KSKE 15 CoE 83/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/83/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7898899889 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7898899889.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: E. M., E..L.. T., so sídlom L. X, T., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Evou Petránovou, advokátkou, so sídlom Puškinova 16, Prešov, proti povinnému: N. H., E.. L.., L. L. Ž. XX/XXX, C., o vymoženie 2.256,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora: JUDr. Peter Hodermarský, Exekútorský úrad Rožňava, Adademika Hronca č. 3, proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. Er/1796/1998-11 zo dňa 13.12.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 34,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a v prevyšujúcej časti návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 15.10.1998 na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu č. k. 1Rob 918/96 vydaného Okresným súdom Rožňava zo dňa 30.10.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.11.1996. Poverením č. 5808 003710* zo dňa 09.11.1998 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Hodemarského. Poukázal na ustanovenia § 235 ods. 2, § 36 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a ustanovenia § 19 a § 107 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že súdny exekútor podaním zo dňa 29.03.2010 dal podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.: 46-24K 435/98-Že-1589 zo dňa 12.03.2010 právoplatne rozhodol o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok povinného (úpadcu) po splnení rozvrhového uznesenia. Povinný bol z obchodného registra vymazaný ku dňu 14.12.2010, a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Exekučné konanie bolo týmto neprípustné pre stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania a preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku rozhodol o jej zastavení. Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 76,56 Eur + DPH v zmysle ust. § 196 a nasl. Exekučného poriadku a vyhlášky takto: náhrada hotových výdavkov (poštovné - 4,85 Eur; overenie poverenia - 0,66 Eur; telefón 1,33 Eur; cestovné náhrady - 26,56 Eur) , odmena exekútora § 196 a § 199 exekučného poriadku - ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky: 4 hod.- 26,56 Eur; § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky - 16,60 Eur ( získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného) . Súd v súlade s ustanoveniami § 196 a nasl. Exekučného poriadku ako aj s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.04.2008 (ďalej len "vyhlášky") rozhodol o trovách exekúcie a to tak, že

súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodemarskému priznal trovy exekúcie v celkovej výške 34,50 Eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného v súlade s ustanovením § 203 Exekučného poriadku. Posúdil, že exekútorovi patrí odmena za výkon exekúcie nasledovne: náhrada hotových výdavkov: - poštovné 4,85 Eur a overenie poverenia 0,66 Eur spolu 5,51 Eur, odmena exekútora § 196 a 199 Exekučného poriadku - ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky spolu v sume 6,64 Eur (spísanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - 15 min., spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty - 30 min., spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 15 min. spolu 1 hod.) a odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky spolu v sume 23,24 Eur, teda celkovo priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 34,50 Eur (28,75 Eur a DPH 20 % z 28,75, t. j. 5,75 Eur) . Nepriznal náhradu hotových výdavkov - telefón a cestovné náhrady, pretože na základe predloženého spisu súdneho exekútora a dostupných písomností súdneho spisu ich nepovažoval za dostatočne preukázané. Zároveň nepriznal odmenu súdnemu exekútorovi podľa §14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za vyúčtované úkony exekúcie spísanie žiadosti o udelenie poverenia, vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, vydanie príkazu na začatie exekúcie, vydanie exekučného príkazu, nakoľko pri aplikácii uvedeného ustanovenia nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi prizná trovy exekúcie vo výške 66,37 Eur (odmena 6,64 Eur + 16,60 Eur, hotové výdavky 32,07 Eur a DPH vo výške 11,06 Eur) . Uviedol, že v napadnutom uznesení súd prvého stupňa v rozpore s princípom právnej istoty nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov tak, ako je to uvedené v zákone. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 334/07, v ktorom sa konštatuje, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základe právne princípy patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty a teda, že obdobné situácie musia byť posudzované rovnakým spôsobom (II. ÚS 243/05) . Vychádzajúc z vyššie uvedeného predložil súdu vyúčtovanie trov, tak ako to robil za posledné roky, pričom novy vyšší súdny úradník rozhodujúci o jeho nároku (cestovné náhrady) v napadnutom uznesení konštatuje, že ich považuje za nepreukázané, a to aj napriek tomu, že celý rad rozhodnutí tohto súdu na základe tých istých dokladov rozhodol opačne. Poukázal aj na rozhodnutia Okresného súdu Rožňava č. k.: Er 1388/99-9, 4Er/539/2002-11, 6Er599/2002-14. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí je možné jednoznačne konštatovať, že v uvedenom uznesení vyšší súdny úradník prezentoval svoje subjektívne stanovisko v rozpore so všeobecne platným právnym stavom.

Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolanie súdneho exekútora zamietnuť a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne. Poukázal na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, pričom uviedol, že súd vždy musí uvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré z vynaložených trov na vymáhanie nároku boli účelné.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania je námietka súdneho exekútora, ktorá spočíva v nepriznaní náhrady hotových výdavkov, konkrétne cestovných náhrad z dôvodu, že neboli súdnym exekútorom riadne preukázané.

Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Vyhláška č. 288/1995 Z. z. pri stanovení výšky cestovných náhrad ako hotových výdavkov súdneho exekútora odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Tento bol zrušený a nahradený zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý upravuje poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3) , vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z .z. ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (základná náhrada) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (technický preukaz) .

Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Odvolací súd má za to, že z obsahu exekučného spisu nie je zrejmé použitie motorového vozidla súdnym exekútorom za účelom vymáhania pohľadávky v prospech oprávneného. Táto skutočnosť je uvedená v pripojenom exekučnom spise až vo Vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 24. marca 2010, kde si súdny exekútor uplatnil cestovné náhrady v celkovej sume 26,56 Eur (bez DPH) za dve cesty vykonané dňa 29.01.1999 a dňa 04.02.1999, pričom odkazuje na záznam o výkone uvedených pracovných ciest. Po preskúmaní exekučného spisu odvolací súd jednoznačne konštatuje, že jediným záznamom nachádzajúcim sa v exekučnom spise je Záznam zo súpisu hnuteľných vecí z majetku povinného urobený dňa 29.01.1999 (č. l. 13 v exekučnom spise sp. zn. Ex 1509/98) , z ktorého však nemožno vyvodiť záver o dôvodnom vynaložení cestovných náhrad. Zároveň sa v exekučnom spise nenachádzajú ani iné právne relevantné listiny preukazujúce opodstatnenosť požadovaného nároku ako sú doklad o kúpe pohonných hmôt z uvedeného obdobia, záznam o počte odjazdených kilometrov a fotokópia technického preukazu motorového vozidla, s ktorým mali byť vykonané tieto pracovné cesty. Odvolací súd zdôrazňuje, že preukázanie cestovných náhrad je predovšetkým v záujme súdneho exekútora. V zmysle ust. § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. sa náhrada za spotrebované pohonné látky vypočíta

podľa ceny pohonnej látky (preukázanej dokladom o kúpe) , podľa spotreby použitého motorového vozidla (uvedenej v technickom preukaze) a podľa počtu odjazdených kilometrov.

Súdny exekútor pri vyčíslení trov exekúcie v časti cestovné náhrady vychádzal zo záznamu o výkone vyššie uvedených pracovných ciest, ktorý sa však v exekučnom spise sp. zn. Ex 1509/1998 nenachádza. V exekučnom spise na č. l. 13 je len Záznam zo súpisu hnuteľných vecí z majetku povinného LESOSTAV Revúca, a.s. zo dňa 29.01.1999, ktorý nie je spôsobilý preukázať oprávnenosť uplatňovania cestovných náhrad zo strany súdneho exekútora. Zároveň sa v tomto spise nenachádza ani doklad o kúpe pohonných látok, ani technický preukaz motorového vozidla. Uvedené doklady súdny exekútor nepredložil ani spolu s podaným odvolaním.

Z ust. § 22 vyhlášky. č. 288/1995 Z .z. vyplýva, že súdny exekútor má pri vykonaní pracovnej cesty súvisiacej s vykonávanou exekúciou právo na cestovné náhrady, pri ich uplatnení a vyčíslení je však povinný postupovať v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. a priložiť k uplatnenej náhrade aj doklad o kúpe pohonných hmôt (ktorý však možno nahradiť údajmi poskytovanými Štatistickým úradom SR) a technický preukaz použitého osobného motorového vozidla. Pretože v prejednávanej veci si súdny exekútor uvedenú povinnosť nesplnil a technický preukaz prvostupňovému ani odvolaciemu súdu nepredložil, súd prvého stupňa postupoval správne, keď súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na cestovnú náhradu.

Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že v konaní neboli dané podmienky na priznanie náhrady hotových výdavkov v časti cestovné náhrady súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodemarskému, pretože súdny exekútor ani v rámci odvolacieho konania nepredložil súdu listiny preukazujúce opodstatnenosť tohto nároku.

Vzhľadom na to, že súdny exekútor v podanom odvolaní iné skutočnosti nenamietal, odvolací súd v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 a § 219 ods. 1 O.s.p uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože súdny exekútor nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.