KSKE 15 CoE 400/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/400/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612210251 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7612210251.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, proti povinnému Š. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.538,02 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 13Er/466/2012-19 zo dňa 04.07.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa svojím návrhom domáhal u súdnej exekútorky vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie svojej pohľadávky vo výške 2538,02 eur na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II/2011-8410 zo dňa 16.03.2012 s právoplatnosťou dňa 30.04.2012 a vykonateľnosťou dňa 03.05.2012. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému dlžnú sumu vo výške 2.538,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.073,48 eur od 27.10.2010 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 112,32 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 260,78 eur.

Súdna exekútorka súdu doručila prvostupňovému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnila návrhom oprávneného a pripojeným exekučným titulom. Žiadala udeliť poverenie pre vymoženie istiny 2.538,20 eur s príslušenstvom, ktoré v žiadosti bližšie nešpecifikovala.

Súd prvého stupňa uviedol, že právny predchodca oprávneného uzatvoril s povinným ako dlžníkom Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty a Dodatok č. 1 k tejto zmluve označenej žalobcom ako Zmluva č. 0522647338.

Oprávnený svoju hmotnoprávnu a procesnoprávnu legitimáciu založil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.10.2010 medzi postupcom: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a postupníkom: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, IČO: 36 856 584. Spoločnosť Havel,

Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.12.2010 pohľadávku voči povinnému na oprávneného.

Súd prvého stupňa s poukazom na § 44 ods.2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdnej exekútorky nemožno vyhovieť. Konštatoval, že Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty č. XXXXXXXXXX, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) , ustanovenia § 3 ods.1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 ods.1 až 3 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa následne preskúmal rozhodcovskú doložku v bode 18.1 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri tam uvedených bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Strany sporového konania sa rozhodnutia Rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich záväzné.

Konštatoval, že v ustanovení § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.03.2010, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku prvostupňový sud posúdil v zmysle tohto ustanovenia ako neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, a teda je v zmysle ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 45 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.a) a b) , alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd uviedol v zmysle ustanovenia § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.b) alebo c) .

Prvostupňový súd poukázal aj na interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS a na povinnosť konformného výkladu smernice. Uviedol, že zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS. Právny názor o neprimeranosti rozhodcovskej doložky oprel aj o stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 X. U. I.. proti M. Q. U. bod 40.

V dôsledku existencie neprijateľnej podmienky, ktorú obsahuje predmetná zmluva, prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdí, navrhol, aby v rozhodnutí pripustil dovolacie otázky:

1) Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31.12.2007 na základe ustanovenia § 53 ods.4 písm.r) OZ, keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2008 a v zmysle ustanovenia § 879j OZ sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšia právna úprava?

2) Je možné pod ustanovením § 53 ods.4 písm.r) OZ rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v ZoRK?

V odvolaní uviedol, že odvolacím dôvodom je skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 205 ods.2 písm.a) O.s.p. v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods.1 písm.f) , a to že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, čím oprávnenému odoprel právo na vykonateľnosť rozhodnutia. Ďalej namietal, že v zmysle ustanovenia § 205 ods.2 písm.f) O.s.p. rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom.

Oprávnený uviedol, že v zmysle súdom prvého stupňa citovanej smernice 93/13/EHS nie je možné klasifikovať predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú. Poukázal na záruky dané zákonom o rozhodcovskom konaní a výhody rozhodcovského konania. Ďalej uviedol, že predchodca oprávneného - Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka mala v zmysle ustanovenia § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, ako banka si teda len plnila svoju zákonnú povinnosť. Oprávnený sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku už len preto, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky upravené vo všeobecných obchodných podmienkach znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Slovenská právna úprava výslovne nevylučuje dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve.

S poukazom na viaceré rozhodnutia ESD uviedol, že európske právo nenúti súd členského štátu, aby pristúpil k opätovnému preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu, ak by sa tým malo zabezpečiť presadenie európskeho práva. Podľa rozhodnutia T. sa pri posudzovaní, či je vecná kontrola exekučného titulu exekučným súdom potrebná, má aplikovať vnútroštátna úprava pri zohľadnení zásady procedurálnej autonómie členských štátov. ESD v tomto rozhodnutí ďalej uviedol, že základná podmienka konceptu procedurálnej autonómie členských štátov, dodržiavanie zásady efektivity, v prípade kontroly vecnej správnosti exekučného titulu, si nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, resp. nahradil celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa. Spotrebiteľ má nárok, aby bola dodržaná druhá zásada procedurálnej autonómie, a to zásada rovnocennosti.

Oprávnený poukázal na ustanovenie § 45 ods.1, 2 zákona č. 244/2004 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vnútroštátna právna úprava umožňuje zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby, z dôvodov a po splnení podmienok uvedených v tomto zákone. V prípade, ak vnútroštátne exekučné súdy môžu vecne preskúmať právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, právny inštitút žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku stráca zmysel. Všeobecný súd nie je koncepčne postavený nad rozhodcovský súd. Nie je možné súhlasiť s tým, že rozhodcovský súd je súkromný subjekt a nemôže mať postavenie podobné štátnemu orgánu, a preto majú nevyhnutne exekučné súdy právomoc vecne preskúmať právoplatné a vykonateľné rozhodcovské rozsudky.

S poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, je však oprávnený skúmať, či toto rozhodnutie vydal orgán s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné z materiálnej a formálnej stránky. Bez zvláštnej zákonnej úpravy nie je možné bez ďalšieho odôvodniť, že samotné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučným súdom všeobecne skúmať exekučný titul, s odôvodnením, že exekučný súd nie je viazaný rozhodcovským rozsudkom. Z ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť exekučného súdu vecne skúmať rozhodcovský rozsudok, ale len povinnosť skúmať vlastnosti predložených dokumentov a nie právny základ pre ich vydanie.

Súdna exekútorka ani povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ustanovením § 219 ods.2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať nasledovné.

Podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ) .

Podľa ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 2 písm.a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 24.05.2012 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2011-8410 zo dňa 16.03.2012 s právoplatnosťou dňa 30.04.2012 a vykonateľnosťou dňa 03.05.2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 2.538,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne. zo sumy 1.073,48 eur odo dňa 27.10.2010

do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 112,32 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 260,78 eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Z predloženej Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty č. XXXXXXXXXX a z Dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 27.09.2004 vyplýva, že povinnému bol poskytnutý kartový rámec vo výške 995,81 eur (30.000,-- Sk) , ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v mesačných splátkach vo výške najmenej 49,79 eur (1.500,-- Sk) vždy k 15. dňu v mesiaci., až do splatenia. Poplatok za správu kartového rámca bol určený 0,25 % kartového rámca mesačne a úroková sadzba 17,50 % p.a.

V článku 18 bode 18.1 obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri tam uvedených bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Strany sporového konania sa rozhodnutia Rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich záväzné.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše oprávneným nebol v priebehu odvolacieho konania tvrdený ani preukázaný opak.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

K odvolacej námietke oprávneného, že exekučný súd nie je pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že síce exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v zákone o rozhodcovskom konaní. Tento právny predpis umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, je ex offo povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza.

K tejto odvolacej námietke odvolací súd na doplnenie uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje, ba ukladá, exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (napr. rozsudok zo dňa 06.10.2009 vo veci T. K. Q.) a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním rozhodcovského rozsudku nedošlo k porušeniu práv oprávneného.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky.

Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4, 5 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ustanovenia § 53 ods.4 pod písm.r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Pokiaľ ide o právnu úpravu v Občianskom zákonníku, a to ustanovenia § 53 ods.4 písm.r) , odvolateľ správne poukázal, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.01.2008. Uvedené však, pokiaľ ide o definovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách neznamená, že zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, ktorá má všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, nebola aj v tom čase spotrebiteľskou zmluvou. Keďže nie je sporné, že predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľskou zmluvou, odvolací súd má za to, že výkladom je potrebné dôjsť k záveru, že aj do 01.01.2008 sa na povinného, ako spotrebiteľa a účastníka tejto zmluvy, musia vzťahovať všetky v tom čase platné zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a teda aj ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že "ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi."

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené.

Oprávnený síce v odvolaní poukazoval na ustanovenie § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách ) a na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, čím ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí. Zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle ust. § 43a Občianskeho zákonníka má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa ustanovenia § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa v bode 18.1 však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o bankách v spojení s Občianskym zákonníkom.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku) .

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa".

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (rozsudky F. C. C 168/05, H. U. M. SA C 240/98- C 244/98) .

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.