KSKE 15 CoE 71/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808208203 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7808208203.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Štúrova 7, Prešov, proti povinnému: R. Ž. O. G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. H. XXX, o vymoženie 99,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora: JUDr. Svätoslav Mruškovič, Exekútorský úrad so sídlom v Prešove, Konštantínova 13, proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.01.2012, č. k. 4Er/527/2008-10, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vedenú na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4Er/527/2008 zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi so sídlom v Prešove, Konštantínova 13, odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu (trovy exekúcie) vo výške 52,81 Eur a uložil povinnému povinnosť uhradiť trovy priznané súdnemu exekútorovi súdom vo výške 52,81 Eur do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 12.08.2008 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča vykonania exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 99,58 Eur na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Diaľničného oddelenia Policajného zboru Branisko č. AA 2210790 zo dňa 23.01.2008. Súd poverením č. 5808 017719 poveril súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča vykonaním exekúcie v zmysle podaného návrhu. Dňa 22.12.2011 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") nakoľko dňom 07.02.2011 uplynula zákonom stanovená trojročná lehota, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť) . Súd zistil, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2008 a vykonateľnosť dňa 07.02.2008. Vzhľadom na to, že predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 07.02.2008 zákonom stanovená trojročná (prekluzívna) lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa 07.02.2011. V zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 EP a skutočnosti, že rozhodnutie , ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty neúčinným, súd exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol aj o trovách exekúcie v súlade s ustanoveniami § 196, § 197 ods. 2, § 199 a § 200 ods. 1 EP, ako aj v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 569/2008 Z. z. a to tak, že priznal poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52, 81 Eur (tak ako si

ich súdny exekútor uplatnil) a v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uložil povinnému povinnosť tieto trovy exekúcie uhradiť.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý uviedol, že je síce pravdou, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, avšak vyšší súdny úradník sa nevysporiadal s otázkou, či k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného. Pri každom zastavení exekúcie musí súd ad hoc posudzovať, či dôvod pre ktorý exekúciu zastavil napĺňa znaky zavinenia oprávneného, alebo nie. Z jednotlivých zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie možno pripisovať zavinenie oprávnenému napr. vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo preto, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Je toho názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na § 2 a § 6 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zmien a doplnkov, oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, nakoľko nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie, pričom pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať, že takýmto konaním skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 18 mesiacov. Oprávnený mal a mohol poznať Exekučný poriadok v tom zmysle, že súdny exekútor môže vykonávať exekúciu až po vydaní poverenia na exekúciu a že povinný má právo podať námietky proti exekúcii, žiadosť o odklad exekúcie ako aj možné problémy pri doručovaní rozhodnutí súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby bolo napadnuté uznesenie v časti povinnosti zaplatiť trovy exekúcie zrušené a aby bol k úhrade trov exekúcie v celom rozsahu zaviazaný oprávnený v súlade s ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Oprávnený sa k podanému odvolaniu vyjadril v tom zmysle, že sa s napadnutým uznesením súdu v plnom rozsahu stotožňuje, pričom uviedol, že len vo výnimočných prípadoch môže súd uložiť nahradenie trov oprávnenému, kedy zároveň súd má povinnosť zvážiť, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. V tomto prípade sa však môže jednať len o procesné zavinenie, pričom súdna prax za takéto zavinenie považuje, keď oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danej veci súdny exekútor podal podnet na zastavenie predmetnej exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a nakoľko oprávnený nezavinil stav, ktorý by neumožňoval povinnému zaplatiť pohľadávku, teda bolo by neúnosné, keby súd zaviazal k náhrade trov oprávneného, ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú, ale by dokonca znášal aj náhradu trov exekútora.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania je námietka súdneho exekútora, ktorý k náhrade trov exekúcie navrhuje zaviazať oprávneného, nakoľko je toho názoru, že oprávnený svojím konaním zavinil zastavenie exekúcie.

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný Blok na pokutu č. k. AA 2210790 zo dňa 23.01.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2008 a vykonateľnosť dňa 07.02.2008.

Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v rámci zákonom stanovenej trojročnej lehoty, ktorá plynie od lehoty určenej na zaplatenie uloženej pokuty, musí výkon rozhodnutia začať a zároveň aj skončiť. Táto lehota je prekluzívna, čo okrem iného znamená, že súd na jej dodržiavanie prihliada priamo zo zákona aj bez návrhu. Exekučné konanie sa začalo dňa 12.08.2008, kedy oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, teda 30 mesiacov pred uplynutím stanovenej lehoty, ktorá uplynula dňa 07.02.2011.

Na základe tejto skutočnosti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v tomto prípade nemožno hovoriť o zastavení exekúcie z dôvodu zavinenia oprávneného, keďže súdny exekútor mal na vymoženie pohľadávky oprávneného preukázateľne dostatočne dlhú dobu. Odvolací súd nespochybňuje nárok súdneho exekútora na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie pohľadávky oprávneného v zmysle ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Zároveň však dodáva, že ustanovenie § 203 ods. 1, kedy súd môže zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.

Teda ako bolo uvedené vyššie, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, teda ešte pred uplynutím prekluzívnej lehoty určenej na vymoženie priznanej pohľadávky. Odvolací súd k tomu uvádza, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totižto postup exekučného súd ani súdneho exekútora, či dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti nemohol ovplyvniť. Taktiež nemožno plynutie času, ako objektívnu právnu skutočnosť. kvalifikovať ako procesné zavinenie na strane oprávneného. Súd bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.

Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že v konaní neboli dané podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie a tieto má v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v zásade znášať povinný, a preto uznesenie v napadnutej časti v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože súdny exekútor nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.