KSKE 16 CoE 55/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/55/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202897924 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7202897924.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného SUBOP PLUS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 3, Košice, IČO: 31734359, proti povinnej Q. G. Y.X., Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. J. Č.. XX, X., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, so sídlom Moyzesova č. 34, Košice pod sp. zn. Ex 39/2002, o vymoženie 136,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 1Er/457/2002-7 zo dňa 22.02.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 04.02.2002 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 136,26 eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 1Ro1552/01 zo dňa 05.03.2001.Súd prvého stupňa vydal na základe žiadosti súdneho exekútora zo dňa 13.02.2002 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803/022948 zo dňa 14.03.2002. Dňa 10.02.2012 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná dňa 06.06.2003 zomrela a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súd prvého stupňa zistil, že povinná zomrela dňa 18.11.2011 bez zanechania závetu a dedičské konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Košice II č. 40D 711/2003, D not 134/2003 zo dňa 18.08.2003. Dôvodom zastavenia bolo nezanechanie majetku poručiteľom. Vzhľadom na to, že u povinnej nebol zistený žiaden majetok, ktorý by bolo možné exekučne postihnúť, súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že nemohol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože podľa Exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania Exekučný poriadok takýto dôvod na zastavenie exekúcie neobsahoval. Poukázal na § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Uviedol, že vzhľadom na to, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 01.02.2002 (dňa 30.10.2001) , rozhodoval podľa Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002. Exekučný poriadok účinný do 31.01.2002 ešte neobsahoval ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného v prípade, keď sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného. Povinnosťou uhradiť exekútorovi trovy exekúcie súd nemohol zaviazať povinného, lebo tento je aj podľa podania súdneho exekútora nemajetný, ale ani oprávneného, pretože tento nezavinil zastavenie exekúcie a ani nemohol predvídať takýto dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 27/08-12 zo dňa 24.01.2008.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v zmysle ust. 196 ods. 1 Exekučného poriadku exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách exekútora. Možnosť úvahy má súd len v tom, ktorý subjekt zaviaže na úhradu trov exekúcie, a to v závislosti od toho, aký je dôvod zastavenia exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v povinnom, zaviaže súd na úhradu trov exekúcie povinného. Ak však dôvod zastavenia exekúcie spočíva v oprávnenom alebo sú tu dôvody, pre ktoré povinný nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie, je súd povinný tieto trovy exekútorovi priznať a na ich úhradu zaviazať oprávneného. Poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a v závere uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne zisťoval skutkový stav, len mechanicky preniesol právne vety z rozhodnutí o odvolaní, pričom neskúmal, či aj v tomto prípade rozhoduje o exekučnom konaní začatom pred 01.02.2002 alebo po 01.02.2002. Súd prvého stupňa na prvej strane svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 04.02.2002, mal teda rozhodovať podľa § 203 Exekučného poriadku v znení od 01.02.2002. Z uvedeného dôvodu považoval súdny exekútor rozhodnutie súdu prvého stupňa za zmätočné a nesprávne.

Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005) .

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Túto situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005, podľa druhého odseku ktorého v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého súdneho a exekučného spisu zistil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil podľa ust. § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, ktoré sa na predmetné konanie nevzťahuje. Súd prvého stupňa mal vzhľadom na znenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku vychádzať pri rozhodovaní o trovách exekúcie zo znenia § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, pretože exekučné konanie sa začalo dňa 04.02.2002, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) . Súd prvého stupňa však na predmetnú vec nesprávne aplikoval znenie § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002.

Pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, ktoré nie je možné aplikovať vzhľadom na dátum začatia exekučného konania (04.02.2002) a vzhľadom na prechodné ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, je jeho rozhodnutie zaťažené vadou uvedenou v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., pre ktorú odvolací súd musel uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 a svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby bolo ako celok spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé a zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p.

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.