KSKE 16 CoE 26/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/26/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611211188 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611211188.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Hattalova 12/C, 831 03, Bratislava, IČO: 45869464, proti povinnému: Š. L., nar. XX.X.XXXX, bytom N., W. Z. XXX/X, o vymoženie pohľadávky vo výške 792,74 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, pod sp. zn. EX 2387/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 16Er/489/2011 zo dňa 14.12.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 2387/11 zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 27.6.2011 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. č. k. IDB0410062 zo dňa 12.5.2011.

Súd prvého stupňa z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 17.12.2007 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. S poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uviedol, že je táto zmluva zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania) , ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

S poukazom na znenie ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom rozsudku nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/. Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so

všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní a preto je podstatná pre posúdenie exekučného titulu rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku.

Súd z predloženej zmluvy o úvere zistil, že v článku 11 bod 11.2. veta druhá obchodných podmienok - rozhodcovská doložka je ustanovené, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere a obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podradia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Takto formulovaná doložka má charakter neprijateľnej podmienky a ako taká bola a aj v súčasnosti s poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy. Za takéhoto stavu rozhodca nemal právomoc v tejto veci konať a rozhodovať. Nie je prípustné, aby súd povolil exekúciu voči povinnému na základe rozhodnutia, ktoré vydal orgán na ktorom sa oprávnený a povinný platne nedohodli. Rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku vždy len súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním, ktoré má svoj základ v dohode účastníkov sa mu podriadiť.

Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal predovšetkým, že nesúhlasí s dôvodmi na ktorých súd prvého stupňa založil svoju argumentáciu o neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie vo veci C - 40/08 Asturcom Telecomunicationes SL proti Z. C. W., z ktorého rozhodnutia jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným nahradil exekučný súd svojim postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie.

Ďalej poukázal na to, že prvostupňový súd nezohľadňoval procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní. Uviedol ďalej, že vzhľadom na to, že rozhodcovské konanie je písomné, preto dostavenie sa do sídla rozhodcovského súdu v priebehu konania nie je nutné. Poukázal na to, že v prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril akú inú kvalitu, či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil. Preto je podľa názoru odvolateľa zrejmé, že rozhodcovská doložka bola v predmetnom rozhodcovskom konaní riadne poskytnutá tak veriteľovi ako aj spotrebiteľovi. V dôvodoch odvolania poukázal aj na to, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinným a Poštovou bankou, a.s., ktorá je podnikateľským subjektom vykonávajúci svoju činnosť na základe bankového povolenia Národnej banky Slovenska, preto pri výkone svojej činnosti a pri poskytovaní svojich bankových produktoch dodržiava právne predpisy, ktorými je viazaná. Prvostupňový súd svojím rozhodnutím vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu, t.j. právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným spôsobom.

Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby krajský súd v zmysle § 220 O.s.o. zmenil napadnuté uznesenie tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie a

poverí ho vykonaním exekúcie, alebo aby v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že s tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní súhlasí a navrhuje, aby súd odvolaniu oprávneného v plnom rozsahu vyhovel.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vrátane konania ktoré mu predchádzalo, a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania.

Pokiaľ ide o právo exekučného súdu preskúmavať právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu a posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich posúdením súdom prvého stupňa, a to s odvolaním sa na ustanovenia, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia citoval.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy resp. doložky.

Materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje, ba ukladá exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany /napr. rozsudok zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL/ a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním rozhodcovského rozsudku nedošlo k porušeniu práv oprávneného.

Ako vyplýva aj z predloženej zmluvy o úvere, rozhodcovská doložka je upravená v článku 11 bod 11.2. obchodných podmienok, kde je ustanovené, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere a obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podradia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte sa v čase uzavretia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Dojednanie rozhodcovskej doložky o následnom konaní pred rozhodcovským súdom viedli podľa krajského súdu k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a tiež Smernice č. 93/13/EHS a teda uvedené dojednanie je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Právna úprava v § 52 ods. 1 OZ pred 1.1.2008, nebola v súlade so Smernicou č. 93/13/EHS, pretože podľa smernice každá (akákoľvek) zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak obsahuje nekalú podmienku. Ustanovenie § 52 ods. 1 OZ malo v čase uzavretia zmluvy s povinnou povahu obsoléntnej právnej normy, lebo toto ustanovenie nie je možné uplatniť v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, v spojení s čl. 7 ods. 2 Ústavy SR.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou povinný, ako spotrebiteľ, reálne vopred vzdal práva na účinnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Oprávnený, ako poskytovateľ úveru, ktorú činnosť má vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania a musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia z nekalej podmienky, súd neudelí povolenie na jej výkon, resp. exekúciu zastaví.

Pokiaľ súd prvého stupňa citoval aj Smernicu Rady č.93/13/EHS o neprijateľných podmienkach, túto použil iba ako interpretačné pravidlo a svoje rozhodnutie založil na právnej úprave Slovenskej republiky.

V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený na jej vykonanie. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či už celkom alebo v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom prípade odvolací súd má za zistené, že

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi.

Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.