KSKE 15 CoE 85/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 15 CoE 85/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610205670 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610205670.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený spoločnosťou HMG & PARTNERS, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, proti povinnému v 1. rade Š. Q., A.. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXX, povinnej v 2. rade T. Q., A.. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXX a povinnému v 3. rade U.Á. M., A.. XX.XX.XXXX, bytom M.H. F. F. Č.. XXX, právne zastúpenému Mgr. Marcelou Chlebovičovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, o vymoženie 74,11 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 6Er/265/2010-36 zo dňa 29.11.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného v 3. rade.

V odôvodnení uviedol, že dňa 20.04.2010 bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému udelené poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny vo výške 74,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne od 06.09.2002 do zaplatenia, kapitalizovaných úrokov ku dňu 05.09.2002 vo výške 90,73 eur, trov konania vo výške 5,64 eur, trov exekučného konania a trov právneho zastúpenia. Exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. Ro/110/1991 zo dňa 23.01.1991 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 14.02.1991.

Povinný v 3. rade podal v zákonom stanovej lehote námietky proti exekúcií, v ktorých namietal premlčanie nároku oprávneného a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia.

Oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinného v 3. rade uviedol, že premlčaná je len istina, pričom úrok z omeškania zo sumy 98,92 eur vo výške 12 % ročne od 09.04.2007 do zaplatenia premlčaný nie je.

Následne súd citoval ustanovenie 100 ods.1, ustanovenie § 110 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občianky zákonník ) , ustanovenie § 50 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok ) a uviedol, že námietky povinného v 3. rade sú dôvodné. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 09.04.2010, pričom 10-ročná premlčacia lehota uplynula dňa 14.02.2001. Povinný v 3. rade vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd prvého stupňa prihliadol. Súd prvého stupňa zastával názor, že nedošlo len k premlčaniu istiny, ale aj úrokov z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 98,92 eur od 09.04.2007 do zaplatenia. Uviedol, že úrok z omeškania je akcesorickým záväzkom, ktorý môže medzi veriteľom a dlžníkom existovať len vtedy, ak bol platne založený hlavný peňažný záväzkový vzťah. Úroky z omeškania predstavujú

príslušenstvo pohľadávky, ktoré znáša osud hlavného záväzku. Z dôvodu, že povinný v 3. rade úspešne vzniesol námietku premlčania, súd vyhovel jeho námietkam proti exekúcii.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenia § 110 ods.3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa úroky a opakujúce sa plnenia premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/319/99 zo dňa 01.05.2000, rozsudok Najvyššieho súd Českej republiky sp. zn. 32Odo/466/2004 zo dňa 26.04.2006.

Oprávnený bol toho názoru, že vymáhaná pohľadávka nie je premlčaná v celom rozsahu. Exekučné konanie je vedené na základe platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. Ro/110/1991 zo dňa 23.01.1991 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 14.02.1991, pričom došlo k premlčaniu istiny, keďže ubehla 10-ročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že úroky, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu, t.j. odo dňa 15.02.1991 sa premlčujú v 3-ročnej premlčacej dobe, preto je právo oprávneného na vymoženie 12 %-ného úroku zo sumy 98,92 eur od 17.12.1990 do 08.04.2007 premlčané. Zvyšný úrok sa doposiaľ nestal splatným a keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 09.04.2010, došlo k uplatneniu jeho práva a k spočívaniu premlčacej doby.

Zastával názor, že exekúcia je v časti vymoženia úroku vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy 98,92 eur od 08.04.2007 do zaplatenia dôvodná. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto ho navrhol potvrdiť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/36/2010 zo dňa 18.08.2011. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) vzhľadom na včas podané odvolanie (ustanovenie § 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa ustanovenia § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa ustanovenia § 110 ods.3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia

doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť platiť úroky a úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie ako trvá hlavný peňažný záväzok. Splnením dlhu (záväzku) alebo jeho zánikom z iného dôvodu zanikne tiež povinnosť platiť úroky a úroky z omeškania ako vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah. Ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať na vedľajší (akcesorický) záväzok.

Odvolací súd pritom vychádza z ustanovenia § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je úrok z omeškania príslušenstvom pohľadávky. Dôsledkom tohto akcesorického vzťahu je, že vznik, trvanie aj zánik vedľajšieho (akcesorického) vzťahu je priamo závislý od aktuálneho stavu hlavného záväzku, a keďže vedľajší záväzok nemôže existovať bez existencie hlavného záväzku, okamihom zániku hlavného záväzku zaniká aj akýkoľvek vedľajší (akcesorický) záväzok.

Pokiaľ teda ide o odvolaciu námietku oprávneného, že 12 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 98,92 eur nie je premlčaný od 09.04.2007 do zaplatenia, odvolací súd uvádza, že v dôsledku premlčania pohľadávky nie je možné priznať ani jej príslušenstvo za dobu od okamihu, kedy došlo k jej premlčaniu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2006 sp. zn. 32Odo/466/2004) . Najneskôr sa teda premlčia všetky úroky z omeškania spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona) , by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu nútený na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2008 sp. zn. 4Cdo/222/2005) .

Inak by oprávnený mal nárok na úroky z omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde, pričom takýto výklad je neprípustný tak, ako na to už poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že sa právo priznané exekučným titulom premlčalo (čo v podanom odvolaní oprávnený nespochybnil) , rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, a preto nie je možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania od 09.04.2007 do zaplatenia, ako sa toho domáhal oprávnený. V súvislosti s odvolaním oprávneného, odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010 sp. zn. 1Cdo/157/2009, podľa ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie istiny a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, a podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, z čoho vyplýva, že právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne. Pri takomto názore by za každý deň omeškania malo vznikať veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch by bolo v rozpore so zákonom popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu, a že by povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.

V danom prípade, keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.1991, uplynutím 10-ročnej lehoty dňom 14.02.2001 sa právo priznané týmto exekučným titulom premlčalo,

rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, ktorých splatnosť nastala či už ku dňu právoplatnosti platobného rozkazu alebo po jeho právoplatnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.