KSKE 15 CoE 73/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/73/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511212805 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511212805.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnému R. S., nar. XX.XX.XXXX, A. Ž. Č.. XX, o vymoženie 1.337,97 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17Er/3297/2011-20 zo dňa 28.11.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.08.2011 domáhal voči povinnému vymoženia istiny vo výške 1.337,97 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. ISB0510007 zo dňa 17.06.2011 s právoplatnosťou dňa 26.07.2011 a vykonateľnosťou dňa 30.07.2011.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 došlo k postúpeniu pohľadávky W. A. a.s. (postupca) na spoločnosť A. J. R. (postupník) , ktorá následne zmluvou zo dňa 24.02.2011 postúpila pohľadávku spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. (oprávnený) .

Následne súd citoval ustanovenie § 41 ods.2 písm.d) a ustanovenie § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok ) , ustanovenie § 45 ods.1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní ) a uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 3715544907 uzavretej dňa 16.11.2007 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 50.000,-- Sk (1.659,70 eur) , ktorý sa povinný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Predmetnú zmluvu posúdil súd prvého stupňa ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (oprávneným) , ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom (povinným) , ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom a úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon podnikania, zamestnania alebo povolania.

Ďalej súd citoval ustanovenia § 52 ods.1 až 3, § 54 ods.1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník ) v znení platnom do 31.12.2007, ustanovenie § 2 písm.a) , b) , § 3 ods.1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ) , článok 2, 3 a 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch a uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pre úver, v ktorých článku 11 bode 11.2 je zakotvená rozhodcovská doložka týkajúca sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi účastníkmi vzniknú. Podľa uvedenej doložky sa akékoľvek spory budú riešiť dohodou. Ak k takej dohode nedôjde, klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s.. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie je pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú doložku zakotvenú v zmluve o úvere, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka neplatná. V tomto zmysle súd poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský rozsudok preto nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné exekúciu vykonať.

Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 44 ods.2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že rozhodcovská doložka je zakotvená v bode 3.6 zmluvy o úvere, čo vyplýva z obsahu samotnej zmluvy. Súd prvého stupňa však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodcovská doložka je uvedená v bode 11.2 obchodných podmienok, preto zastával názor, že súd prvého stupňa sa náležite neoboznámil s obsahom predmetnej zmluvy.

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa nebol pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy, pretože sa jedná o hmotnoprávne posúdenie zmluvy o úvere. V danom prípade konal súd prvého stupňa ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku. Súd prvého stupňa neopodstatnene nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. V konaní povinný ostal nečinný a nevyužil žiadne procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

Oprávnený ďalej poukázal na nesprávny slovenský preklad smernice Rady 93/13/EHS, ktorej články aplikoval v napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa. Zdôraznil, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 16.11.2007 a ustanovenie § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2008, preto ho nie je možné aplikovať na vzťahy z predmetnej zmluvy o úvere. Uviedol, že rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o úvere nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože táto nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky podľa č. 3 ods.1 smernice Rady ani ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Ďalej oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nezohľadnil procesnú pasivitu povinného. V danom prípade bolo možné vydať platobný rozkaz, preto nie je relevantný názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu od bydliska povinného. Konanie pred rozhodcovským

súdom je písomným konaním, preto nie je potrebné dostaviť sa do miesta sídla oprávneného. V zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu bol povinný oprávnený podať návrh na určenie iného vhodného miesta na území Slovenskej republiky. Povinný však takýto návrh nepodal. Bol toho názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským orgánom, zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv veriteľa aj spotrebiteľa. Skutočnosť, že je rozhodcovský súd povinnému vopred známy, je len v jeho prospech.

Zdôraznil, že rozhodcovský súd písomne vyzval povinného na podanie žalobnej odpovede a výber rozhodcu zo zoznamu dňa 09.08.2010, pričom povinný si zásielku prevzal dňa 12.08.2010. Povinný ostal pasívny a neoznámil svoju žalobnú odpoveď. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok nebol vydaný bez toho, aby povinnému bola daná možnosť vyjadriť sa k žalobe a ku všetkým tvrdeniam žalobcu.

Oprávnený namietal, že zmluvu o úvere uzavrel s povinným právny predchodca oprávneného - W. A. P..B.., preto je tvrdenie súdu o uzatvorení zmluvy a formulácií rozhodcovskej doložky oprávneným vylúčené. Zdôraznil, že predmetom obchodnej činnosti oprávneného nie je poskytovanie úverov, preto je tvrdenie súdu prvého stupňa zavádzajúce. Z tohto dôvodu je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmätočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej nevyplýva, v čom rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor povinného.

Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoE/304/2010 zo dňa 19.10.2010. Uviedol, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého bol v čase uzavretia zmluvy o úvere pôvodný oprávnený povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Právny predchodca oprávneného je W.Š. A. P..B.., ktorá pri výkone činnosti a poskytovaní svojich bankových produktov dodržiavala a dodržiava právne predpisy, ktorými je viazaná, preto nemôže byť plnenie zo zmluvy o úvere nedovoleným plnením.

Súd prvého stupňa odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a porušil jeho ústavné právo na súdnu ochranu. Namietal, že ani pozícia spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže v právnom štáte odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky vyplývajúcej zo záväzku, ktorý na seba spotrebiteľ dobrovoľne prevzal. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka rei iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ustanovenia § 374 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ) .

Podľa ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 2 písm.a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ) , spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Ustanovenie § 45 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať nielen formálnu ,ale aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (ustanovenie § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní) . Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ustanovením § 159 O.s.p.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 11.08.2011 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. ISB0510007 zo dňa 17.06.2011 (v spise na č. listu 5) s právoplatnosťou dňa 26.07.2011 a vykonateľnosťou dňa 30.07.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.337,97 eur, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 1.337,97 eur od 02.03.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.337,97 eur od 02.03.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu splatnosti úveru vo výške 120,80 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti odo dňa 01.03.2010 vo výške 171,28 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 3,32 eur a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 65,33 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Z predloženej zmluvy o úvere č. 3715544907 zo dňa 16.11.2007 (v spise na č. listu 13) vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur (50.000,-- Sk) , ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 60-mesačných splátkach po 46,80 eur (1.410,00 Sk) vždy k 16. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN ) bola určená 26,2 %. V článku 11 bode 11.2 obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy a v súvislosti s ňou medzi stranami budú riešiť dohodou. Ak k takej dohode nedôjde, klient (povinný) prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých zo zmluvy v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.. Zmluvné strany súhlasili, že toto rozhodnutie bude pre nich záväzné a konečné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše oprávneným nebol v priebehu odvolacieho konania tvrdený ani preukázaný opak. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. dňa 16.11.2007 povinný uviedol údaj o zamestnávateľovi C. Š. B..T..Y.. K..

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) . Ustanovenie § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo najmä ) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ustanovenia § 53 ods.4 pod písm.r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Odvolacia námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka je zakotvená v bode 3.6 zmluvy o úvere a nie v bode 11.2. obchodných podmienok neobstojí, nakoľko neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky pre úver a obsahom článku 11 bodu 11.2. tak aj bodu 3.6. zmluvy je práve rozhodcovská doložka. Navyše zmluvu o úvere spolu s všeobecnými obchodnými podmienkami platnými v čase uzavretia úveru predložil súdu oprávnený dňa 17.10.2011.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené.

Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách ) a s poukazom na

povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinného tak, ako predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie ustanovenia § 93 ods.1 zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (ustanovenie § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku) .

Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo opodstatnené z dôvodu, že citované ustanovenia § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého právneho predpisu, t.j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ustanovením § 44 ods.3 Exekučného poriadku.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa .

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky V. E. E. XXX/XX, Y. X. Z. SA C 240/98-C 244/98) .

Odvolací súd ešte poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08 W. X. D.. proti Z. B. X., bod 40 rozsudku, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že podmienka vopred stanovená predajcom (dodávateľom) alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom v zmysle Smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode má sídlo predajca alebo dodávateľ, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice Rady kvalifikovaná ako nekalá. S poukazom na to je odvolacia námietka oprávneného, že vzdialenosť miesta rozhodcovského konania od bydliska povinného nepredstavuje neprijateľnú podmienku, neopodstatnená.

Oprávnený v odvolaní nespochybnil, že pohľadávka W. A. P..B.. zo zmluvy o úvere uzavretej s povinným, bola na neho postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky tak, ako to v napadnutom uznesení uviedol súd prvého stupňa. V dôsledku uvedenej zmluvy oprávnený vstúpil do práv a povinnosti postupcu, t.j. v danom prípade do práv a povinnosti W. A. P..B.., a teda sa stal právnym nástupcom W. A. P..B...

Súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonnou úpravou posudzoval podmienky uzatvorenia zmluvy o úvere podľa stavu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy. To znamená, že súd prvého stupňa správne posudzoval oprávneného ako právneho nástupcu subjektu, ktorý uzatváral zmluvu o úvere a ktorý z tejto zmluvy uplatňuje určité práva. Rovnako tak posudzoval oprávneného aj rozhodcovský súd, keď ho posúdil ako subjekt, ktorému vznikli práva zo zmluvy o úvere. Ak súd prvého stupňa v niektorých častiach rozhodnutia výslovne neuviedol, že oprávnený je právny predchodca Poštovej banky a.s., ktorá zmluvu o úvere s povinným uzatvárala, jedná sa procesné pochybenie, ktoré nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu námietka oprávneného na zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je daná.

Za nedôvodnú preto považuje odvolací súd aj námietku oprávneného týkajúcu nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa spĺňa všetky zákonné požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods.2 v spojení s ustanovením § 167 ods.2 O.s.p.. Takéto odôvodnenie súdu prvého stupňa je v súlade s právom na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods.1 v spojení s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.