KSKE 16 CoE 58/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/58/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208205609 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208205609.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, 040 84 Košice, IČO: 30807484, proti povinnému: VBC SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36200310, Južná trieda č. 123/A, 040 01 Košice, o vymoženie sumy 1.764,16 eur s prísl., v konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, pod sp. zn. EX 564/2008, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu 49Er/540/2008 zo dňa 12. 3. 2012 Okresného súdu Košice II, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách exekúcie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením

1) exekúciu vyhlásil za neprípustnú,

2) exekúciu zastavil,

3) náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že že poukazujúc na top, že povinný bol dňa 2. 3. 2010 vymazaný z Obchodného registra, exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 203 Exekučného poriadku a exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal s odôvodnením, že z ust. § 197 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného len za predpokladu, že zastavenie exekúcie zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) , a aj v tomto prípade zákon ponecháva súdu možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného s prihliadnutím na mieru zavinenia na zastavené exekúcie. Na druhej strane, v prípade, ak súd exekúciou zastaví, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, musí na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) . Súd zastavil exekúciu z dôvodu, že povinný bol dňa 2. 3. 2010 vymazaný z Obchodného registra. Oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný v priebehu exekučného konania bude vymazaný z Obchodného registra, a teda oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. V odôvodnení odvolania uviedol, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, jeho činnosť je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti. Súdny exekútor navrhol napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie zmeniť tak, že oprávnený je povinný uhradiť trovy súdneho exekútora.

Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je nedôvodné.

Uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o trovách exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani odvolacie námietky súdneho exekútora nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

Uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavené exekúcie nebolo odvolaním napadnuté, teda nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.) , preto nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

V zmysle ust. §196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom DPH podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o DPH.

V zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V zmysle ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu čatu pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

V zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, zásada, že trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný. Výnimkou je ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré stanovuje podmienky, kedy súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku však možno uložiť náhradu trov oprávnenému iba za predpokladu, že došlo k zastaveniu exekúcie jeho zavinením a ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá zastavenie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie) . Pod zavinením oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trovy exekúcia alebo také jeho konanie

(úkony) , ktoré by spôsobilo zastavení exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach procesného práva a nie v ustanoveniach hmotného práva. Preto o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu po začatí exekučného konania, nemožno z vyššie uvedených hľadísk považovať za zavinenie oprávnenej.

Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (a preto mu nemožno uložiť povinnosť náhradu trov exekúcie) , nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenej, lebo Exekučný poriadok v citovanom ust. § 203 ods. 1 (aj ods. 2) presne stanovuje podmienky, za ktorých možno uložiť oprávnenej nahradiť trovy exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť straty spôsobilosti byť účastníkom konania na strane povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný mal spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Nie je teda možné rozširovať použitie ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré je výnimkou zo základnej zásady obsiahnutej v ust. § 197 Exekučného poriadku, aj na iné zákonom neupravené prípady zastavenia exekúcie tak, ako sa toho domáha súdny exekútor. Je zrejmé, že prvostupňový súd zastavil exekúciu vychádzajúc z ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda straty jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Exekúcia teda nebola zastavení v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, kedy prichádza do úvahy aplikácia ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je nedostatkom neodstrániteľným, na ktorý súd musí prihliadať v každom štádiu konania (§ 103 O.s.p.) a práve nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, bol dôvod, prečo súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Súdny exekútor je povinný v každom štádiu exekučného konania skúmať majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a zistiť, či sa nevyskytol dôvod na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, predložiť vec exekučnému súdu s podnetom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 220 O.s.p. potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Neúspešný súdny exekútor nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.