KSKE 16 CoE 34/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/34/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207204836 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207204836.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v exekučnej veci oprávnenej : Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, proti povinnému : V. Q.S., K..: XX. XX. XXXX, trvale bytom S., W. Č.. X, pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.078,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11. 03. 2011 č. k. 39Er/498/2007-12 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenú zaviazal uhradiť súdnej exekútorke JUDr. Renáte Ďurkovej, Exekútorsky úrad so sídlom Vrátna č. 22/A, Košice, trovy exekúcie vo výške 43,28 eur.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnená sa podaným návrhom domáhala u súdnej exekútorky JUDr. Renáty Ďurkovej, vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 2.078,40 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky v Košiciach zo dňa 04. 09. 2006 č. 700-3410465906-GC04/06. Na základe žiadosti zo dňa 12. 03. 2007 udelil súd dňa 17. 04. 2007 súdnej exekútorke poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803/036834. Dňa 28. 02. 2011 súdna exekútorka doručila súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba "Exekučný poriadok") , a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si súdna exekútorka uplatnila trovy exekučného konania vo výške 46,01-eur.

Súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zastavil s poukazom na skutočnosť, že šetrením nebol zistený žiadny majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej a preto predmetná pohľadávka je nevymožiteľná.

O odmene a hotových výdavkoch súdnej exekútorky rozhodol súd podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 14 ods. 2 a 3, § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Tejto bola priznaná odmena vo výške 6,64-eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (účinná do 30. 04. 2008) , za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie -5 min., 0,08 hod. t. j. 1 x 6,64 eur + 20 % DPH =7,97 eur. Podľa § 14 ods. 1, písm. b/ a § 14 ods. 3 a § 15 vyhlášky súdnej exekútorke bola priznaná odmena za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou 3,32 eur (úkon, t.j. za 7 úkonov) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x zisťovanie majetku povinného, upovedomenie o spôsobe exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz/, čiže 23,24 eur + 20 % DPH = 27,89 eur. Ďalej jej súd priznal podľa § 22 ods.

1 vyhlášky, náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné poplatky vo výške 2,80 eur a podľa § 23 vyhlášky náhradu za stratu času vo výške 4,62 eur, čiže celkové trovy boli vyčíslené na sumu 43,28 eur.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie a povinnosti uhradiť trovy exekúcie podala v zákonnej lehote dňa 11. 04. 2011 oprávnená odvolanie tvrdiac, že návrh na začatie exekúcie u exekútora podala dňa 12. 03. 2007, pričom povinný dňa 22. 03. 2010 jej pohľadávku v celej výške uhradil. Zdôraznila, že povinný podniká a jeho príjem je dostatočný na úhradu trov exekučného konania, o čom svedčia pravidelné úhrady poistného. Poukázala tiež na ust. § 196 a § 197 ods. 1 EP, v zmysle ktorých za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, prípadne daň z pridanej hodnoty a náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, exekúciu nezastavil a nepriznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie pod sp. zn. EX 236/2007 oprávnenou.

K odvolaniu oprávnenej sa podaním zo dňa 13. 05. 2011 vyjadrila súdna exekútorka, ktorá uviedla, že návrh na zastavenie exekúcie podala na základe doterajšieho šetrenia. U povinného okrem bankového účtu nebol zistený žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej. Bankový účet povinného bol zablokovaný od 17. 06. 2009 a ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie neboli na účet súdnej exekútorky z účtu povinného pripísané žiadne finančné prostriedky. Uviedla, že oprávnená ju ani k tomuto dňu o úhrade pohľadávky povinným žiadnym spôsobom neupovedomila. Navrhla odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd prerokoval odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prerokovanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a zistil, že odvolanie oprávnenej je dôvodné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V podanom odvolaní oprávnená namieta, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav v dôsledku čoho nesprávne aplikoval právny predpis, a to ust. § 57 ods. 1 písm. h/ EP a v spojitosti § 203 ods. 2 EP.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 15. 03. 2007 na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Košice zo dňa 04. 09. 2006 č. 700-3410465906-GC04/06. Súdna exekútorka podala na Okresný súd Košice II návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného dňa 22. 02. 2011. Povinný dňa 22. 03. 2010 uhradil pohľadávku Sociálnej poisťovne, pobočke Košice v celej jej výške, t. j. 2. 078,40 eur.

Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o právne posúdenie veci, má sa jednať o činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je teda omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pri posudzovaní námietok v odvolaní oprávnenej vzal odvolací súd na zreteľ, že povinný po začatí exekúcie, t. j. dňa 22. 03. 2010, uhradil pohľadávku Sociálnej poisťovne, pobočke Košice v celej jej výške 2. 078,40 eur, čo zakladá dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku (exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané) .

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods. 2 Exekučného poriadku) . Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.

Odvolací súd v tomto prípade zistil, že povinný po začatí exekučného konania, t. j. dňa 22. 03. 2010, pohľadávku Sociálnej poisťovne, pobočke Košice v celej jej výške uhradil a preto sa stotožnil so záverom oprávnenej, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo súdom priznané (§ 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku) a preto použitie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie je nesprávne. Keďže exekučný súd zastavil exekučné konanie z iného dôvodu, než aký korešponduje so zisteným skutkovým stavom, nesprávne rozhodol aj o trovách exekúcie.

Aj keď okolnosť, že pohľadávka oprávnenej bola počas exekučného konania povinným v celom rozsahu uspokojená, bola zistená až po vydaní jeho rozhodnutia, odvolací súd nemohol na ňu neprihliadať ( § 154 a § 167 ods. 2 O. s. p.) , a preto nemal inú možnosť, len napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav) a ods. 2 O. s. p. Iným postupom by došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) , po náležitom zistení skutkového stavu vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 3 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.