia § 218 ods.1 písm.c) O.s.p. odvolací súd odmietol odvolanie vo výroku o zastavení exekúcie, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a v zmysle ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil uznesenie vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť trovy konania súdnemu exekútorovi.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods.1 v spojení s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.