KSKE 15 CoE 67/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/67/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809205060 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7809205060.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Mesto Rožňava, so sídlom Šafárikova 29, Rožňava, IČO: 00 328 758, proti povinnému: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.M. Č.. XXXX/XX, P., zastúpená opatrovníčkou: J. M., zamestnankyňou Okresného súdu Rožňava, o vymoženie 193,84 Eur s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, so sídlom Exekútorský úrad Rožňava, Akademika Hronca č. 3, Rožňava, proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 11Er/139/2009-25 zo dňa 08.09.2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému, so sídlom Akademika Hronca č. 3, Rožňava trovy exekúcie v sume 59,43 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že poverením č. 5808 023133 * zo dňa 02.10.2009 poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") vykonaním exekúcie na základe vykonateľných platobných výmerov Mesta Rožňava, č. k. 1620075171/2003 zo dňa 29.10.2003, 1620075171/2004 zo dňa 24.02.2004, 1620075171 zo dňa 20.07.2004, 1620075171/2005 zo dňa 28.02.2005, 1620075171/2006 zo dňa 24.02.2006, 1620075171/2007 zo dňa 19.02.2007, 1620075171/2008 zo dňa 13.02.2008 súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 193,84 Eur a trovy exekučného konania. Podaním zo dňa 28.09.2010, súdnemu exekútorovi doručenom dňa 29.09.2010, oprávnený oznámil, že vzhľadom na skutočnosť oznámenú súdnym exekútorom, že nie je predpoklad uspokojenia jeho pohľadávky z dôvodu nemajetnosti povinného, podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Následne citoval ust. § 57 ods. 1 písm. c/ a h/ EP pričom uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie a na nepochybný prejav vôle oprávneného exekúciu zastaviť, súd exekúciu v zmysle uvedené zákonného ustanovenia zastavil. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, teda nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného a oprávnený oznámil, že navrhuje predmetnú exekúciu zastaviť. Tieto vyčíslil v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorá bola účinná do 30.4.2008 a to tak, že súdnemu exekútorovi priznal časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) , §14 ods. 2 vyhlášky sumu 6,64 Eur; paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3, § 15 vyhlášky sumu 19,92 Eur, DPH 20 % v sume 5,31 Eur a náhradu hotových výdavkov podľa § 22 os. 1 vyhlášky v sume 27,56 Eur, čiže odmenu a hotové výdavky celkovo v sume 59,43 Eur.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti uzneseniu súdu vo výroku týkajúcom sa trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu tak, že súdnemu exekútorovi prizná trovy exekúcie vo výške 81,48 Eur. V odvolaní uviedol, že súd v rozpore so zákonom nepriznal súdnemu exekútorovi DPH v správnej výške, napriek tomu, že uvedená otázka bola riešená viacerými súdnymi rozhodnutiami. Zároveň nemožno súhlasiť ani so záverom súdu v tom smere, že o daň z pridanej hodnoty mala byť zvýšená len odmena exekútora. Daň z pridanej hodnoty je súčasťou trov exekúcie aj v prípade, že ju súdny exekútor podľa osobitného zákona je povinný platiť z hotových výdavkov. Poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 31/04-30, v ktorom sa konštatuje, že paušálna náhrada za úkony, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času podlieha u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty. Pri činnosti exekútora z pohľadu uplatnenia DPH predovšetkým pri určení základu dane - je možné primerane vychádzať aj z judikatúry Súdneho dvora ES, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach definoval určité kritéria, ktoré sa majú brať do úvahy pri určení, či sa plnenie, ktoré sa skladá z viacerých prvkov, má považovať za jeden zdaniteľný prvok alebo za viac odlišných a samostatne posudzovaných prvkov. Taktiež poukázal na ustanovenia § 22 ods. 1 až 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v ktorých sú transponované články 73, 78, 79 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Uviedol, že Krajský súd v Košiciach v konaní č. k.: 1CoE/57/2010-40 zo dňa 21.12.2010 konštatuje, že ak je súdny exekútor vzhľadom na ním poskytované právne služby núteného výkonu rozhodnutia zdaniteľnou osobou -platcom dane, je potrebné zvýšiť daň z pridanej hodnoty nielen o odmenu, ale aj jeho hotové výdavky a náhradu za stratu času. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, vyplýva že o daň z pridanej hodnoty sa zvyšuje iba odmena súdneho exekútora. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí je možné jednoznačne konštatovať, že uznesenie je v rozpore s vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov vyššej inštancie, a preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil.

Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora zo dňa 07. novembra 2011 uviedol, že je toho názoru, že výpočet DPH, tak ako ju vypočítal súdny exekútor je plne v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a z uvedeného dôvodu navrhol odvolaniu súdneho exekútora v plnom rozsahu vyhovieť.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že dňa 14. júla 2009 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 02.10.2009 podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa poverením č. 5808 0231333* zo dňa 02.10.2009 poveril súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu 193,84 Eur a trovy exekúcie. Následne návrhom zo dňa 12.10.2010 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) . Súd prvého stupňa tomuto návrhu vyhovel a napadnutým uznesením exekúciu zastavil, pričom oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 59,43 Eur.

Podľa § 212 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 37 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného v čase začatia exekučného konania (t. j. 14.07.2009) ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 196 citovaného zákona za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (t. j. 14.07.2009) sa touto vyhláškou ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa osobitného zákona.

Podľa § 27a citovanej vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že súd prvého stupňa pri určovaní výšky trov exekúcie vec nesprávne právne posúdil podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch. Súd prvého stupňa mal vzhľadom na znenie § 27a citovanej vyhlášky vychádzať pri rozhodovaní o trovách exekúcie z platného znenia tejto vyhlášky, ktorá nadobudla účinnosť 01. januára 2009, pretože exekučné konanie sa začalo dňa 14.07.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) . Súd prvého stupňa však na predmetnú vec nesprávne aplikoval znenie § 14, § 15, § 22 a § 23 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30.04.2008.

Pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil podľa vyššie uvedených ustanovení vyhlášky č. 288/1995, ktorých znenie v danom prípade nie je možné aplikovať vzhľadom na dátum začatia exekučného konania (14.07.2009) a vzhľadom na ustanovenie § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., je jeho rozhodnutie zaťažené vadou uvedenou v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., pre ktorú odvolací súd musel uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov exekúcie podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania ako aj podľa príslušných ustanovení vykonávacej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej od 1. januára 2009, nakoľko exekučné konanie v tejto veci začalo dňa 14. júla 2009 a svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby bolo ako celok preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé a zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.