KSKE 15 CoE 87/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/87/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608218647 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608218647.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, proti povinnej: D. P.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, o vymoženie 1241,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 08.06.2011, č. k. 8Er/701/2008-18, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým exekúciu v časti istiny vo výške 609, 17 eur a 6% úrokov zo sumy 609,17 eur od 16.05.2007 do 10.09.2007, od 11.09.2007 do 11.10.2007, od 12.10.2007 do 8.11.2007, od 9.11.2007 do 06.12.2007, od 7.12.2007 do 13.04.2008, od 14.04.2008 do 12.05.2008, od 13.05.2008 do zaplatenia zastavil.

Rozhodnutie odôvodnil tak, dňa 29.12.2006 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku sp. zn. : RK - 379/07/GR zo dňa 08.06.2007. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu predložený aj exekučný titul rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK -379/07/GR zo dňa 8.6.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.7.2007 a vykonateľnosť dňa 9.7.2007. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 1241,52 eur, 6% úrok zo sumy 1493,79 eur od 16.5.2007 do 10.9.2007, zo sumy 1440,02 eur od 11.9.2007 do 11.10.2007, zo sumy 1386,24 eur od 12.10.2007 do 8.11.2007, zo sumy 1332,47 od 9.11.2007 do 6.12.2007, zo sumy 1278,70 od 7.12.2007 do 13.4.2008 zo sumy 1258,12 od 14.4.2008 do 12.5.2008, zo sumy 1241,52 eur od 13.5.2008 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 4,98 eur, trovy konania 49,79 eur, poplatok za vydanie poverenia 16,60 eur, trovy exekúcie. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 23.2.2006 bolo súdom zistené, že povinnému schválil oprávnený úver vo výške 34.020,- Sk (1.129,25 eur) , poskytnutá čiastka predstavovala sumu 17.010,- Sk (564,62 eur) , úver sa povinný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 945,- Sk (31,36 eur) , poplatok za uzatvorenie zmluvy bol 1500,- Sk (49,79 eur) , RPMN bola vo výške 27,41 %. Súd ďalej citoval § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení a zároveň poukázal na článok 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS, § 53 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Keďže poskytnutý úver je spotrebiteľským úverom, preto ako spotrebiteľskému úveru mu musí byť poskytnutá ochrana, ktorú Občiansky zákonník stanovuje pre spotrebiteľské zmluvy všeobecne a teda aj pre spotrebiteľský úver. V danej veci sa jedná o zmluvu,

ktorá bola vopred vypracovaná oprávneným a povinný nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Preto ak niektoré podmienky boli dohodnuté v neprospech spotrebiteľa jedná sa o neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné podľa § 53 ods. 4 ako aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a zmluvy o revolvingovom úvere má súd za to, že v časti, v ktorej rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na plnenie zmluvnej pokuty vo výške 31.788,- Sk sa jedná o plnenie v rozpore s dobrými mravmi a v prípade zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o úvere sa jedná o nekalú podmienku podľa článku 3 ods. 1 písm. e) Smernice Rady č. 93/13/EHS. Určenie štyroch rôznych zmluvných pokút podľa čl. 13 zmluvných dojednaní k zmluve o úvere je neprimerané, v rozpore s dobrými mravmi stanovená sankcia za poručenie zmluvných povinnosti najmä vo vzťahu k výške splátky dlhu. Súd zároveň poukázal aj na zmluvné dojednania, ktoré sú vopred predtlačené, nie sú teda individuálne dohodnuté zmluvnými stranami, sú písané drobným písmom, skratkami a odkazmi na iné ustanovenia zmluvných dojednaní. Na základe týchto skutočností súd exekúciu v časti sumy pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty a príslušného úroku z omeškania z tejto sumy zastavil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z dôvodu, že napadnuté uznesenie vychádza z nedostatku právomoci súdu a tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 65,58 eur.

Oprávnený v podanom odvolaní poukázal na zmätočnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydávaní napadnutého uznesenia s odkazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Zastáva názor, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý sa zaoberal zmluvou o úvere a posudzoval jej podmienky za účelom posúdenia súladu plnenia priznaného exekučným titulom so zákonom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a ktorý týmto prekročil rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu. Takýto postup považuje za rozporný so zákonom, resp. za jeho obchádzanie, nakoľko exekučný súd nie je oprávnený o tejto otázke konať a rozhodovať (jedinou procesne relevantnou možnosťou preskúmania rozhodcovského rozsudku je jeho preskúmanie rozhodcom alebo všeobecným súdom na základe návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku) . Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporové konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť, vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná. Oprávnený tiež poukázal na znenie ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený zastaviť exekúciu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi a z uvedeného mal zato, že súd môže posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva. Ochrana spotrebiteľa, na ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúsil zaviesť napadnutým uznesením nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení právneho poriadku (v zmysle zásady právo nemožno dosahovať neprávom) . Zároveň poukázal aj na body 37, 40 a 41 rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti T. X. E.. Ďalej oprávnený poukázal na nesprávne právne posúdenie nárokov na zmluvné pokuty zo strany súdu prvého stupňa. Vytýkal prvostupňovému súdu, že nezdôvodnil, prečo považuje zmluvné pokuty za neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru oprávneného súd postupoval arbitrárne, keď nebral do úvahy pri posudzovaní zmluvných pokút žiadne okolnosti, ktoré sa nároku na zmluvné pokuty, jeho vzniku a výšky týkajú. Poukázal na skutočnosť, že zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia v časti celej zmluvnej pokuty exekučný súd neoprávnene zvýhodňuje jednu procesnú stranu na úkor práv druhej strany, čo považuje za neprimeraný zásah. Ďalej uviedol, že nárok na sankciu a jeho zvyšovanie je závislé výlučne od správania povinného - neplnenie zmluvných povinností, teda povinný sám ovplyvní, či nárok vznikne a aká bude výška sankcie, pričom výšku zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky nepovažuje za rozpornú s dobrými mravmi. Poukázal aj na moderačné právo súdu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré je limitované. Neplnenie povinností prevzatých dobrovoľne na základe platného právneho úkonu nepredstavuje žiadne základné právo spotrebiteľa. Zdôraznil skutočnosť, že nárok na zmluvné pokuty nevznikol uzavretím zmluvy, ale porušovaním povinností povinného, čiže

riadnym a včasným plnením svojich povinností by povinnému nevznikla povinnosť uhradiť zmluvné pokuty. Sankčná povaha zmluvných pokút je v tomto prípade namieste aj s prihliadnutím na dlhodobé a opakované porušovanie zmluvných povinností. K tvrdeniu súdu, podľa ktorého v zmluve dojednané zmluvné pokuty sú neplatné aj z dôvodu, že ide o neprijateľné podmienky oprávnený uviedol, že súd nedostatočne odôvodnil, v čom vidí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, s ohľadom na to, že povinnosť platiť zmluvné pokuty, ako aj ich výška závisela výlučne od správania povinného. Za zásadné pochybenie súdu považuje prehliadnutie podstatnej skutočnosti, ktorou je právna povaha vymáhaného plnenia. Predmetom vymáhania je zmenkový nárok z vlastnej zmenky vystavenej povinným so zmenkovou sumou 46.202,- Sk a so splatnosťou dňa 15.05.2007. Konštatuje, že zmenka slúžila iba ako prostriedok na zabezpečenie splnenia záväzku a jej vyplnenie záviselo iba od toho, či sa povinný dostane pri plnení záväzku do omeškania. Poznamenal, že súd nemôže ani v exekučnom, ani v základnom konaní jednostranne vstupovať do zmenkového vzťahu. Uviedol, že zmenka je abstraktný cenný papier a právo, ktoré je inkorporované v zmenke, je právom obligačným. Vystavením vlastnej zmenky povinným vznikol samostatný právny vzťah, pričom zmenkový vzťah je z hľadiska právneho dôvodu jeho vzniku nezávislý od vzniku spotrebiteľského úverového vzťahu a naopak. V tejto súvislosti poukázal na niekoľko rozhodnutí krajských súdov a konštatoval, že exekučný súd popri nedostatku právomoci na preskúmavanie exekučného titulu aj neprípustne jednostranne zasiahol do zmenkoprávneho vzťahu bez zákonom danej právomoci, keď exekúciu zastavil v časti vymáhania zmluvnej pokuty.

Súdnemu exekútorovi a povinnej bolo odvolanie oprávneného doručené na vedomie v zmysle ustanovenia § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O.s.p.") vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 "O.s.p.") preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah preskúmavacej povinnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nesprávne právne posúdenie nároku oprávneného na zmluvnú pokutu ako aj nesprávne posúdenie povahy vymáhaného plnenia.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) , alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je dôsledkom uvedeného posúdenia v prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie.

V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné konanie zastaví.

V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Exekučný súd tak môže urobiť kedykoľvek v priebehu exekučného konania. Zákon o rozhodcovskom konaní totiž dopĺňa Exekučný poriadok o špeciálne prípady, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, teda aj v prípade, ak už bolo vydané poverenie exekútorovi. Exekučný súd ak sú splnené zákonom vyžadované podmienky, exekučné konanie uznesením zastaví.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi oprávneným a povinnými bola dňa 23.02.2007 uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru povinným vo výške 34.020,- Sk (1129,25 eur) . Zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavovala sumu 17.010,- Sk (564,62 eur) a táto bola započítaná do nominálnej výšky úveru.

Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, a oprávnený túto skutočnosť v odvolaní ani nenamietal, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa citovaných zákonných ustanovení sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Účastníci konania si v Zmluve o revolvingovom úvere dohodli pre prípad omeškania povinného so splatením dlhu zaplatenie zmluvnej pokuty (čl. 13 Zmluvných dojednaní) vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, resp. vo výške 5 % (pri omeškaní presahujúcom 15 dní) alebo 10 % (omeškanie viac ako 30 dní) . Zároveň pri omeškaní trvajúcom dlhšie ako 15 dní sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému nad rámec uvedených zmluvných pokút aj zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru.

Nárok na zmluvnú pokutu je samostatným majetkovým právom, ktorý netvorí príslušenstvo pohľadávky. V prípade, ak je zmluvná pokuta viazaná na omeškanie s plnením peňažného dlhu, je dlžník zaviazaný k jej zaplateniu popri úrokoch z omeškania. Ide o dva rôzne právne inštitúty, ktoré - aj keď sa viažu k porušeniu tej istej povinnosti - môžu obstáť vedľa seba. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania, pričom zmluvná pokuta je dohodnutou sankciou za omeškanie. S tým je potrebné počítať pri stanovení výšky zmluvnej pokuty, aby pri súčasnej existencii oboch nárokov nebola zmluvná pokuta neprimerane vysoká.

Ako sankciu za omeškanie dlžníka v Zmluve o revolvingovom úvere dohodol oprávnený zmluvnú pokutu, ktorej výška závisela od počtu dní omeškania dlžníka. Pri omeškaní trvajúcom dlhšie ako 15 dní mal oprávnený podľa zmluvy, okrem iného, nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej hodnoty úveru, čo predstavuje 17.010 Sk (564,62 eur) . Avšak takto dohodnutú zmluvnú pokutu nemožno považovať za primeranú a v súlade s dobrými mravmi, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že v posudzovanom prípade ide o vzťah spotrebiteľský.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom /napr. rozsudok Súdneho dvora zo 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL/. V uznesení vo veci POHOTOVOSŤ c/a D. (C-76/10) uviedol, že: "Smernica 93/13 (o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva."

Základná právna úprava nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pred ktorými je súd povinný spotrebiteľa chrániť, je obsiahnutá v Smernici Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Takouto podmienkou podľa bodu 1 písm. e) Prílohy je aj podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Odvolací súd k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako "OZ") veriteľ má nepochybne právo zabezpečiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečovacími prostriedkami, avšak v podmienkach, keď je účastníkom právneho vzťahu a dlžníkom spotrebiteľ, je potrebné zvýšenú pozornosť venovať tomu, aby dojednané zabezpečenie nenapĺňalo povahu nekalej podmienky v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS.

V tomto smere takto dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorej výška závisela od počtu dní omeškania dlžníka a ktorá bola dohodnutá popri úroku z omeškania vo výške 6 % ročne ju nemožno považovať za primeranú a súladnú s dobrými mravmi, a preto odvolací súd konštatuje, že v tejto časti rozsudok rozhodcovského súdu zaväzuje účastníka na plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom (§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z.) . Prvostupňový súd preto správne v napadnutom uznesení poukázal na neprimeranú výšku zmluvnej pokuty a správne exekúciu b tejto časti zastavil.

Odvolací už len dodáva, že Občiansky zákonník od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) za neprijateľné označil aj dojednanie požadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) , ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ oprávnený namietal preskúmanie zmenkových nárokov súdom prvého stupňa a posúdenie dojednaní o zmluvných pokutách a dohody o vyplňovacom práve zmenky súdom prvého stupňa ako neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, odvolací súd poukazuje na § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.6.2006 (zmenka bola vystavená 23.2.2006, t. j. v ten istý deň, ako bola uzatvorená zmluva o revolvingovej pôžičke) podľa ktorého, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia Zmluvy o úvere citované ustanovenie umožňovalo, aby spotrebiteľ splnil svoj záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenkou. Z obsahu zmluvy a zmluvných dojednaní (všeobecných obchodných podmienok) oprávneného však vyplýva, že v danom prípade išlo o zabezpečovaciu zmenku, ktorá len zabezpečovala práva oprávneného na uspokojenie jej nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo znamená, že aj keď si oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatňoval nárok na základe zmenky vystavenej dlžníkom, mohol uplatniť len také práva, ktoré nie sú v rozpore s vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských zmlúv a úpravou spotrebiteľských zmlúv obsiahnutou v európskych právnych normách. Aj z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že blankozmenka, na základe ktorej bol rozsudok vydaný, bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka na splnenie povinností dohodnutých v zmluve o revolvingovom úvere, a preto v rámci plnenia povinností na ochranu spotrebiteľa bolo povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť aj vzťah, ktorý predmetná blankozmenka zabezpečovala podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu, bez ohľadu na to, že oprávnený uplatňoval v rozhodcovskom konaní nárok na základe zmenky vystavenej povinnými, súd prvého stupňa správne posudzoval nároky oprávneného z úverovej zmluvy, keďže aj rozsudok rozhodcovského súdu vychádzal pri rozhodovaní o zmenkových nárokoch oprávneného práve z úverovej zmluvy účastníkov konania.

Dohoda o vyplnení blankozmenky sa nachádza v čl. 6 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Z obsahu týchto zmluvných dojednaní je zrejmé, že boli vopred pripravené oprávneným, a teda neboli individuálne dohodnuté, čo spôsobuje ich neplatnosť. Okrem toho sú uvedené drobnými písmenami s nahusteným textom, čo znemožňuje ich riadne prečítanie a oboznámenie sa s nimi povinným a má za následok porušenie informačných povinností oprávneným. Takýto spôsob vypracovania Zmluvných dojednaní je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s dobrými mravmi, a spôsobuje ich absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda aj neplatnosť dohody o vyplnení blankozmenky a ustanovení o zmluvných pokutách, ktoré zároveň spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu (bod 1 písm. e/ Prílohy Smernice Rady 93/13/EHS) . Vzhľadom k tomu, že dohoda o vystavení blankozmenky a spôsobe jej vyplnenia je v zmysle vyššie rozvedených právnych úvah absolútne neplatná, je absolútne neplatná aj samotná blankozmenka.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je prípustné.