KSKE 16 CoE 126/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/126/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806206208 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806206208.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť s.r.o. Bratislava, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnému: A.U. W., K.. X.X.XXXX, XXX XX S. P. J. Č.. XXX, pre vymoženie 1.521,61 € (45.840,-Sk) s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihála na Exekútorskom úrade v Košiciach, Moyzesova 34, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.8.2011 sp.zn. 8Er/505/06 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení neprípustnosti exekúcie a vo výroku o jej zastavení.

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie vo výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 103,92 € do 10 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora súd v konaní vydal dňa 25.10.2006 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihála pre vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.521,61 € (45.840,-Sk) s prísl. na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, č.k. SR 1963/06 zo dňa 16.6.2006.

Súdny exekútor predložil súdu dňa 22.11.2010 podnet na (čiastočné) zastavenie exekúcie.

Spotrebiteľskú zmluvu č.XXXXXXX zo dňa 3.2.2006 posúdil podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe nej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko sa v danom prípade jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. Z výpisu z Obchodného registra o zápise oprávneného vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na druhej strane povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženým oprávneným.

Medzi účastníkmi bola dňa 3.2.2006 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXX, v zmysle ktorej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravuje rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory budú riešené až pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,

a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, budú pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na súde o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17. Všeobecných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis) .

Preto na základe vyššie uvedeného exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) , Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul je nevykonateľný.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, že sa domnieva, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd bol povinný preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Namietal postup súdu prvého stupňa, ktorým posúdil úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl. OZ, s ktorého posúdením sa nestotožňuje.

Ohľadom záveru súdu o tom, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu uviedol, že poskytuje úvery klientom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Pripustil, že tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak nie je možné ju považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že síce poskytuje klientom peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere uzavretej podľa Obchodného zákonníka a za takejto situácie nie je náležitosťou zmluvy aj dohoda o ročnej percentuálnej miere nákladov. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a na konkrétne náležitosti, ktoré sú v tomto ustanovení príkladmo uvedené a má za to, že z gramatického a logického výkladu daného ustanovenia vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj náležitosti vymenované za slovom najmä, ku ktorým je možné pridať ešte ďalšie. Keďže predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere z jeho strany nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere (opis tovaru, alebo služby - cenu tovaru, alebo služby - adresu predávajúceho a pod.) .

Ďalej uviedol, že súd pochybil, keď odmenu exekútorovi uznal podľa § 6 vyhlášky za zriadenie exekučného záložného práva. Pri zastavení exekúcie by mal súd totiž určovať odmenu podľa § 14, 15, 16 vyhlášky.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V súlade s citovaným zákonným ustanovením odvolací súd poukazuje na správne dôvody týkajúce sa zastavenia exekúcie a na ich doplnenie uvádza:

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy resp. doložky.

Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či už celkom alebo v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom prípade odvolací súd má za zistené, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu bol exekučný súd podľa § 45 ods. 2 aj bez návrhu oprávnený preskúmavať, či v rozhodcovskom konaní neboli nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ a c/ tohto ustanovenia. Vzhľadom na charakter zmluvného vzťahu (spotrebiteľská zmluva o spotrebiteľskom úvere) v súlade s názorom prvostupňového súdu považuje aj vzhľadom na hore uvedené skutočnosti plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za plnenie právom nedovolené, čo podlieha prieskumu exekučného súdu a tak uznesenie o zastavení exekučného konania potvrdil.

Pokiaľ súd rozhoduje o zastavení exekúcie, o trovách exekúcie rozhoduje podľa ust. § 14, 15, 16 vyhlášky č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") .

Výšku odmeny súdneho exekútora upravuje vyhláška 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

V zmysle ust. § 27a citovanej vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. 4.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Keďže v danom prípade exekučné konanie začalo do 30. apríla 2008, je potrebné výšku odmeny exekútora posúdiť podľa vyhlášky 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.5.2008.

Podľa ust. § 3 vyššie citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľa ust. § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu

b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa ust. § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a/ je 200,-Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa ust. § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,-Sk (3,32 €) .

Podľa ust. § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie

b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie

c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

d/ doručenie exekučného príkazu

e/ doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie

f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní

g/ každé zisťovanie bydliska povinného

h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného

i/ každé zisťovanie účtu povinného

j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného

Podľa ust. § 20 citovanej vyhlášky o odmene súdneho exekútora za vykonávanie činnosti na základe poverenia súdu rozhodne súd.

Podľa ust. § 22 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ust. § 25 citovanej vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

V zmysle vyššie citovanej vyhlášky je potrebné na účely odmeňovania súdneho exekútora rozlišovať úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou (taxatívne určené úkony) a ostatné úkony, ktoré sú odmeňované tzv. časovou odmenou (podľa počtu hodín účelne vynaložených) , pričom je vylúčená kumulácia týchto dvoch druhov odmien. Za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou, nie je možné priznať aj časovú odmenu a opačne.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne postupoval pri určení odmeny súdneho exekútora v zmysle vyhlášky 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2008, túto však čiastočne nesprávne aplikoval na prejednávanú vec, ak priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 6 vyhlášky za zriadenie záložného exekučného práva.

V danom prípade došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a zastaveniu exekučného konania, čo odôvodňuje priznať odmenu súdnemu exekútorovi za činnosť účelnú a bezprostredne vedúcu k vymoženiu pohľadávky výlučne v zmysle ust. § 14, 15 16 vyhlášky o odmene pri zastavení exekúcie a preto je neprípustné úkony exekučnej činnosti spočívajúce v zriadení exekučného záložného práva odmeňovať podľa § 6 vyhlášky.

V tejto časti sú teda odvolacie námietky oprávnenej dôvodné.

V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvého stupňa uložiť súdnemu exekútorovi povinnosť vyhotoviť časovú špecifikáciu úkonu, resp. úkonov spočívajúcich v zriadení exekučného záložného práva a na základe tejto po dôkladnom zvážení, či čas na realizáciu týchto úkonov považuje za primeraný (§ 14 vyhl.) a samotnú činnosť za účelnú, rozhodnúť o odmene súdneho exekútora za uvedený úkon v zmysle ust. § 14, 15, 16 vyhlášky.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a zrušil a vrátil na ďalšie konanie rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie v zmysle ust. ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.