KSKE 16 CoE 43/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605203239 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7605203239.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej I. O., B.. H. XXXX/XX, A. G. Z., o vymoženie 541,72 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihala, Exekútorský úrad v Košiciach, Moyzesova 34, sp.zn. EX 754/05, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14. februára 2012, č.k. 8Er 71/05 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia bola zastavená a vo výroku o trovách exekúcie .

O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa

1/ vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil,

2/ návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a

3/ oprávnenému uložil povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Karolovi Mihalovi vo výške 75,46 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala na vymoženie istiny 16.320,- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je Notárska zápisnica spísaná dňa 6.11.2004 na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom v Bratislave, Gajova 13 pod sp.zn. N4449/2004, Nz 80509/2004. V priebehu exekúcie oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie vo veci žiadal poveriť JUDr. Rudolfa Krutého. Pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora súd prvého stupňa skúmal, či v predmetnom konaní sú splnené zákonné podmienky na vykonanie exekúcie. Zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 17.6.2004 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 12.000,- Sk, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 16.320,- Sk v 3 mesačných splátkach po 5.440,- Sk. Uvedená zmluva obsahuje aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky. Na základe tohto splnomocnenia bola spísaná notárska zápisnica s Mgr. Tomášom Kušnírom konajúcim v mene povinnej, ktorý za túto uznal záväzok voči oprávnenému v celkovej výške 20.091,- Sk (z ktorej úver a poplatok predstavujú sumu 16.320,- Sk) a táto suma sa

má úročiť 0,25 % úrokom denne od 2.8.2004 do zaplatenia. Zároveň povinná vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou a s tým, aby predmetná notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2 a 3 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa § 2 písm. a/ a § 3 ods. 1, 2 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a uviedol, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou založený Zmluvou o úvere považuje za spotrebiteľský a túto zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a z toho dôvodu aj úroky z omeškania dohodnuté medzi účastníkmi vo výške 0,25 % denne sú podľa súdu prvého stupňa v rozpore s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi bola dohodnutá aj odmena za poskytnutie úveru. Zároveň poukázal na znenie ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého jednou z požiadaviek na to, aby bolo možné vykonať exekúciu na podklade notárskej zápisnice je, že táto obsahuje právny záväzok, teda dohodu oboch strán záväzkovo-právneho vzťahu. Z toho vyplýva, že exekučným titulom nemôže byť notárska zápisnica, ktorej účastníkom bola len jedna strana, v tomto prípade povinná, nakoľko notárska zápisnica môže byť spôsobilým exekučným titulom len vedy, ak sú jej účastníkmi obe strany, okrem súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Keďže posudzovaná notárska zápisnica neobsahovala záväzok, ale len prehlásenie povinnej, nebola spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že splnomocnenie bolo súčasťou Zmluvy o úvere vytlačenej na vopred pripravenom formulári, kedy povinná nemala možnosť ovplyvniť výber splnomocnenca a tento bol vybraný oprávneným, čím došlo k rozporu záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom v zmysle § 22 ods.2 Obč. zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Z tohto dôvodu zamietol aj návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 75,46 eura zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže tento zastavenie exekúcie zavinil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal záver súdu prvého stupňa, že Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou sa spravuje zákonom o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že účastníci uzavreli túto zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nemožno na ňu však aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v ust. § 2 písm. a/ a b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený mal za to, že zmluva o úvere sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako to vyplýva z ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a navyše, účastníci sa v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že ich právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podobne, v rozpore s ust. § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, ale len ich časť, z ktorých 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Tiež poukázal na skutočnosť, že predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky a nie tovar a služby, ako to predpokladá ust. § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej namietal posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých. Uviedol, že účastníci si v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený pritom považoval dohodnutú výšku úroku z omeškania za primeranú okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, bez poskytnutia zabezpečenia zo strany povinného. Uviedol, že ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter a zo žiadnych právnych predpisov nemožno vyvodiť obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si strany môžu dohodnúť. Oprávnený sa tiež nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého nie je predmetná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť povinného aj oprávneného pri jej spísaní. Podľa oprávneného žiaden zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného mal za to, že

predmetná exekúcia bola vykonaná v súlade s platnými právnymi predpismi a preto sa nestotožnil ani s výrokom o trovách exekúcie, na ktorých náhradu súd zaviazal oprávneného.

Súdny exekútor ani povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Oprávnený odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Vzhľadom na obsah odvolania, odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa pokiaľ sa jedná o výroky, ktorými vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a na toto odôvodnenie poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia k odvolacím námietkam oprávneného považuje za potrebné uviesť:

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa Notárskeho poriadku) , aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému) , čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou.

Z uvedeného vyplýva, že k obsahovým náležitostiam notárskej zápisnice ako exekučného titulu nepatrí hmotnoprávny úkon, z ktorého vyplýva záväzok povinného voči oprávnenému, teda v posudzovanej veci Zmluva o úvere. To však neznamená, že notárska zápisnica by takýto úkon nemohla obsahovať popri uznaní záväzku povinným a vyhlásení o jej vykonateľnosti. Obidva tieto úkony je potrebné dôsledne rozlišovať a navzájom ich nezamieňať, pretože kým účastníkom hmotnoprávneho úkonu musia byť účastníci tohto hmotnoprávneho úkonu, pre uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice postačuje prejav dlžníka.

Uznanie dlhu je totiž jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dáva najavo, že svoj dlh uznáva. Pre platnosť uznania je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pri splnení týchto zákonných podmienok dochádza k prerušeniu premlčania a predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Všetky tieto náležitosti písomné uznanie povinnej prostredníctvom splnomocneného zástupcu v notárskej zápisnici obsahuje.

Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným prejavom jeho vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade, že v určenej dobe oprávnenému určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre vykonanie exekúcie. Tento súhlas s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov konania, je len jednou z náležitostí stanovených Exekučným poriadkom k tomu, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom.

Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinný) uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvého stupňa.

Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníčku pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnomocenstva udeleného mu povinnou v Zmluve o úvere.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Z predloženej Zmluvy o úvere vyplýva, že plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu sa nachádzalo už na predtlači Zmluvy o úvere a teda povinná, ak chcela, aby jej bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, podpísala Zmluvu o úvere, ktorá obsahovala aj splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je treba považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, splnomocnenie udelené povinnou advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v Zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je platným právnym úkonom povinného a Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice aj z iného dôvodu, a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ. Rozpor je daný tým, že advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej zápisnice. Teda povinná si nemohla dobrovoľne vybrať právneho zástupcu. Tieto okolnosti vyvolávajú dôvodné pochybnosti, či zástupca, ktorého si povinná ani sama nezvolila, ale vybral jej ho oprávnený ako veriteľ, bude náležite hájiť záujmy práve svoju klientku. Takéto plnomocenstvo uzavreté bez slobodnej vôle povinnej je v rozpore so zákonom, a pre konflikt záujmov sa prieči dobrým mravom a preto sú právne úkony, ktoré takto splnomocnený zástupca v mene zastúpenej urobil podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

Vzhľadom na tieto závery odvolací súd považoval už za nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách exekúcie, ak zaviazal oprávneného na náhradu trov súdneho exekútora, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že navrhol vykonať exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu. Trovy súdneho exekútora boli súdom prvého stupňa priznané v súlade s vyhláškou 288/1995 Z.z. Preto odvolací súd uznesenie potvrdil aj vo výroku o trovách exekúcie.

Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora odvolací súd uvádza:.

Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný priadok) , ak tento Exekučný poriadok neustanovuje inak.

Z citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam v exekučnom konaní všeobecne nie je prípustné. Je prípustné iba voči tým rozhodnutiam, kde to výslovne Exekučný poriadok pripúšťa.

V prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté dňa 9.3.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, z dôvodu ktorého správne bolo konanie dokončené podľa Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.8.2005 (§ 238 ods. 1 Exekučného poriadku) .

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam v exekučnom konaní všeobecne nie je prípustné. Je prípustné iba voči tým rozhodnutiam, kde to výslovne Exekučný poriadok pripúšťa.

Súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Ustanovenia § 44 ods. 6 a ani iné ustanovenie Exekučného poriadku odvolanie proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa, preto sa ním odvolací súd ani nemohol zaoberať a preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.