KSKE 15 CoE 40/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/40/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210230903 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210230903.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. advokátkou JUDr. Andreou Cvikovou, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: G. J., Z. B. E. XXXX/XX, A.Š., zastúpený opatrovníkom Mgr. Štefanom Juhásom, zamestnancom Okresného súdu Košice I, o vymoženie 1.450,01 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom Mlynárska 16, Košice, pod č. Ex 2202/2010, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č. k. 39Er/ 3333/2010-14 zo dňa 13.1.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 9.12.2010 domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 1.450,01 Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Michala Krnáča sp. zn. RK-329/08- MK zo dňa 30.6.2008. Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor požiadal dňa 13.12.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) , podľa ustanovení § 40 ods. 1 a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní ) , podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4 a § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ) , pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300002998 uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 22.11.2007 posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto na daný vzťah aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy vrátane Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. súd prvého stupňa zistil, že v čl. 18 týchto všeobecných

podmienok poskytnutia úveru (Riešenie sporov - rozhodcovská doložka) sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov však bolo ponechané výlučne na zvážení žalobcu, teda oprávneného. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve považoval prvostupňový súd za neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia vzniknutého sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neplatná podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V závere súd prvého stupňa poukázal aj na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdneho dvora, zvlášť na rozsudok vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodriguez Nogueira a aj na interpretačné pravidlo Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 103,43 Eur.

Poukázal v ňom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira, z ktorého vyplývajú podmienky, za ktorých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. Spotrebiteľ musí využiť všetky procesné možnosti priznané zákonom, t. j. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom o konaní. Svojim postupom exekučný súd nahradil zmeškanie, či opomenutie lehoty povinným, pričom ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní ani Exekučného poriadku neoprávňujú exekučný súd iniciovať takéto konanie. Namietal prekročenie právomoci exekučného súdu a uviedol, že postup exekučného súdu je v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s právom Európskej únie. Súd prvého stupňa nevystupuje ani ako súd rozhodujúci v základnom konaní ani ako súd rozhodujúci o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Tvrdenie súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky považoval oprávnený za neopodstatnené. Z článku 18 ods. 18. 1 zmluvy vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Nejedná sa o povinnosť riešiť spor výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne pripúšťa možnosť rozhodcovského konania pre spotrebiteľské zmluvy. Ak bude žalobcom spotrebiteľ, bude mu patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním. Oprávnený poukázal aj na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa konať výlučne v rozhodcovskom konaní, nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, ale len neplatnosť ustanovenia nútiaceho k rozhodcovskému konaniu. Toto článok 18 ods. 18.1 zmluvy plne rešpektuje a nebráni spotrebiteľovi využiť občianske súdne konanie. Vo svojej argumentácii oprávnený odkázal aj na rozsudok a postup Okresného súdu Žilina, sp. zn. 14C/166/2008-82 zo dňa 26.5.2009, ktorý konal o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaného z dôvodu tvrdeného porušenia rovnosti účastníkov konania a neplatnosti rozhodcovskej doložky, pričom nedospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná. V závere zdôraznil, že exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinného svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo, ktorý je porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a preto prvostupňový súd správne žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza ešte nasledovné:

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") .

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) , alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, sp. zn. RK-329/08-MK zo dňa 30.6.2008 s právoplatnosťou dňa 21.7.2008 a vykonateľnosťou dňa 25.7.2008, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 43.683 Sk (1.450,01 Eur) spolu so 14,25 % ročným úrokom od 16.5.2008 až do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 1.500 Sk (49,79 Eur) . Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300002998 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 22.11.2007 vyplýva, že

povinnému ako dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 20.000 Sk (663,88 Eur) , ktorý sa povinný zaviazal splácať v 18-mesačných splátkach po 1.764 Sk (58,55 Eur) . RPMN činila 67,12 % a zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola stanovená v sume 11.752 Sk (390,09 Eur) . Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o., v ktorých v článku 18 bod 18.1 je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z predmetnej zmluvy a v súvislosti s ňou, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní. Výber jednej z alternatív spočíva na žalobcovi. Spory budú rozhodnuté s konečnou platnosťou v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z konkrétne uvedených rozhodcov. Ak by ani jeden z uvedených rozhodcov nemohol prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného rozhodcu veriteľ.

Prvostupňový súd správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský. V zmluve o revolvingovom úvere je povinný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom oprávneným nebol v priebehu konania tvrdený alebo preukázaný opak. Oprávnený konal pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľský subjekt. Navyše z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Súd prvého stupňa preto správne aplikoval ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch.

Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) , išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú v tomto prípade namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Odvolací súd dodáva, že dané ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q) , ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

V závere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona o rozhodcovskom konaní, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že exekučný súd rámec svojej preskúmavacej činnosti neprekročil.

K oprávneným namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR odvolací súd uvádza, že viaceré okresné a krajské súdy Slovenskej republiky pristúpili v obdobných prípadoch, podobne ako súd prvého stupňa, k prelomeniu materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a k preskúmavaniu platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Ústavný súd SR posúdil súlad takéhoto postupu s Ústavou Slovenskej republiky a nezistil porušenie zákona či ústavy všeobecnými súdmi, čo uviedol v uznesení zo dňa 24.02.2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011-19: "Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru) , podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska, tak ako to tvrdí sťažovateľka. ... Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné na posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné."

K námietke oprávneného týkajúcej sa rozsudku resp. postupu Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn 14C/166/2008 odvolací súd uvádza, že v danej veci bola prejednávaná konkrétna rozhodcovská doložka, ktorá nie je predmetom súdneho prieskumu v rámci tohto konania. Zároveň v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom, a teda rozhodnutie Okresného súdu Žilina nie je pre tunajší súd právne záväzné.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.