KSKE 15 CoE 37/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/37/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611206357 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611206357.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného H. B. J., s.r.o., E. XX, T., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený spoločnosťou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnej I. U., T. T. XX, o vymoženie 1.912,78 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8Er/271/2011-17 zo dňa 17.05.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša o udelenie poverenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vymoženia istiny vo výške 1.912,78 eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-303/10-EK zo dňa 15.04.2010 s právoplatnosťou dňa 28.05.2010 a vykonateľnosťou dňa 01.06.2010, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.912,78 eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom od 26.11.2009 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania vo výške 49,79 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd mal preukázané, že účastníci exekučného konania uzavreli dňa 14.01.2009 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300018427, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 730,27 eur so zmluvnou odmenou 609,11 eur vrátane úroku v ročnej úrokovej sadzbe úveru 68,92 %, ktorý sa povinná zaviazala splatiť v 30-mesačných splátkach po 44,65 eur s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len RPMN ) za úver 68,92 %. Poskytnutá čiastka revolvingu bola v sume 361,65 eur so zmluvnou odmenou 441,98 eur, RPMN 58,75 % a ročná úroková sadzba 67,58 %.

Z predloženej karty klienta súd zistil, že povinnej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 730,27 eur, pričom povinná uhradila sumu 89,30 eur.

Následne súd citoval ustanovenie § 44 ods.2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok ) , ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní ) , ustanovenie § 4 ods.2 písm.j) , k) , zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o

spotrebiteľských úveroch ) , článok 3 ods.1 písm.e) smernice Rady 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou.

Súd prvého stupňa bol toho názoru, že rozhodcovský rozsudok je v časti, v ktorej zaväzuje povinnú na plnenie istiny v rozpore s dobrými mravmi.

Povinná sa dostala s plnením záväzku do omeškania, preto oprávnený požadoval zaplatenie zmluvných pokút, a to zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky za omeškanie trvajúce viac ako 15 dní, zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky za omeškanie trvajúce viac ako 30 dní zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru za porušenie povinností. Dohoda o zmluvnej pokute je súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného, ktoré sú vopred predtlačené a nie sú osobitne vyjednané. Zmluvné podmienky boli dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj zmluvnú odmenu vo výške 609,11 eur považoval súd za neprimeranú, a to vzhľadom na výšku poskytnutého úveru (730,27 eur) .

Súd tiež poukázal na odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, z ktorého nie je zrejmé aká suma bola skutočne povinnej poskytnutá a aká suma bola zaplatená. Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že exekučný súd je v rámci svojej preskúmavacej činnosti oprávnený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného a pod. Exekučný súd je oprávnený posúdiť rozpor plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a plnenia v súlade s dobrými mravmi. Nie je oprávnený posudzovať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Exekučný súd je oprávnený zaoberať sa len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto môže podrobovať svojmu preskúmavaniu. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 I. Q. J. proti B. S. F. a zdôraznil, že dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie (zmeškanie) lehoty nahradí exekučný súd svojim postupom ex offo, aj napriek tomu, že ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie.

Namietal, že exekučný súd konal bez zákonnej opory a v hrubom rozpore s právom Európskej únie. Exekučný súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že pri postupe podľa ustanovenia § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní je súd oprávnený konať len na návrh.

Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s ustanovením § 157 ods.2 v spojení s ustanovením § 167 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože súd neuviedol, ktoré konkrétne zmluvné podmienky sú neplatné a z akého dôvodu sú v rozpore so zákonom. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom, pretože oprávnenému súd neposkytol možnosť uviesť skutočnosti podstatné pre posudzovanie zmluvných pokút.

Výlučným dôvodom pre vznik nároku na zmluvné pokuty je omeškanie dlžníka s platením dlhu. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, prečo je neprimeranou sankcia 0,09 eur za každý deň omeškania. Takáto výška zmluvnej pokuty nie je vzhľadom na výšku splátky v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na možnosť využitia moderačného práva, ktorú mal súd zvážiť a nie ihneď aplikovať záver o neprimeranosti zmluvných pokút. Tvrdenie súdu o tom, že zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorou je dojednanie zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru považoval oprávnený za odporujúce ustanoveniu § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Pri hodnotení výšky zmluvnej odmeny súd nevzal do

úvahy kritérium RPMN. Právna úprava pripúšťala maximálnu výšku RPMN vo výške 69,84 %, pričom v danom prípade sa jednalo o RPMN 64,01 %, teda nejde o neprimeranú odplatu.

Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia v celom rozsahu došlo k odňatiu vlastníckeho práva, pokiaľ ide o neuhradenie istiny úveru a primeranej odmeny a k porušeniu práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je aj právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Nesplatená časť úveru predstavuje sumu 1.250,20 eur, pričom oprávnený si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 662,58 eur, t.j. dlžná suma činí celkom 1.912,78 eur. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktorú v odvolaní špecifikoval.

Povinná ani súdny exekútor sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) , a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k odlišnému právnemu posúdeniu a na obhájenie zmluvných podmienok v tom zmysle, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach povinnej ako spotrebiteľa. Oprávnený bol oboznámený, že odvolací súd mieni podrobiť súdnej kontrole jednotlivé zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky.

Vo vyjadrení zo dňa 10.01.2012 k predmetnej výzve oprávnený uviedol, že dojednaná rozhodcovská doložka je v súlade s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka. Z formulácie rozhodcovskej doložky zakotvenej v článku 18 bode 18.1. zmluvy vyplýva, že povinná ako spotrebiteľ má možnosť voľby, a to rozhodnúť sa pre konanie pred rozhodcovským alebo pred všeobecným súdom. Uviedol, že rozhodcovské konanie je písomné, čo však neznamená žiadny zásah do práv účastníka konania. Oprávnený namietal, že odvolací súd je viazaný len dôvodmi a rozsahom odvolania, preto sa môže zaoberať len odvolacími námietkami.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300018427 zo dňa 20.01.2009, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 22.000,- Sk (730,27 eur) , ktorý sa povinná zaviazala splatiť v 30-mesačných splátkach po 1.345,- Sk (44,65 eur) . Zmluvná odmena predstavovala sumu 18.350,- Sk (609,11 eur) (v spise na č. listu 14) .

Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu Mgr. Erika Končoka sp. zn. RK-303/10 -EK zo dňa 15.04.2010 s právoplatnosťou dňa 28.05.2010 a vykonateľnosťou dňa 01.06.2010, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 1.912,78 eur spolu so 9 %-ným ročným úrokom od 26.11.2009 až do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 eur (v spise na č. listu 3) .

Súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský. V zmluve o revolvingovom úvere je povinná označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom oprávneným nebol v priebehu konania tvrdený ani preukázaný opak.

V podanom odvolaní oprávnený predovšetkým namietal ,,prekročenie rámca preskúmavacej činnosti exekučného súdu z dôvodu, že doručený rozhodcovský rozsudok má účinky právoplatného rozsudku súdu, je záväzný a tvorí prekážku pre opätovné rozhodnutie veci (res iudicata) .

Odvolací súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia a to s ohľadom na právnu istotu vyplývajúcu z právoplatného súdneho rozhodnutia. Avšak materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je absolútna a možno ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch. Oprávnenosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vyplýva z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého je exekučný súd oprávnený ex offo konanie zastaviť, pokiaľ rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené, v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi.

Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní teda exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania v zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súčasne odpadá prekážka res iudicata pre uplatnenie práva na súde.

V tomto smere ani Európska komisia vo svojich pripomienkach a ani Súdny dvor Európskej únie vo veci C-76/10 nevzhliadli žiadny problém v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v snahe zabrániť exekúcii, ak by sa ňou mal porušiť záväzok štátu.

Podľa čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok .

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS má považovať za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku I.) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia C-76/10) , teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa .

Na posúdenie skutočností, či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či nejde o právom nedovolené plnenie podrobil odvolací súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Posúdenie rozhodcovskej doložky je pritom v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože bez platnej rozhodcovskej doložky nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

Z obsahu spisu vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere sú zmluvné dojednania, pričom podľa článku 18 bod 18.1. zmluvných dojednaní sa všetky spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z predmetnej zmluvy a v súvislosti s ňou, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 18.2 zmluvy. Výber jednej z alternatív spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 18.2. budú spory zo zmluvy rozhodnuté s konečnou platnosťou v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z konkrétne uvedených rozhodcov. Ak by ani jeden z uvedených rozhodcov nemohol prevziať funkciu rozhodcu určí náhradného rozhodcu veriteľ.

K viazanosti odvolacieho súdu výhradne odvolacími námietkami v zmysle ustanovenia § 212 ods.1 O.s.p. odvolací súd uvádza, že odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Predmetom odvolacieho prieskumu bol preto len výrok o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia v celom rozsahu. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a vyvodil závery len s poukazom na iné právne dôvody

v súvislosti s rozhodcovskou doložkou. Posúdenie výroku napadnutého rozhodnutia z iných dôvodov Občiansky súdny poriadok výslovne predpokladá v ustanovení § 213 ods.2 O.s.p..

Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka) .

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods.1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. V danom prípade nemala povinná ako spotrebiteľ ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v rozhodcovskej doložke. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na oprávnenom ako veriteľovi.

Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm.q) , ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300018427 vyplýva, že zmluvná odmena činí sumu 609,11 eur (18.350,- Sk) , ktorá je vzhľadom na výšku poskytnutej čiastky úveru 730,27 eur (22.000,- Sk) zjavne neprimeraná. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne poukázal na neprijateľnosť uvedenej podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Odvolací súd ešte dodáva, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitného právneho predpisu, t.j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd postupoval podľa ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ustanovením § 44 ods.3 Exekučného poriadku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie, pretože je vo výroku správne (ustanovenie § 219 ods.1 O.s.p.) . Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicata nijako dotknuté.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods.4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený úspešný nebol a povinnej a súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli (§ 142 ods.1 O.s.p.) .

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.